Preskočiť na obsah
  |  

Študenti zo Slovenska vyhrali medzinárodnú súťaž hekerov v Dubline

Štvorica mladých Slovákov získala prvé miesto v medzinárodnej kybersúťaži ZeroDays CTF v írskom Dubline, na ktorej sa zúčastnilo viac než sto tímov.

Súťaž preverila vedomosti z oblastí ako kryptografia, webová a hardvérová bezpečnosť, forenzná analýza, penetračné testovanie či reverzné inžinierstvo.

Slovak Cyber Team tvorili Marek Geleta, Tomáš Proks, Ivan Lepieš a Matúš Mandzák – všetci sú študenti vysokých škôl, ktorí sa kyberbezpečnosti venujú už od strednej školy.

Kapitán Geleta vyzdvihol dôležitosť spoločnej prípravy, ktorá tímu pomohla rozvíjať nielen odborné vedomosti, ale aj tímovú spoluprácu.

Súťaž má za cieľ motivovať mladých k budovaniu kariéry v oblasti kybernetickej bezpečnosti. ZeroDays CTF je najväčšou írskou súťažou svojho druhu a v roku 2025 sa do nej registrovalo 119 tímov.

(tasr, lup)

  |  

Dôvera spotrebiteľov opäť klesla, ťahá ju nadol priemysel a služby

V marci sa dôvera podnikateľov a spotrebiteľov v slovenskej ekonomike opäť znížila. Hlavným dôvodom bol výrazný pokles optimizmu v sektore priemyslu a služieb.

V priemysle k zhoršeniu prispelo najmä zvýšenie zásob hotových výrobkov a pokles nových objednávok, čo sa týka najmä výroby elektroniky, textilu a elektrických zariadení. V oblasti služieb klesol záujem o ponuku najmä v sektore umenia, zábavy a rekreácie.

Mierne zlepšenie naopak zaznamenali podnikatelia v stavebníctve a obchode, kde rástli očakávania v oblasti zamestnanosti a dopytu.

Spotrebitelia ostávajú prevažne skeptickí, avšak ich očakávania voči vývoju hospodárstva a zamestnanosti boli o niečo pozitívnejšie než v predchádzajúcom období.

Napriek miernemu zlepšeniu však prevláda nedôvera. Celkovo sa ekonomická nálada zhoršila aj v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka a zaostáva za dlhodobým priemerom.

(tasr, lup)

  |  

Fínsko chce predĺžiť zákon o odmietaní migrantov na hranici s Ruskom

Fínska vláda oznámila zámer predĺžiť platnosť zákona umožňujúceho pohraničnej stráži odmietnuť žiadateľov o azyl. Tento zákon, ktorý vstúpil do platnosti v júli 2024 na jeden rok, reaguje na zvýšený počet migrantov z Afriky a Ázie snažiacich sa o prekročenie fínsko-ruskej hranice.

Helsinki obviňujú z organizovania tohto pohybu Moskvu - podobná situácia je aj na poľsko-bieloruskej hranici. Po príchode asi tisíc migrantov bez víz Fínsko v decembri 2023 úplne uzavrelo hranicu dlhú 1 340 kilometrov.

Ministerka vnútra Mari Rantanenová uviedla, že hrozba inštrumentalizovanej migrácie pretrváva a situácia je napätá, ale stabilná. Predĺženie platnosti zákona do konca roka 2026 má poskytnúť pohraničnej stráži potrebné právomoci.

Kritici upozorňujú, že zákon môže byť v rozpore s ústavou a medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv.

(tasr, lup)

  |  

Putin: Rusko má na fronte iniciatívu, kritizuje podporu Ukrajiny Západom

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok vyhlásil, že ruské sily majú „strategickú iniciatívu“ na celej frontovej línii na Ukrajine a vyjadril presvedčenie, že ukrajinské jednotky budú napokon porazené. Zároveň vyzval ukrajinský ľud, aby „pochopil, čo sa deje“.

Ako partnerov pre budúce rokovania o ukončení konfliktu označil okrem Spojených štátov aj Čínu, Indiu, Brazíliu, Južnú Afriku, Severnú Kóreu a ďalšie krajiny združenia BRICS.

Putinove vyjadrenia prišli krátko po summite v Paríži, kde sa európski lídri v rámci tzv. koalície ochotných stretli s prezidentom Volodymyrom Zelenským. Francúzsko a Británia na ňom oznámili zámer vytvoriť uisťovacie sily, ktoré by po skončení bojov pomáhali odradiť Rusko od ďalšej agresie.

Putin sa tiež zmienil o myšlienke dočasnej správy Ukrajiny.

(tasr)

  |  

Exprezident Panamy Martinelli môže opustiť ambasádu a odísť do Nikaraguy

Bývalý panamský prezident Ricardo Martinelli môže po viac než roku opustiť nikaragujské veľvyslanectvo v meste Panama a vycestovať do Nikaraguy, ktorá mu už vo februári 2024 udelila politický azyl. Oznámil to vo štvrtok panamský minister zahraničných vecí Javier Martínez-Acha Vásquez, informuje AP.

Martinelli sa uchýlil na veľvyslanectvo po tom, čo ho panamské súdy odsúdili na 11 rokov väzenia za pranie špinavých peňazí. Vinu odmieta a tvrdí, že proces bol politicky motivovaný. Obviňoval tiež prezidenta Cortiza, že sa ho snaží umlčať alebo zlikvidovať.

Panamská vláda teraz povolila jeho odchod s tým, že v Nikaraguy bude môcť pracovať na obhajobe a získa potrebnú lekársku starostlivosť. Martinelli bol prezidentom v rokoch 2009 – 2014 a plánoval kandidovať aj v roku 2024, čo mu súdne rozhodnutie znemožnilo.

(tasr, red)

  |  

USA vyjadrili obavy z vývoja v Turecku, kde po protestoch zadržali 1 900 ľudí

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vyjadril obavy zo situácie v Turecku po zásahoch proti protestom, ktoré vypukli po zatknutí istanbulského starostu Ekrema Imamogla. Ten čelí podozreniam z korupcie a napojenia na teroristickú organizáciu, opozícia však tvrdí, že ide o politicky motivovaný krok.

Rubio uviedol, že USA nerady vidia nestabilitu v krajinách, ktoré sú ich blízkymi spojencami. Pripomenul, že prezident Donald Trump mal počas svojho prvého funkčného obdobia s Erdoganom dobrý pracovný vzťah a Washington chce spoluprácu obnoviť – najmä v otázkach Sýrie.

Rubio sa tento týždeň stretol so šéfom tureckej diplomacie Hakanom Fidanom a tlmočil mu svoje znepokojenie. Turecko medzitým zadržalo takmer 1900 demonštrantov a na desať dní zakázalo vysielanie opozičnej televízie Sozcu TV.

(tasr, red)