Preskočiť na obsah
  |  

Dánsko kupuje stovky rakiet Mistral 3 od Francúzska

Dánsko kúpilo od Francúzska stovky protilietadlových rakiet Mistral 3, oznámil Elyzejský palác počas návštevy dánskeho kráľa Frederika X. vo Francúzsku.

Rámcová dohoda predpokladá dodávku 250 až tisíc rakiet typu zem-vzduch s krátkym dosahom, určených proti rôznym vzdušným hrozbám vrátane stíhačiek, dronov či riadených striel. Nákup je súčasťou dánskej snahy o posilnenie európskej bezpečnosti a obrany v čase rastúcich hrozieb.

Dánsko sa usiluje o užšiu spoluprácu s Francúzskom, najmä vzhľadom na strategický význam Grónska a obavy z amerických ambícií v regióne.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron uistil Dánsko o vzájomnej podpore a vyzdvihol spoločný cieľ vybudovať odolnejšiu Európu. Dánsky minister obrany označil úzku spoluprácu s Francúzskom za nevyhnutnú v súčasnej bezpečnostnej situácii.

(tasr, lup)

  |  

Francúzsky súd plánuje rozhodnúť o odvolaní Le Penovej do leta 2026

Odvolací súd v Paríži v utorok oznámil, že rozhodnutie o odvolaní pravicovej političky Marine Le Penovej by mohol vyniesť v lete 2026. Informoval o tom v utorok spravodajský web BFM. Le Penová v reakcii na oznámenie súdu uviedla, že je to veľmi dobrá správa.

Odvolací súd v Paríži vo svojom vyhlásení z utorka večera zároveň uviedol, že v tejto fáze dostal tri odvolania proti rozsudku v kauze - od Le Penovej, jej pravicovej strany Národné združenie (RN) a ďalších politikov spoluodsúdených za spreneveru financií Európskeho parlamentu.

Ak sa spomínané lehoty dodržia, znamenalo by to, že rozhodnutie v odvolacom konaní by bolo vydané mnoho mesiacov pred prezidentskými voľbami v roku 2027, čo požadovali aj viacerí politici vo Francúzsku. V prípade, že by súd Le Penovej odvolaniu vyhovel, tak by zrejme nič nestálo v ceste jej kandidatúre v prezidentských voľbách.

Pokiaľ ide o pondelňajší rozsudok nad Le Penovou, ako jeho najkontroverznejšia časť je vnímaný päťročný zákaz uchádzať sa o volenú funkciu, ktorý má okamžitú platnosť.

(tasr)

  |  

Senzácia v Nemeckom pohári. Treťoligista vyradil obhajcu a je vo finále

Futbalisti Arminie Bielefeld sa senzačne prebojovali do finále Nemeckého pohára. Treťoligista v semifinále prekvapujúco vyradil obhajcu trofeje a úradujúceho bundesligového majstra Bayer Leverkusen, ktorého v utorok zdolal na domácej pôde 2:1. Finálovým súperom Arminie bude úspešnejší zo stredajšieho duelu Stuttgart - Lipsko.

Leverkusen bol v úvode aktívnejší a po štvrťhodine hry sa ujal vedenia zásluhou Jonathana Taha. Bielefeld však nezložil zbrane, bleskovo vyrovnal gólom Mariusa Wörla a tesne pred prestávkou ho poslal do vedenia Maximilian Grosser.

Domáci dokázali v druhom polčase ubrániť tesný náskok a po záverečnom hvizde sa mohli tešiť z postupu - premiérového v histórii klubu. Leverkusen sa stal už štvrtým tímom z najvyššej nemeckej súťaže, ktorý Arminia vyradila na ceste do finále, predtým prešla cez Union Berlín, Freiburg a Werder Brémy.

(tasr)

  |  

Trump a Sísí diskutovali o pláne na obnovu Pásma Gazy. Našli spoločnú reč?

