Preskočiť na obsah
  |  

Po incidente v Baltskom mori Estónsko posilňuje námornú obranu

Estónsky parlament schválil zákon, ktorý rozširuje právomoci armády na použitie sily proti lodiam ohrozujúcim kľúčovú námornú infraštruktúru. Reaguje tým na incident z roku 2023, keď bol poškodený elektrický kábel Estlink 2 medzi Estónskom a Fínskom a viaceré telekomunikačné káble v Baltskom mori.

Podľa vyšetrovateľov škody spôsobila kotva tankera Eagle S, patriaceho do ruskej „tieňovej flotily", ktorá obchádza sankcie cez technicky sporné plavidlá.

Nový zákon umožňuje armáde zakročiť aj voči civilným lodiam, ak predstavujú bezpečnostnú hrozbu. Zákon ešte musí podpísať prezident.

Doteraz armáda mohla použiť silu len na obranu hraníc a civilistov. Tento krok je reakciou na rastúce napätie v regióne po ruskej invázii na Ukrajinu a viaceré sabotážne útoky na infraštruktúru, ktoré sú považované za súčasť hybridnej vojny. Schválenie zákona podporilo 62 zo 70 prítomných poslancov.

(tasr, lipa)

  |  

Merz plánuje návštevu USA, chce zastupovať celú Európu

Friedrich Merz, líder CDU/CSU a budúci nemecký kancelár, oznámil plánovanú oficiálnu cestu do USA na stretnutie s prezidentom Donaldom Trumpom. Dátum návštevy zatiaľ nebol stanovený, no Merz avizoval, že pred ňou sa musia uskutočniť rokovania v rámci EÚ, najmä o clách.

V rozhovoroch pre televízie ARD a ZDF zdôraznil, že jeho prioritou bude zastupovanie všetkých európskych štátov a obrana ich záujmov v obchodnom konflikte s USA.

Trump nedávno dočasne pozastavil zavedené clá na 90 dní, čo Merz označil za reakciu na jednotný postoj Európy. Nový kancelár zároveň vyzdvihol pripravenosť kontinentu na rokovania, ale aj na ochranu vlastných ekonomických záujmov.

Merzovo oznámenie prišlo krátko po tom, čo sa jeho blok CDU/CSU dohodol so sociálnymi demokratmi (SPD) na vytvorení novej vládnej koalície v Nemecku.

(tasr, lipa)

  |  

I Če-mjong kandiduje na prezidenta, je favoritom volieb v Kórei

Juhokórejský opozičný líder I Če-mjong vo štvrtok oficiálne oznámil kandidatúru na post prezidenta pred voľbami naplánovanými na 3. júna.

I, ktorý už kandidoval v roku 2022, kedy tesne prehral, je aktuálne podľa prieskumov verejnej mienky favoritom so 34-percentnou podporou. Viedol Demokratickú stranu (DP) k víťazstvu v parlamentných voľbách a len deň pred ohlásením kandidatúry sa vzdal jej vedenia.

Prezidentské voľby sa uskutočnia po odvolaní prezidenta Juna Sok-jola, ktoré nasledovalo po vyhlásení stanného práva v decembri.

I je však aj terčom kontroverzií, vrátane podozrení súvisiacich s výstavbou pozemkov v meste Seongnam. V prospech jeho kandidatúry však hovorí aj nedávne rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý ho oslobodil spod obžaloby z porušenia volebného zákona – skutku, ktorý by mu znemožnil uchádzať sa o prezidentský post.

(tasr, lipa)

  |  

Americké útoky v Jemene pokračujú, cieľom je ochrana lodnej dopravy

Od polovice marca Spojené štáty zasiahli viac než sto útokov na ciele v oblastiach Jemenu ovládaných húsíjskymi povstalcami. Podľa predstaviteľa americkej obrany útoky zničili kľúčové vojenské objekty, ako sú veliteľské centrá, výrobne zbraní či sklady.

Prvé nálety proti húsíom sa uskutočnili počas vlády Joea Bidena, súčasný prezident Donald Trump ich obnovil a prisľúbil pokračovanie, pokiaľ bude hnutie ohrozovať lodnú dopravu v Červenom mori a Adenskom zálive.

Húsíovia v tomto regióne útočia na lode na znak solidarity s Palestínčanmi v Gaze, kde od októbra 2023 prebiehajú boje medzi Izraelom a Hamasom. Po januárovom prímerí útoky dočasne ustali, no boli obnovené po obmedzení humanitárnej pomoci do Gazy.

Útoky povstalcov narušili dopravu cez Suezský prieplav, cez ktorý sa prepravuje približne 12 percent globálneho námorného tovaru, čo donútilo viacero lodných spoločností využívať nákladnejšiu trasu okolo južnej Afriky.

Cieľom amerických útokov je eliminovať túto hrozbu a zabezpečiť slobodu námornej dopravy.

(tasr, lipa)

  |  

Fajsal bin Farhán v USA rokuje o krízach a pripravuje Trumpovu návštevu Rijádu

Saudskoarabský minister zahraničných vecí princ Fajsal bin Farhán navštívil Spojené štáty, kde rokoval s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom o viacerých medzinárodných konfliktoch, vrátane situácie v Pásme Gazy, Sudáne, Jemene a na Ukrajine.

Hlavným cieľom návštevy bolo pripraviť májovú cestu prezidenta Donalda Trumpa do Saudskej Arábie, ktorá bude jeho prvou zahraničnou cestou v druhom funkčnom období. Podľa agentúry AFP má prezident v pláne navštíviť aj Katar a Spojené arabské emiráty.

Rokovania sa dotkli aj otázky jemenských húsíjských povstalcov. Cesta princa bin Farhána bola naplánovaná ešte pred oznámením nových amerických ciel a podľa zdrojov má za cieľ koordinovať detaily nadchádzajúcej návštevy Trumpa v Rijáde.

(tasr, lipa)

  |  

Novým americkým veľvyslancom v Izraeli bude Mike Huckabee

Americký senát v stredu potvrdil Mikea Huckabeeho ako nového veľvyslanca v Jeruzaleme. Huckabee, evanjelický kňaz a bývalý guvernér Arkansasu, je dlhoročným podporovateľom Izraela a verejne obhajoval izraelskú kontrolu nad Západným brehom Jordánu.

Jeho vymenovanie podporili všetci republikánski senátori, kým demokrati hlasovali proti. Kritici upozorňujú na jeho silne proizraelské postoje, ktoré podľa nich môžu ohroziť vyvážené diplomatické zastupovanie USA v regióne, najmä vzhľadom na napätie v Pásme Gazy.

Huckabee však počas vypočúvania v Senáte zdôraznil, že bude rešpektovať rozhodnutia prezidenta Trumpa a nebude konať na základe osobných názorov. Poprel tiež obvinenia, že podporoval vyháňanie Palestínčanov z Gazy.

V minulosti vyhlásil, že okupácia Západného brehu neexistuje a že Izrael má právo na túto oblasť. Tento názor však odporuje postoju väčšiny medzinárodného spoločenstva, ktoré izraelskú prítomnosť považuje za nezákonnú.

(tasr, lipa)