Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Erdogan vyzval kurdských militantov na odzbrojenie bez ďalších podmienok

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v nedeľu pri príležitosti sviatku Íd al-Fitr opätovne adresoval výzvu Strane kurdských pracujúcich (PKK). Žiada, aby sa strana rozpustila a zložila zbrane. Zdôraznil, že "čas a trpezlivosť Turecka nie sú nekonečné".

Výzva prichádza mesiac po tom, čo zakladateľ PKK Abdullah Öcalan, väznený od roku 1999, vyzval organizáciu na odzbrojenie. PKK následne vyhlásila jednostranné prímerie, no odmietla úplné rozpustenie bez splnenia podmienok – vrátane Öcalanovho prepustenia.

Podľa agentúry DPA Öcalanova výzva vyvolala v Turecku nádej na ukončenie dlhoročného konfliktu. Tie sa však podľa nej vytratili po zatknutí istanbulského primátora Ekrama Imamogla, Erdoganovho politického rivala.

Imamoglu čelí obvineniam z korupcie aj z kontaktov s PKK. Pred komunálnymi voľbami vytvoril alianciu s kurdskou organizáciou, čím si získal podporu kurdských voličov. Jeho zatknutie spustilo v krajine masové protesty.

Ankara, USA a EÚ považujú PKK za teroristickú organizáciu. Boje medzi stranou a tureckým štátom si od 80. rokov vyžiadali desiatky tisíc obetí.

(tasr, dpa, max)

Minúta  |  

Trump: Existujú spôsoby, ako obísť zákaz tretieho mandátu

Donald Trump v rozhovore pre NBC News nevylúčil, že sa bude usilovať o tretie funkčné obdobie. Hoci mu to zakazuje 22. dodatok ústavy, tvrdí, že "existujú metódy", ako získať ďalšie štyri roky v úrade.

"Veľa ľudí chce, aby som to urobil," povedal s tým, že zatiaľ sa sústredí na aktuálne obdobie. Dodal však, že o treťom období "nežartuje".

NBC sa Trumpa spýtala na možnosť, že by v roku 2028 kandidoval ako viceprezident po boku J. D. Vancea, ktorý by sa následne úradu vzdal. Trump by tak ako viceprezident opäť figuroval v pozícii hlavy Spojených štátov. Trump pripustil, že by to mohla byť jedna z ciest. Ďalšie neuviedol.

Ústava USA od roku 1947 obmedzuje prezidentov na dve funkčné obdobia. Výnimkou bol štvronásobný prezident Franklin D. Roosevelt.

Trump sa viackrát zmienil o treťom období, čo jeho spojenci označovali za vtip. Nedávno však možnosť opätovnej kandidatúry podporil Steve Bannon.

(tasr, nbc news, ma)

Minúta  |  

Trump chce získať Grónsko, tamojší premiér mu odkázal jasné nie

"Nepatríme nikomu. O svojej budúcnosti rozhodujeme sami," napísal grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen. Reagoval tak na vyhlásenie amerického prezidenta Donalda Trumpa pre NBC News, v ktorom uviedol, že "na 100 percent" verí v získanie Grónska a že rokovania prebiehali "absolútne reálne".

Napätie zvýšila aj piatková návšteva amerického viceprezidenta JD Vancea na vojenskej základni v Grónsku. Vance obvinil Dánsko, že nedostatočne zabezpečuje bezpečnosť ostrova, a navrhol posilnenie americkej prítomnosti.

Grónsko je autonómne územie Dánska s vlastnou vládou a kontrolou nad väčšinou vnútorných záležitostí. USA tu prevádzkujú strategickú vojenskú základňu Thule.

Trump už v roku 2019 vyvolal rozruch, keď prejavil záujem kúpiť Grónsko, čo vtedy vyvolalo ostrú diplomatickú reakciu Kodane. Dánska vláda opätovne deklaruje, že Grónsko nie je na predaj.

