Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Gazprom zvýši dodávky plynu na Slovensko cez plynovod TurkStream

Gazprom od apríla výrazne zvýši dodávky plynu na Slovensko prostredníctvom plynovodu Turkstream, povedal v pondelok novinárom generálny riaditeľ slovenského dovozcu SPP Vojtech Ferencz.

Gazprom začal dodávať plyn cez Maďarsko po skončení tranzitnej zmluvy s Ukrajinou 1. januára. Zmluva medzi SPP a Gazpromom platí do roku 2034, presné objemy dodaného plynu firma neuviedla.

Slovensko doteraz využívalo najmä severovýchodné trasy cez Ukrajinu, tie však po skončení zmluvy nefungujú. „Verím, že na jeseň už bude reálne, aktívne dovážať a prepravovať plyn na územie Slovenska,“ povedal šéf SPP.

Problémy s platbami za plyn boli podľa firmy vyriešené vďaka zrušeniu sankcií.

Napriek diverzifikácii dodávok Slovensko stále významne závisí od ruského plynu. V roku 2023 tvoril ruský plyn viac než 50 percent slovenského dovozu plynu.

SPP zároveň založilo dcérsku firmu na Ukrajine, ktorá má neskôr obchodovať s plynom aj mimo Slovenska. Firma tak môže obchodovať aj s tretími krajinami, čo môže ovplyvniť regionálny trh.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Rusko už druhý deň útočí na Charkov, Ukrajina pokračuje v útokoch s dronmi

Charkov na severovýchode Ukrajiny čelil druhú noc po sebe ruským útokom, ktoré zranili dvoch ľudí a spôsobili požiare, oznámili tamojší predstavitelia v pondelok ráno.

Podľa starostu Ihora Terechova zasiahli nálety najstaršiu štvrť mesta. Poškodené boli obytné domy aj materská škola, ďalšie výbuchy hlásili pred siedmou hodinou ráno. Cieľ útoku zatiaľ nie je známy, Rusko útočilo na Charkov aj počas víkendu.

Ruské ministerstvo obrany v pondelok na oplátku oznámilo, že protivzdušná obrana zlikvidovala v noci 66 ukrajinských dronov. Najviac ich zničili nad Brjanskou oblasťou (41), ďalších 24 nad Kalužskou a jeden nad Kurskou.

Guvernéri dotknutých regiónov uviedli, že útoky nespôsobili žiadne škody. Ide o jeden z najväčších nočných útokov dronmi od začiatku konfliktu.

(tasr, reuters, mja)

Minúta  |  

Británia spúšťa pre Európanov nový spoplatnený režim vstupu do krajiny

Od stredy budú všetci európski občania cestujúci do Spojeného kráľovstva potrebovať elektronické cestovné povolenie (ETA). Podľa britskej vlády ide o krok na posilnenie bezpečnosti hraníc.

Povolenie bude od 2. apríla povinné pre občanov približne 30 európskych krajín. Spočiatku bude stáť 12 eur, no od 9. apríla poplatok zvýšia na 19,2 eura. Systém je inšpirovaný americkým modelom a zaviedli ho aj pre občanov krajín bez vízovej povinnosti.

ETA umožňuje pobyt do šiestich mesiacov, platí dva roky a je povinné aj pre deti. Žiadosť je možné podať online cez aplikáciu alebo vládnu webovú stránku, pričom proces trvá približne desať minút. V prípade úspechu sa ETA digitálne prepojí s pasom.

Hoci rozhodnutie býva zverejnené rýchlo, odporúča sa nechať si tri dni na spracovanie. Cestujúci leteckých spoločností, ktorí do Británie vstupujú bez fyzického prekročenia hranice, sú z tohto systému vyňatí po nátlaku letiska Heathrow, ktoré sa obávalo straty počtu cestujúcich. Výnimku má aj letisko v Manchestri.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Rusko a USA začali rokovať o ťažbe vzácnych zemín, tvrdí Dmitriev

Rokovania medzi Ruskom a Spojenými štátmi o spoločných projektoch v oblasti vzácnych zemín sa už začali. Uviedol to Kirill Dmitriev, šéf Ruského fondu priamych investícií (RDIF) a prezidentský splnomocnenec pre medzinárodnú spoluprácu v rozhovore pre ruský portál Izvestija.