Americký prezident Donald Trump v utorok oznámil, že v telefonáte so svojím egyptským náprotivkom Abdalom Fattáhom Sísím okrem iného diskutoval aj o Pásme Gazy či „pokroku“ USA v súvislosti s útokmi v Jemene. Kancelária egyptského prezidenta uviedla, že témou rozhovoru bolo sprostredkovateľské úsilie s cieľom obnoviť pokoj v regióne.

Trump označil telefonát s egyptským prezidentom za veľmi dobrý. Jednou z tém rozhovoru bol podľa Trumpa „obrovský vojenský pokrok“ v boji proti jemenským povstalcom húsíom, ktorí útočia na lode v Červenom mori na znak solidarity s Palestínčanmi. Bez ďalších podrobností napísal, že so Sísím hovorili „aj o Gaze, možných riešeniach, vojenskej pripravenosti.“

Trump vo februári navrhol, aby Spojené štáty prevzali kontrolu nad vojnou zničeným Pásmom Gazy, ktorého obyvatelia by sa mali presunúť do okolitých krajín, napríklad Egypta a Jordánska. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyjadril podporu tomuto plánu.

Egypt, ktorý hraniční s palestínskou enklávou, však prišiel s vlastným návrhom na obnovu Pásma Gazy, ktorý následne arabské krajiny schválili na samite Ligy arabských štátov. Plán Egypta však podľa vyjadrenia amerického ministerstva zahraničných vecí nespĺňa požiadavky Washingtonu.

(tasr, afp, reuters)

  |  

Trumpova administratíva pochybuje, že mierová dohoda na Ukrajine je blízko

Vysokopostavení predstavitelia administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa údajne v súkromí priznali, že dosiahnutie mierovej dohody na Ukrajine v najbližších mesiacoch je nepravdepodobné, čo podnietilo diskusie o nových stratégiách nátlaku na Kyjev aj Moskvu.

Prezident Trump sa pôvodne usiloval o prímerie do apríla alebo mája, po ktorom by nasledovala trvalá mierová dohoda. Podľa zdrojov však oba ciele zostávajú nedosiahnuteľné, čo vyvoláva obavy, že vojna môže pretrvávať a vyžiada si pokračovanie vojenskej podpory Ukrajiny zo strany Západu.

Podľa úradníkov sa prezident Putin bráni mierovému úsiliu napriek Trumpovým verejným tvrdeniam, že ruský líder sa snaží o ukončenie konfliktu. Biely dom teraz zvažuje nové sankcie vrátane potenciálnych sekundárnych ciel vo výške 25 - 50 percent na odberateľov ruskej ropy.

Minister zahraničných vecí Marco Rubio a predstavitelia Rady pre národnú bezpečnosť potvrdili nespokojnosť USA s postojom Ruska a varovali, že bez pokroku by mohli nasledovať prísnejšie hospodárske sankcie.

(reuters, mja)

  |  

Zamestnancov rádia Slobodná Európa poslali na neplatenú dovolenku

Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) začalo v utorok posielať svojich zamestnancov z centrály v Prahe na neplatenú dovolenku. Dôvodom je skutočnosť, že Americká agentúra pre globálne médiá (USAGM) neposlala rozhlasovej stanici na apríl financie schválené Kongresom.

USAGM už minulý týždeň oznámila, že rozhlasu začne opäť platiť po tom, ako americký súd vydal predbežné opatrenie zakazujúce pozastavenie financovania.

Diskutovalo sa aj o možnosti, že financovanie prevezme Európska únia, no europoslanci sa na utorkovom stretnutí nedohodli. Český premiér Petr Fiala vyjadril podporu zachovaniu vysielania, ktoré podľa neho zohralo kľúčovú úlohu počas komunizmu.

RFE/RL vysiela od roku 1949, dnes sídli v Prahe a poskytuje nezávislé spravodajstvo pre 23 krajín v takmer 30 jazykoch, najmä tam, kde sú médiá pod tlakom autoritárskych režimov.

(tasr, mja)