Preskočiť na obsah
  |  

Americké útoky v Jemene pokračujú, cieľom je ochrana lodnej dopravy

Od polovice marca Spojené štáty zasiahli viac než sto útokov na ciele v oblastiach Jemenu ovládaných húsíjskymi povstalcami. Podľa predstaviteľa americkej obrany útoky zničili kľúčové vojenské objekty, ako sú veliteľské centrá, výrobne zbraní či sklady.

Prvé nálety proti húsíom sa uskutočnili počas vlády Joea Bidena, súčasný prezident Donald Trump ich obnovil a prisľúbil pokračovanie, pokiaľ bude hnutie ohrozovať lodnú dopravu v Červenom mori a Adenskom zálive.

Húsíovia v tomto regióne útočia na lode na znak solidarity s Palestínčanmi v Gaze, kde od októbra 2023 prebiehajú boje medzi Izraelom a Hamasom. Po januárovom prímerí útoky dočasne ustali, no boli obnovené po obmedzení humanitárnej pomoci do Gazy.

Útoky povstalcov narušili dopravu cez Suezský prieplav, cez ktorý sa prepravuje približne 12 percent globálneho námorného tovaru, čo donútilo viacero lodných spoločností využívať nákladnejšiu trasu okolo južnej Afriky.

Cieľom amerických útokov je eliminovať túto hrozbu a zabezpečiť slobodu námornej dopravy.

(tasr, lipa)

  |  

Fajsal bin Farhán v USA rokuje o krízach a pripravuje Trumpovu návštevu Rijádu

Saudskoarabský minister zahraničných vecí princ Fajsal bin Farhán navštívil Spojené štáty, kde rokoval s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom o viacerých medzinárodných konfliktoch, vrátane situácie v Pásme Gazy, Sudáne, Jemene a na Ukrajine.

Hlavným cieľom návštevy bolo pripraviť májovú cestu prezidenta Donalda Trumpa do Saudskej Arábie, ktorá bude jeho prvou zahraničnou cestou v druhom funkčnom období. Podľa agentúry AFP má prezident v pláne navštíviť aj Katar a Spojené arabské emiráty.

Rokovania sa dotkli aj otázky jemenských húsíjských povstalcov. Cesta princa bin Farhána bola naplánovaná ešte pred oznámením nových amerických ciel a podľa zdrojov má za cieľ koordinovať detaily nadchádzajúcej návštevy Trumpa v Rijáde.

(tasr, lipa)

  |  

Novým americkým veľvyslancom v Izraeli bude Mike Huckabee

Americký senát v stredu potvrdil Mikea Huckabeeho ako nového veľvyslanca v Jeruzaleme. Huckabee, evanjelický kňaz a bývalý guvernér Arkansasu, je dlhoročným podporovateľom Izraela a verejne obhajoval izraelskú kontrolu nad Západným brehom Jordánu.

Jeho vymenovanie podporili všetci republikánski senátori, kým demokrati hlasovali proti. Kritici upozorňujú na jeho silne proizraelské postoje, ktoré podľa nich môžu ohroziť vyvážené diplomatické zastupovanie USA v regióne, najmä vzhľadom na napätie v Pásme Gazy.

Huckabee však počas vypočúvania v Senáte zdôraznil, že bude rešpektovať rozhodnutia prezidenta Trumpa a nebude konať na základe osobných názorov. Poprel tiež obvinenia, že podporoval vyháňanie Palestínčanov z Gazy.

V minulosti vyhlásil, že okupácia Západného brehu neexistuje a že Izrael má právo na túto oblasť. Tento názor však odporuje postoju väčšiny medzinárodného spoločenstva, ktoré izraelskú prítomnosť považuje za nezákonnú.

(tasr, lipa)

  |  

Panama odmieta návrh USA na obnovenie vojenskej prítomnosti

Americký minister obrany Pete Hegseth počas návštevy Panamy navrhol možnosť opätovného nasadenia amerických ozbrojených síl v krajine na ochranu Panamského prieplavu.

Návrh zahŕňal obnovenie vojenských základní a spoločné cvičenia, no panamská vláda ho jednoznačne odmietla, pričom minister bezpečnosti Frank Abrego zdôraznil, že prezident Mulino je proti akejkoľvek vojenskej prítomnosti USA. Tento návrh sa stretol s nesúhlasom aj zo strany verejnosti, pre ktorú je prieplav symbolom suverenity.

Návšteva bola prvou oficiálnou návštevou amerického ministra obrany v Paname po desaťročiach a viedla k dohode o posilnenej bezpečnostnej spolupráci.

Prezident Donald Trump zároveň obvinil Panamu z výhod pre Čínu pri správe prieplavu a nevylúčil ani vojenské kroky na získanie kontroly. Panama však zdôrazňuje, že prieplav spravuje nezávislá spoločnosť. Ročne ním prejde viac než 40 percent americkej kontajnerovej dopravy v hodnote 270 miliárd USD.

(tasr, lipa)

  |  

Verejnosť v Česku stále odmieta euro, jeho zavedenie sa odkladá

Česká vláda zatiaľ neplánuje určiť termín vstupu krajiny do eurozóny, a to pre nízku podporu tejto myšlienky medzi obyvateľstvom. Minister financií Zbyněk Stanjura informoval, že kým verejná podpora eura nedosiahne aspoň 50 percent, nemá zmysel uvažovať o opustení českej koruny.

Podľa posledného prieskumu je za prijatie eura len štvrtina českých občanov. Hoci sa Česká republika zaviazala k vstupu do eurozóny už pri vstupe do EÚ v roku 2004, aktuálne neexistuje konsenzus v spoločnosti, ktorý by umožnil takýto krok.

Stanjura zdôraznil, že skúsenosti iných krajín ukazujú, že rozhodujúcu úlohu pri prijímaní eura zohráva podpora verejnosti, a nie jednoznačné ekonomické dôvody. Česká koruna tak zostáva zatiaľ národnou menou, pričom eurozónu v súčasnosti tvorí 20 členských krajín.

(tasr, mja)

  |  

Izrael zaberá územia v Gaze, tlačí Hamas k prepusteniu rukojemníkov

Izrael pokračuje v rozširovaní vojenských operácií v Pásme Gazy s cieľom prinútiť hnutie Hamas k prepusteniu izraelských rukojemníkov.

Minister obrany Jisrael Kac oznámil, že izraelská armáda zaberá rozsiahle územia v Gaze a začleňuje ich do bezpečnostných zón, čím izoluje enklávu a vyvíja tlak na Hamas.

Kac zároveň vyzval civilistov, aby donútili Hamas vzdať sa moci, a uviedol, že Izrael bude pokračovať v bojoch až do prepustenia rukojemníkov a porážky Hamasu. Zároveň pripomenul plán amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý predpokladá „dobrovoľnú emigráciu“ obyvateľov Gazy.

Vojenská operácia sa obnovila 18. marca po ukončení takmer dvojmesačného prímeria. Podľa izraelskej vlády Hamas neprijal návrhy predložené sprostredkovateľmi vrátane amerického vyslanca. Cieľom prebiehajúcej operácie je úplné oslobodenie všetkých rukojemníkov zadržiavaných Hamasom.

(tasr, mja)