„Kovy vzácnych zemín sú dôležitou oblasťou spolupráce a, samozrejme, začali sme diskusie o rôznych kovoch vzácnych zemín a projektoch v Rusku, určite máme rádovo a to chcem zdôrazniť, rádovo viac zdrojov tohto druhu ako na Ukrajine.“ povedal.

Podľa Dmitrieva ide o „dôležitú oblasť spolupráce“, pričom rokovania sa netýkajú len samotných kovov, ale aj ďalších projektov na území Ruska.

Dmitriev naznačil, že o účasť na týchto projektoch už prejavili záujem niektoré spoločnosti, konkrétne mená však neuviedol. Izvestija dodáva, že tému by mohli otvoriť aj počas ďalšieho kola rusko-amerických rokovaní, ktoré sa plánujú na polovicu apríla v Saudskej Arábii.

(red)

Minúta  |  

NYT: Spojené štáty a Veľká Británia plánovali zničenie Krymského mosta

Spojené štáty a Veľká Británia spoločne s Ukrajinou tajne naplánovali zničenie Krymského mosta na leto 2024. V sobotu o tom informoval americký denník New York Times (NYT).

K zničeniu miliardovej infraštruktúry Rusov malo prísť kombináciou amerických rakiet dlhého doletu ATACMS a námorných dronov, teda člnov naložených výbušninami a ovládaných na diaľku.

Medzi Kyjevom a Washingtonom ale údajne vypukol technický spor. Ukrajinci vraj chceli útočiť iba pomocou ATACMS, čo podľa Američanov nestačilo a navrhli buď počkať na moment, keď budú pripravené aj drony, alebo celý útok odvolať.

Nakoniec USA od plánov odstúpili a Ukrajinci zaútočili na Krymský most iba pomocou ATACMS, no neúspešne. Stalo sa tak pravdepodobne aj preto, že Rusi medzičasom posilnili ochranu tejto dopravnej tepny.

V polovici augusta 2024 ruské ministerstvo obrany oznámilo, že systémy protivzdušnej obrany odrazili masívny útok ukrajinskej armády na Krymský most, ktorý uskutočnilo 12 rakiet ATACMS. Rezort dodal, že všetky rakety boli zničené. 

Krymský most bol podľa tvrdení NYT jedným z cieľov operácie na zničenie vojenskej infraštruktúry na anektovanom polostrove ako takej, ktorá dostala názov Lunar Hail.

(tod)

Minúta  |  

Netanjahu šokoval vymenovaním námorného veterána do čela Šin Betu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok ráno prekvapil krajinu aj bezpečnostnú komunitu, keď oznámil, že novým šéfom bezpečnostnej služby Šin Bet bude bývalý veliteľ námorníctva, viceadmirál vo výslužbe Eli Šarvit. O jeho vymenovaní informoval denník The Jerusalem Post.

Rozhodnutie šokovalo nielen verejnosť, ale aj samotných predstaviteľov Šin Betu. Šarvit totiž nemá žiadne predchádzajúce väzby na agentúru a pochádza mimo bežného okruhu kandidátov, ktorými bývajú zvyčajne vysokopostavení dôstojníci služby.

Podľa úradu premiéra je Netanjahu presvedčený, že Šarvit je správnym človekom na vedenie agentúry.

Šarvit pôsobil v izraelskom námorníctve 36 rokov, medzi rokmi 2016 – 2021 bol jeho veliteľom. Viedol vývoj námornej obrany hospodárskych vôd a operácie proti Iránu, Hizballáhu a Hamasu.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.