Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael zabil lídra Hizballáhu, napätie s Libanonom narastá

Izraelský nálet v utorok zasiahol južné predmestie Bejrútu a zabil štyroch ľudí vrátane Hasana Bdeira, predstaviteľa Hizballáhu napojeného na iránske sily Quds a Hamas. Izrael tvrdí, že plánoval bezprostredný teroristický útok.

Útok bol druhý v oblasti za päť dní a zintenzívnil napätie medzi Izraelom a Hizballáhom počas neistého prímeria. Zasiahnutá budova bola cielená, bez varovania civilistom, čo vyvolalo kritiku libanonských predstaviteľov.

USA podporili izraelský zásah a obvinili „teroristov" z obnovenia bojov.

Hizballáh poprel účasť na raketových útokoch na Izrael, no napätie eskaluje od začiatku vojny v Gaze. Konflikt si v Libanone vyžiadal tisíce obetí, vrátane civilistov, a prinútil milióny opustiť domovy.

Prímerie, sprostredkované USA, je ohrozené, pričom každá strana obviňuje tú druhú z jeho porušovania.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Duda chce na obranu tri percentá HDP, Pellegrini je za diskusiu

Poľský prezident Andrzej Duda v utorok navštívil Slovensko ako súčasť svojich posledných pracovných ciest vo funkcii. So slovenským prezidentom Petrom Pellegrinim sa stretli vo Vysokých Tatrách.

Diskutovali aj o potrebe zvýšenia výdavkov na obranu, Poľsko navrhuje tri percentá HDP. Pellegrini podporuje tieto debaty, no zdôraznil, že treba hovoriť aj o tempe navyšovania.

Zhodli sa tiež na potrebe rozšírenia vojenskej výroby v Európe. Duda spomenul napríklad "polonizáciu" kórejských tankov, ktoré môžu byť efektívne v horskom teréne.

Obe hlavy štátov súhlasia, že vo vojne na Ukrajine je potrebné dosiahnuť trvalo udržateľný mier. Pellegrini pripomenul, že zatiaľ neexistuje konkrétny plán, ako taký mier dosiahnuť. Podľa neho nestačí len podpora vo forme zbraní a pôžičiek.

Dotkli sa aj budúcnosti Vyšehradskej štvorky. Pellegrini ocenil, že Duda napriek zložitej situácii zorganizoval stretnutie prezidentov V4. Hoci samit podľa neho aktuálne nehrozí, Duda uistil, že skupina zostáva aktívna, aj napriek nepravidelnému charakteru.

(tasr, max)

Minúta  |  

Meloniová: Verdikt voči Le Penovej je smutným dňom pre demokraciu

Talianska premiérka Giorgia Meloniová odsúdila rozhodnutie francúzskeho súdu, ktorý Marine Le Penovej, líderke krajne pravicovej strany, zakázal uchádzať sa o politickú funkciu na päť rokov. Uviedla, že nepozná detaily prípadu, no rozsudok považuje za smutný deň pre demokraciu.

Podľa nej takýto krok oberá milióny občanov o zastúpenie. Kritiku vyjadril aj taliansky vicepremiér Matteo Salvini, ktorý rozsudok označil za „vyhlásenie vojny zo strany Bruselu“. Tvrdí, že ide o snahu umlčať politických lídrov prostredníctvom súdov namiesto volieb.

Le Penová bola spolu s deviatimi členmi strany Národné združenie (RN) odsúdená za zneužitie fondov Európskeho parlamentu. Podľa súdu išlo o 2,9 milióna eur určených na asistentské pozície, ktoré však slúžili strane. Le Penová vinu odmieta.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Výpadok ruskej ropy: Česko má rezervy len na 60 dní, čaká tanker z Terstu

Kvôli prerušeniu dodávok ruskej ropy ropovodom Družba 4. marca zapožičala Správa štátnych hmotných rezerv tretinu zásob spoločnosti Orlen Unipetrol, čím sa české strategické rezervy znížili na 60 dní.

Dôvodom výpadku boli podľa ministra priemyslu a obchodu Lukáša Vlčka neuskutočnené platby spôsobené sankciami USA voči Rusku.

Orlen Unipetrol, ktorý prevádzkuje české rafinérie v Kralupoch a Litvínove, už polovicu tejto ropy spotreboval.

Firma má však zabezpečené dodávky prostredníctvom modernizovaného ropovodu TAL, ktorý teraz dokáže pokryť celú ročnú spotrebu Česka. Prvý tanker už dorazil do Terstu, ropa by mala prísť v apríli.

Pri návrate ropy sa už nepočíta s ruskou surovinou, ale s ľahkou ropou Azeri Light. Zapojením iných zdrojov sa zároveň zmení štruktúra českých rezerv. Plné 90-dňové zásoby by mohli byť obnovené do konca augusta.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Bez prúdu sú desaťtisíce ľudí. Rusko a Ukrajina hlásia útoky na elektrárne

Ruské ministerstvo obrany obvinilo Ukrajinu z dvoch útokov na energetickú infraštruktúru za posledných 24 hodín. Útoky mali zasiahnuť elektrické rozvodne v Ruskom kontrolovanej časti Záporožskej oblasti a v Belgorodskej oblasti, čo spôsobilo výpadky elektriny.

Kyjev sa k týmto tvrdeniam bezprostredne nevyjadril a Reuters ich nemohol nezávisle overiť. Neskôr však ukrajinský predstaviteľ Andrij Sybiha uviedol, že Rusko tiež pokračuje v útokoch na ukrajinské energetické zariadenia.

V dôsledku ruského útoku na mesto Cherson zostalo bez elektriny približne 45-tisíc ľudí. Obe strany tak porušili moratórium, na ktorom sa nedávno samostatne dohodli so Spojenými štátmi – to malo zabezpečiť zastavenie útokov na energetické objekty.

Moskva a Kyjev sa odvtedy opakovane navzájom obviňujú z jeho porušovania.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Parlament schválil zrýchlené konanie k zákonu o energopomoci

Zákon o energopomoci má umožniť ministerstvu hospodárstva prístup k rôznym sociálno-ekonomickým údajom obyvateľov. Tie má využiť rezort na vyhodnotenie nároku na štátnu kompenzáciu nákladov za energie. Koaliční poslanci v utorok rozhodli, že tento návrh zákona prerokujú v skrátenom legislatívnom konaní.

Rezort bude môcť podľa zákona získať informácie z katastra nehnuteľností, Sociálnej poisťovne či energetických distribučných spoločností. Získané údaje poslúžia na vytvorenie databázy domácností, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou. Táto databáza sa neskôr transformuje na komplexný systém adresnej energopomoci.

Najviac údajov má ministerstvo získavať z registra fyzických osôb, vrátane údajov o národnosti. Zákon zároveň ukladá povinnosť chrániť súkromie občanov a zničiť údaje najneskôr rok po poskytnutí.

Opozícia je proti a argumentuje, že zákon má platiť až od januára 2026. SaS pripomenula, že ministerka Denisa Saková (Hlas) pritom už vlani hovorila, že systém adresnej pomoci má pripravený. Finálna verzia zákona o adresnej energopomoci doposiaľ nie je známa.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.