Preskočiť na obsah
Minúta  |  

NYT: Spojené štáty a Veľká Británia plánovali zničenie Krymského mosta

Spojené štáty a Veľká Británia spoločne s Ukrajinou tajne naplánovali zničenie Krymského mosta na leto 2024. V sobotu o tom informoval americký denník New York Times (NYT).

K zničeniu miliardovej infraštruktúry Rusov malo prísť kombináciou amerických rakiet dlhého doletu ATACMS a námorných dronov, teda člnov naložených výbušninami a ovládaných na diaľku.

Medzi Kyjevom a Washingtonom ale údajne vypukol technický spor. Ukrajinci vraj chceli útočiť iba pomocou ATACMS, čo podľa Američanov nestačilo a navrhli buď počkať na moment, keď budú pripravené aj drony, alebo celý útok odvolať.

Nakoniec USA od plánov odstúpili a Ukrajinci zaútočili na Krymský most iba pomocou ATACMS, no neúspešne. Stalo sa tak pravdepodobne aj preto, že Rusi medzičasom posilnili ochranu tejto dopravnej tepny.

V polovici augusta 2024 ruské ministerstvo obrany oznámilo, že systémy protivzdušnej obrany odrazili masívny útok ukrajinskej armády na Krymský most, ktorý uskutočnilo 12 rakiet ATACMS. Rezort dodal, že všetky rakety boli zničené. 

Krymský most bol podľa tvrdení NYT jedným z cieľov operácie na zničenie vojenskej infraštruktúry na anektovanom polostrove ako takej, ktorá dostala názov Lunar Hail.

(tod)

Minúta  |  

Netanjahu šokoval vymenovaním námorného veterána do čela Šin Betu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok ráno prekvapil krajinu aj bezpečnostnú komunitu, keď oznámil, že novým šéfom bezpečnostnej služby Šin Bet bude bývalý veliteľ námorníctva, viceadmirál vo výslužbe Eli Šarvit. O jeho vymenovaní informoval denník The Jerusalem Post.

Rozhodnutie šokovalo nielen verejnosť, ale aj samotných predstaviteľov Šin Betu. Šarvit totiž nemá žiadne predchádzajúce väzby na agentúru a pochádza mimo bežného okruhu kandidátov, ktorými bývajú zvyčajne vysokopostavení dôstojníci služby.

Podľa úradu premiéra je Netanjahu presvedčený, že Šarvit je správnym človekom na vedenie agentúry.

Šarvit pôsobil v izraelskom námorníctve 36 rokov, medzi rokmi 2016 – 2021 bol jeho veliteľom. Viedol vývoj námornej obrany hospodárskych vôd a operácie proti Iránu, Hizballáhu a Hamasu.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Čína objavila nové ropné pole s vyše 100 miliónmi ton zásob

Čínska štátna spoločnosť CNOOC objavila ropné pole Chuej-čou 19-6 so zásobami viac ako 100 miliónov ton ropy, informovala agentúra Sinchua v pondelok.

Nálezisko sa nachádza 170 kilometrov od mesta Šen-čen v provincii Kuang-tung. Podľa Číny ide o oblasť mimo sporných zón Juhočínskeho mora.

Skúšobné vrty dosiahli dennú produkciu 413 barelov ropy a 68-tisíc m³ plynu. Čína systematicky rozširuje ťažbu v regióne, čím posilňuje svoju energetickú sebestačnosť.

Viaceré krajiny v regióne spochybňujú čínske nároky na väčšinu mora. V roku 2016 rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu v Haagu nepriznalo Číne právo na väčšinu území.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Vo Francúzsku podpálili 12 Tesla staníc, na mieste zanechali odkaz Muskovi

Dvanásť nabíjacích staníc Tesly v meste Saint-Chamond sa stalo terčom podpaľačského útoku v noci zo stredy na štvrtok. Na mieste ostal nápis namierený proti spoločnosti Tesla a Elonovi Muskovi. „Kampaň proti Tesle zrodená na spálenie,“ hlásal nápis.