(reuters, max)

Minúta  |  

Stubb: Veľká noc je ideálny čas na zastavenie bojov na Ukrajine

Fínsky prezident Alexander Stubb na sobotňajšej schôdzke americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi povedal, že je potrebné stanoviť termín pre uzavretie prímeria na Ukrajine. Ako vhodný dátum uviedol Veľkonočnú nedeľu, ktorá tento rok pripadá na 20. apríla.

Pripomenul, že dátum je aj symbolický, nakoľko uplynú tri mesiace od nástupu Trumpa do Bieleho domu.

O tom, že prímerie by sa mohlo začať počas Veľkej noci už v minulosti informovali viaceré médiá. Išlo by o symbolický dátum, keďže tento rok veľkonočné sviatky slávia rímskokatolíci aj pravoslávni veriaci v rovnakom čase.

Americký prezident v nedeľu pohrozil zavedením sekundárnych ciel vo výške 25 až 50 percent na ruskú ropu, ak bude mať pocit, že Moskva blokuje jeho úsilie o ukončenie vojny. Uviedol tiež, že je "veľmi nahnevaný a rozčúlený" z postoja ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý spochybňuje ukrajinské vedenie.

(tasr, reuters, max)

Minúta  |  

Trump: S Iránom buď dohoda, alebo bombardovanie a clá

Donald Trump varoval Irán pred následkami, ak sa nedohodne s USA na jadrovom programe. V rozhovore pre NBC News naznačil, že Irán môže čeliť bombardovaniu alebo sekundárnym clám.

Uviedol, že medzi Spojenými štátmi a Iránom prebiehajú rokovania, no podrobnosti nešpecifikoval. Pripomenul, že ak Irán neustúpi, môže nasledovať vojenský zásah alebo ekonomický tlak, podobne ako počas jeho prvého funkčného obdobia.

V rokoch 2017 – 2021 Trump jednostranne stiahol USA z jadrovej dohody z roku 2015 a obnovil rozsiahle sankcie. Dohoda vtedy stanovovala prísne limity na obohacovanie uránu výmenou za zrušenie sankcií.

Irán poslal prostredníctvom Ománu odpoveď na Trumpov list, v ktorom vyzval Teherán na dosiahnutie novej jadrovej dohody. Západné mocnosti obviňujú Irán z tajného zámeru vyvinúť jadrové zbrane prostredníctvom obohacovania uránu na vysokú úroveň štiepnej čistoty, ktorá je podľa nich vyššia, ako je odôvodniteľné pre civilný program atómovej energie.

Teherán tvrdí, že jeho jadrový program je určený výlučne na civilné energetické účely.

(reuters, max)

Minúta  |  

Nová sýrska vláda podľa Kurdov nereprezentuje celú krajinu

Kurdská administratíva na severovýchode Sýrie odmietla legitimitu novej sýrskej vlády. Tvrdí, že nereprezentuje rozmanitosť krajiny a necíti sa byť viazaná jej rozhodnutiami. Uviedla to v nedeľu po tom, čo prechodnú vládu predstavil dočasný prezident Ahmad Husajn Šara.

V novej 23-člennej vláde je len jeden Kurd, ktorý navyše nepochádza z územia pod kontrolou kurdských síl. Kurdi rozhodnutie vnímajú ako ignorovanie svojej prítomnosti a vplyvu v regióne.

Vládu vedie islamistická koalícia Hajat Tahrír aš-Šám, ktorá v decembri 2024 zvrhla Bašára Asada. Šara už skôr uzavrel dohodu o prímerí s lídrom kurdských Sýrskych demokratických síl Mazlúmom Abdím, no jej realizácia naráža na odpor kurdskej samosprávy.

Západ žiada, aby vláda odrážala etnické a náboženské zloženie krajiny, najmä po masakroch alavitov - menšiny, z ktorej pochádza aj bývalý prezident Asad. Prechodné obdobie má trvať päť rokov a Šara bude dovtedy disponovať plnými právomocami.

(tasr, afp, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.