Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maďarsko nevylúčilo podporu sankcií proti Rusku, ak Putin odmietne prímerie

Maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjárto pripustil, že jeho krajina by mohla podporiť západné sankcie proti Rusku, ak ich Donald Trump použije na potrestanie Vladimira Putina za to, že neprijal jeho dohodu o prímerí na Ukrajine.

„Naše rozhodnutie v budúcnosti bude určené okolnosťami v budúcnosti,“ skonštatoval podľa denníka Telegraph v think-tanku Royal United Services Institute v Londýne.

Na otázku, či Maďarsko podporí sankcie EÚ, ak by boli súčasťou Trumpovej rokovacej stratégie, Szijjárto odvetil, že dúfa, že rozhodnutie bude zbytočné a bude uzavretý mier. „Ak sa tento pozitívny scenár nenaplní, musíme o tom vtedy diskutovať,“ vyhlásil.

Pripomeňme, že Trump prednedávnom pohrozil devastáciou ruskej ekonomiky, ak Putin odmietne dohodu o prímerí na Ukrajine. „Z finančného hľadiska môžem urobiť veci, ktoré by boli pre Rusko veľmi zlé, zničujúce. Ale nechcem to urobiť, pretože chcem mier,“ povedal.

(tod)

Minúta  |  

USA predajú Austrálii 400 amerických rakiet v rámci obranného partnerstva

Americké ministerstvo zahraničných vecí schválilo predaj približne 400 rakiet vzduch-vzduch typu AIM-120C a AIM-120D Austrálii za 1,04 miliardy dolárov. Predaj má za cieľ posilniť obranné kapacity Austrálie a zlepšiť prežitie jej lietadiel v prípade konfliktu.

Agentúra pre obranno-bezpečnostnú spoluprácu (DSCA) zdôraznila, že Austrália patrí medzi kľúčových spojencov USA v oblasti západného Tichého oceánu a podpora jej obrany je v záujme americkej národnej bezpečnosti.

Hoci predaj musí ešte schváliť Kongres, neočakáva sa, že by narazil na odpor. Tento krok je súčasťou širšieho bezpečnostného partnerstva AUKUS medzi Austráliou, Spojenými štátmi a Spojeným kráľovstvom, ktoré sa zameriava na spoluprácu v obrane, technológiách a výskume.

Po návrate Donalda Trumpa do funkcie prezidenta sa Austrália snažila uistiť o pokračovaní podpory dohody AUKUS, pričom premiér Anthony Albanese opätovne potvrdil jej význam v telefonáte s americkým prezidentom.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Po incidente v Baltskom mori Estónsko posilňuje námornú obranu

Estónsky parlament schválil zákon, ktorý rozširuje právomoci armády na použitie sily proti lodiam ohrozujúcim kľúčovú námornú infraštruktúru. Reaguje tým na incident z roku 2023, keď bol poškodený elektrický kábel Estlink 2 medzi Estónskom a Fínskom a viaceré telekomunikačné káble v Baltskom mori.

Podľa vyšetrovateľov škody spôsobila kotva tankera Eagle S, patriaceho do ruskej „tieňovej flotily", ktorá obchádza sankcie cez technicky sporné plavidlá.

Nový zákon umožňuje armáde zakročiť aj voči civilným lodiam, ak predstavujú bezpečnostnú hrozbu. Zákon ešte musí podpísať prezident.

Doteraz armáda mohla použiť silu len na obranu hraníc a civilistov. Tento krok je reakciou na rastúce napätie v regióne po ruskej invázii na Ukrajinu a viaceré sabotážne útoky na infraštruktúru, ktoré sú považované za súčasť hybridnej vojny. Schválenie zákona podporilo 62 zo 70 prítomných poslancov.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Merz plánuje návštevu USA, chce zastupovať celú Európu

Friedrich Merz, líder CDU/CSU a budúci nemecký kancelár, oznámil plánovanú oficiálnu cestu do USA na stretnutie s prezidentom Donaldom Trumpom. Dátum návštevy zatiaľ nebol stanovený, no Merz avizoval, že pred ňou sa musia uskutočniť rokovania v rámci EÚ, najmä o clách.

V rozhovoroch pre televízie ARD a ZDF zdôraznil, že jeho prioritou bude zastupovanie všetkých európskych štátov a obrana ich záujmov v obchodnom konflikte s USA.

Trump nedávno dočasne pozastavil zavedené clá na 90 dní, čo Merz označil za reakciu na jednotný postoj Európy. Nový kancelár zároveň vyzdvihol pripravenosť kontinentu na rokovania, ale aj na ochranu vlastných ekonomických záujmov.

Merzovo oznámenie prišlo krátko po tom, čo sa jeho blok CDU/CSU dohodol so sociálnymi demokratmi (SPD) na vytvorení novej vládnej koalície v Nemecku.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

I Če-mjong kandiduje na prezidenta, je favoritom volieb v Kórei

Juhokórejský opozičný líder I Če-mjong vo štvrtok oficiálne oznámil kandidatúru na post prezidenta pred voľbami naplánovanými na 3. júna.

I, ktorý už kandidoval v roku 2022, kedy tesne prehral, je aktuálne podľa prieskumov verejnej mienky favoritom so 34-percentnou podporou. Viedol Demokratickú stranu (DP) k víťazstvu v parlamentných voľbách a len deň pred ohlásením kandidatúry sa vzdal jej vedenia.

Prezidentské voľby sa uskutočnia po odvolaní prezidenta Juna Sok-jola, ktoré nasledovalo po vyhlásení stanného práva v decembri.

I je však aj terčom kontroverzií, vrátane podozrení súvisiacich s výstavbou pozemkov v meste Seongnam. V prospech jeho kandidatúry však hovorí aj nedávne rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý ho oslobodil spod obžaloby z porušenia volebného zákona – skutku, ktorý by mu znemožnil uchádzať sa o prezidentský post.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Americké útoky v Jemene pokračujú, cieľom je ochrana lodnej dopravy

Od polovice marca Spojené štáty zasiahli viac než sto útokov na ciele v oblastiach Jemenu ovládaných húsíjskymi povstalcami. Podľa predstaviteľa americkej obrany útoky zničili kľúčové vojenské objekty, ako sú veliteľské centrá, výrobne zbraní či sklady.

Prvé nálety proti húsíom sa uskutočnili počas vlády Joea Bidena, súčasný prezident Donald Trump ich obnovil a prisľúbil pokračovanie, pokiaľ bude hnutie ohrozovať lodnú dopravu v Červenom mori a Adenskom zálive.

Húsíovia v tomto regióne útočia na lode na znak solidarity s Palestínčanmi v Gaze, kde od októbra 2023 prebiehajú boje medzi Izraelom a Hamasom. Po januárovom prímerí útoky dočasne ustali, no boli obnovené po obmedzení humanitárnej pomoci do Gazy.

Útoky povstalcov narušili dopravu cez Suezský prieplav, cez ktorý sa prepravuje približne 12 percent globálneho námorného tovaru, čo donútilo viacero lodných spoločností využívať nákladnejšiu trasu okolo južnej Afriky.

Cieľom amerických útokov je eliminovať túto hrozbu a zabezpečiť slobodu námornej dopravy.

(tasr, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.