Preskočiť na obsah
  |  

Slovensko môže získať 570 miliónov eur, Brusel hodnotí žiadosť pozitívne

Podpredseda vlády pre plán obnovy a odolnosti a znalostnú ekonomiku Peter Kmec (Hlas) potvrdil, že Slovensko je bližšie k ďalšej platbe z plánu obnovy. Európska komisia podľa neho žiadosť predbežne vyhodnotila pozitívne.

V poradí piatu žiadosť - týkajúcu sa 20 z 21 míľnikov a cieľov - v celkovej sume 570,4 milióna eur musí ešte posúdiť hospodársky a sociálny výbor. Členmi toho sú zástupcovia členských štátov Európskej únie.

Piata žiadosť sa týka obnovy budov, udržateľnosti dopravy, adaptácie na zmenu klímy, vzdelávania či dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Míľnikom sú aj súčasti kapitoly REPowerEU, ako je napríklad zverejnenie akčného plánu pre vodík či uvedenie energetického dátového centra do prevádzky.

Slovensku ešte stále ostáva vyčerpať tri miliardy eur do jeden a pol roka.

Opozičné KDH nedávno skritizovalo všetky vlády od vstupu do Únie pre celkový problém s čerpaním eurofondov. Vhodným príkladom pre Slovensko môže byť podľa hnutia Poľsko, ktoré viac zapája územné samosprávy.

(tasr, max)

  |  

Hlas sa nezapojí do debaty o poslaneckých platoch, PS podľa Puciho zaspalo

Predseda klubu Hlas Róbert Puci oznámil, že sa nezúčastnia rokovania šéfov klubov zvolaného opozičným PS. To sa má týkať zmrazovania platov. Podľa Puciho príde koalícia s vlastným návrhom v tejto otázke a jednou z možností je aj zmrazenie platov.

Opozícii vyčíta, že tému otvára až teraz a nemá jednotný návrh - okrem návrhu hnutia Slovensko, ktorý je podľa Puciho "zlý a nevykonateľný". PS a KDH neskôr avizovali, že tento návrh podporia.

PS považuje zmrazenie platov za gesto solidarity v čase konsolidácie a adresovalo výzvu predsedovi parlamentu Richardovi Rašimu (Hlas), aby sa zasadil za zmrazenie.

Zákon stanovuje, že plat poslanca je trojnásobkom priemernej mzdy za predchádzajúci rok. Vlani tak poslanci dostávali 4 076 eur mesačne, k čomu sa pripočítali paušálne náhrady. Tie sa pohybujú od 2 574 do 3 003 eur podľa regiónu.

Plat poslanca na rok 2025 sa podľa Kancelárie Národnej rady SR vypočíta v priebehu apríla.

(tasr, max)

  |  

Izrael zabil lídra Hizballáhu, napätie s Libanonom narastá

Izraelský nálet v utorok zasiahol južné predmestie Bejrútu a zabil štyroch ľudí vrátane Hasana Bdeira, predstaviteľa Hizballáhu napojeného na iránske sily Quds a Hamas. Izrael tvrdí, že plánoval bezprostredný teroristický útok.

Útok bol druhý v oblasti za päť dní a zintenzívnil napätie medzi Izraelom a Hizballáhom počas neistého prímeria. Zasiahnutá budova bola cielená, bez varovania civilistom, čo vyvolalo kritiku libanonských predstaviteľov.

USA podporili izraelský zásah a obvinili „teroristov" z obnovenia bojov.

Hizballáh poprel účasť na raketových útokoch na Izrael, no napätie eskaluje od začiatku vojny v Gaze. Konflikt si v Libanone vyžiadal tisíce obetí, vrátane civilistov, a prinútil milióny opustiť domovy.

Prímerie, sprostredkované USA, je ohrozené, pričom každá strana obviňuje tú druhú z jeho porušovania.

(tasr, lup)

  |  

Duda chce na obranu tri percentá HDP, Pellegrini je za diskusiu

Poľský prezident Andrzej Duda v utorok navštívil Slovensko ako súčasť svojich posledných pracovných ciest vo funkcii. So slovenským prezidentom Petrom Pellegrinim sa stretli vo Vysokých Tatrách.

Diskutovali aj o potrebe zvýšenia výdavkov na obranu, Poľsko navrhuje tri percentá HDP. Pellegrini podporuje tieto debaty, no zdôraznil, že treba hovoriť aj o tempe navyšovania.

Zhodli sa tiež na potrebe rozšírenia vojenskej výroby v Európe. Duda spomenul napríklad "polonizáciu" kórejských tankov, ktoré môžu byť efektívne v horskom teréne.

Obe hlavy štátov súhlasia, že vo vojne na Ukrajine je potrebné dosiahnuť trvalo udržateľný mier. Pellegrini pripomenul, že zatiaľ neexistuje konkrétny plán, ako taký mier dosiahnuť. Podľa neho nestačí len podpora vo forme zbraní a pôžičiek.

Dotkli sa aj budúcnosti Vyšehradskej štvorky. Pellegrini ocenil, že Duda napriek zložitej situácii zorganizoval stretnutie prezidentov V4. Hoci samit podľa neho aktuálne nehrozí, Duda uistil, že skupina zostáva aktívna, aj napriek nepravidelnému charakteru.

(tasr, max)

  |  

Meloniová: Verdikt voči Le Penovej je smutným dňom pre demokraciu

Talianska premiérka Giorgia Meloniová odsúdila rozhodnutie francúzskeho súdu, ktorý Marine Le Penovej, líderke krajne pravicovej strany, zakázal uchádzať sa o politickú funkciu na päť rokov. Uviedla, že nepozná detaily prípadu, no rozsudok považuje za smutný deň pre demokraciu.

Podľa nej takýto krok oberá milióny občanov o zastúpenie. Kritiku vyjadril aj taliansky vicepremiér Matteo Salvini, ktorý rozsudok označil za „vyhlásenie vojny zo strany Bruselu“. Tvrdí, že ide o snahu umlčať politických lídrov prostredníctvom súdov namiesto volieb.

Le Penová bola spolu s deviatimi členmi strany Národné združenie (RN) odsúdená za zneužitie fondov Európskeho parlamentu. Podľa súdu išlo o 2,9 milióna eur určených na asistentské pozície, ktoré však slúžili strane. Le Penová vinu odmieta.

(tasr, lup)

  |  

Výpadok ruskej ropy: Česko má rezervy len na 60 dní, čaká tanker z Terstu

Kvôli prerušeniu dodávok ruskej ropy ropovodom Družba 4. marca zapožičala Správa štátnych hmotných rezerv tretinu zásob spoločnosti Orlen Unipetrol, čím sa české strategické rezervy znížili na 60 dní.

Dôvodom výpadku boli podľa ministra priemyslu a obchodu Lukáša Vlčka neuskutočnené platby spôsobené sankciami USA voči Rusku.

Orlen Unipetrol, ktorý prevádzkuje české rafinérie v Kralupoch a Litvínove, už polovicu tejto ropy spotreboval.

Firma má však zabezpečené dodávky prostredníctvom modernizovaného ropovodu TAL, ktorý teraz dokáže pokryť celú ročnú spotrebu Česka. Prvý tanker už dorazil do Terstu, ropa by mala prísť v apríli.

Pri návrate ropy sa už nepočíta s ruskou surovinou, ale s ľahkou ropou Azeri Light. Zapojením iných zdrojov sa zároveň zmení štruktúra českých rezerv. Plné 90-dňové zásoby by mohli byť obnovené do konca augusta.

(tasr, lup)