Incident je podľa polície prvým útokom na Muskov biznis v regióne Loire. Dve stanice úplne zničili, zvyšné poškodili. Škoda sa odhaduje na desiatky tisíc eur.

Útoky v Európe pribúdajú po tom, čo sa Musk stal poradcom amerického prezidenta Donalda Trumpa. Začiatkom marca pri útoku na predajňu áut neďaleko juhofrancúzskeho mesta Toulouse zhorelo osem vozidiel značky Tesla a niekoľko ďalších bolo poškodených.

Americká generálna prokurátorka Pam Bondiová 19. marca vyhlásila, že útoky na produkty spoločnosti Tesla v Spojených štátoch nie sú „ničím iným ako domácim terorizmom“.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Orbán pod tlakom: Berlín chce tvrdšie sankcie voči „neposlušným“

Podľa návrhu koaličnej dohody, ktorú získal portál Politico, chce nastupujúca nemecká vláda pod vedením Friedricha Merza a Sociálnodemokratickej strany (SPD) prinútiť EÚ prísnejšie konať voči štátom porušujúcim princípy právneho štátu.

„Ochranné mechanizmy ako porušovacie konania, pozastavenie fondov či hlasovacích práv musia byť uplatňované dôslednejšie než doteraz,“ píše sa v návrhu. Hoci Maďarsko nie je menované, návrh jasne naráža na túto krajinu.

Nemecko tiež navrhuje rozšíriť kvalifikované väčšinové hlasovanie v otázkach zahraničnej politiky, aby sa predišlo maďarským vetám pri sankciách.

Koalícia chce zároveň aktívne obnoviť Weimarský trojuholník – neformálne zoskupenie Nemecka, Francúzska a Poľska – ako nástroj pre koordináciu európskej politiky a posilnenie jednoty v rámci EÚ.

(reuters, red)

Minúta  |  

The Economist: Zelenskyj plánuje čoskoro prezidentské voľby

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa podľa zdrojov týždenníka The Economist chystá kandidovať na ďalšie funkčné obdobie a pripraviť voľby čo najskôr.

„V súčasnosti prebiehajú vážne prípravy na to, aby Zelenskyj predstúpil pred voličov druhýkrát, a to pomerne skoro,“ píše sa v článku.

Svojmu tímu údajne minulý týždeň nariadil pripraviť po uzavretí úplného prímeria nové voľby. Ako najskorší termín sa spomína 20. apríl, hlavný scenár počíta so začiatkom júla.

Parlament má 5. mája hlasovať o prípadnom predĺžení stanného práva, ktorého zrušenie je kľúčové pre konanie volieb.

Jeden zo zdrojov sa domnieva, že Zelenskyj sa pokúsi zaskočiť svojich súperov júlovými voľbami, a dúfa, že šibeničný termín mu umožní kandidovať bez protikandidáta.

Zelenského päťročný mandát skončil 20. mája 2024, krajinu však odvtedy vedie aj naďalej, keďže sa v čase stanného práva nemôžu uskutočniť štandardné voľby.

Ruský prezident Vladimir Putin vtedy označil ukrajinský parlament, Najvyššiu radu, za jedinú legitímnu moc v Kyjeve. Putin konkrétne označil za najvyššiu ukrajinskú autoritu predsedu parlamentu Ruslana Štefančuka.

Štefančuk na to reagoval slovami, že „je skvelé, že Ústava Ukrajiny sa teraz číta v Rusku“. Odporučil však „zvedavým čitateľom“, aby ju neprezentovali selektívne, pričom upriamil pozornosť na pasáž, v zmysle ktorej prezident vykonáva svoje právomoci až do nástupu novozvolenej hlavy štátu.

Zelenskyj v minulosti vyhlásil, že je ochotný vzdať sa svojej funkcie, ak by to prinieslo mier na Ukrajinu. Ponúkol tiež, že by svoj odchod vymenil za prijatie Ukrajiny do NATO.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.