Preskočiť na obsah
  |  

Trump ruší limity na tlak vody: Sprchy majú byť opäť americké a veľké

Americký exprezident Donald Trump podpísal dekrét, ktorým ruší federálne obmedzenia na prietok vody v sprchovacích hlaviciach. Podľa Bieleho domu ide o krok na „znovunastolenie veľkých amerických spŕch“, pričom reaguje na Trumpove dlhodobé výhrady k nízkemu tlaku vody.

Trump uviedol, že kvôli predpisom si nemôže poriadne umyť vlasy a sprchovanie trvá príliš dlho. Nové nariadenie prikazuje ministerstvu energetiky zrušiť limity na 2,5 galónu (7,4 litra) za minútu, ktoré boli zavedené ako ekologické opatrenie.

Trump už počas svojho prvého funkčného obdobia kritizoval normy pre domácnosti – od toaliet po umývačky riadu – ako neefektívne a byrokratické. Biely dom to označil za koniec „Obamovej a Bidenovej vojny proti sprchám“.

Oponenti vrátane projektu Appliance Standards Awareness Project varujú, že tieto normy šetria vodu, energiu a znižujú účty domácností. Tvrdia, že moderné sprchy aj pri obmedzenom prietoku poskytujú kvalitný komfort.

(tasr, red)

  |  

Prvý verdikt v Británii za obchádzanie sankcií: bývalý ruský gubernátor je vinný

Dmitrij Ovsiannikov, bývalý ruský gubernátor anektovaného Sevastopola, bol v Londýne uznaný vinným z porušenia sankcií uvalených Spojeným kráľovstvom v roku 2020. Medzi februárom 2023 a januárom 2024 si otvoril bankový účet v Londýne, kam jeho manželka previedla takmer 80-tisíc libier.

Súd ho uznal vinným v šiestich zo siedmich bodov obžaloby, zatiaľ čo jeho brat Alexej bol uznaný vinným v dvoch bodoch a manželka bola oslobodená. Ide o prvý takýto prípad trestného stíhania v Británii v súvislosti so sankciami voči Rusku.

Ovsiannikov, ktorý pôsobil aj ako námestník ruského ministra, je držiteľom britského pasu vďaka pôvodu svojho otca. Britské úrady ho zadržali vo februári 2024. Ministerstvo zahraničia označilo verdikt za dôkaz odhodlania čeliť ruským predstaviteľom podporujúcim vojnu na Ukrajine. Krym, vrátane Sevastopola, bol v roku 2014 anektovaný Ruskom v referende, ktoré väčšina sveta nepovažuje za legitímne.

(tasr, lipa)

  |  

Európska únia reaguje na clá, chce viac plynu z USA

Európska únia zvažuje zvýšenie dovozu zemného plynu z USA v reakcii na rastúci tlak zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý uvalil clá na viaceré európske produkty. Túto možnosť uviedol eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen v rozhovore pre Financial Times.

Vzhľadom na obchodné napätie medzi Washingtonom a Bruselom môže rozhodnutie EÚ o zvýšení nákupu amerického plynu slúžiť ako gesto ochoty spolupracovať a zmierniť obchodný konflikt.

Tento krok by zároveň prispel k diverzifikácii dodávok energií pre EÚ, čím by sa znížila jej závislosť od tradičných dodávateľov, ako je Rusko.

Plán však zatiaľ zostáva vo fáze úvah, pričom konkrétne rozhodnutia zatiaľ nepadli.

(reuters, lipa)

  |  

Maďarsko nevylúčilo podporu sankcií proti Rusku, ak Putin odmietne prímerie

Maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjárto pripustil, že jeho krajina by mohla podporiť západné sankcie proti Rusku, ak ich Donald Trump použije na potrestanie Vladimira Putina za to, že neprijal jeho dohodu o prímerí na Ukrajine.

„Naše rozhodnutie v budúcnosti bude určené okolnosťami v budúcnosti,“ skonštatoval podľa denníka Telegraph v think-tanku Royal United Services Institute v Londýne.

Na otázku, či Maďarsko podporí sankcie EÚ, ak by boli súčasťou Trumpovej rokovacej stratégie, Szijjárto odvetil, že dúfa, že rozhodnutie bude zbytočné a bude uzavretý mier. „Ak sa tento pozitívny scenár nenaplní, musíme o tom vtedy diskutovať,“ vyhlásil.

Pripomeňme, že Trump prednedávnom pohrozil devastáciou ruskej ekonomiky, ak Putin odmietne dohodu o prímerí na Ukrajine. „Z finančného hľadiska môžem urobiť veci, ktoré by boli pre Rusko veľmi zlé, zničujúce. Ale nechcem to urobiť, pretože chcem mier,“ povedal.

(tod)

  |  

USA predajú Austrálii 400 amerických rakiet v rámci obranného partnerstva

Americké ministerstvo zahraničných vecí schválilo predaj približne 400 rakiet vzduch-vzduch typu AIM-120C a AIM-120D Austrálii za 1,04 miliardy dolárov. Predaj má za cieľ posilniť obranné kapacity Austrálie a zlepšiť prežitie jej lietadiel v prípade konfliktu.

Agentúra pre obranno-bezpečnostnú spoluprácu (DSCA) zdôraznila, že Austrália patrí medzi kľúčových spojencov USA v oblasti západného Tichého oceánu a podpora jej obrany je v záujme americkej národnej bezpečnosti.

Hoci predaj musí ešte schváliť Kongres, neočakáva sa, že by narazil na odpor. Tento krok je súčasťou širšieho bezpečnostného partnerstva AUKUS medzi Austráliou, Spojenými štátmi a Spojeným kráľovstvom, ktoré sa zameriava na spoluprácu v obrane, technológiách a výskume.

Po návrate Donalda Trumpa do funkcie prezidenta sa Austrália snažila uistiť o pokračovaní podpory dohody AUKUS, pričom premiér Anthony Albanese opätovne potvrdil jej význam v telefonáte s americkým prezidentom.

(tasr, lipa)

  |  

Po incidente v Baltskom mori Estónsko posilňuje námornú obranu

Estónsky parlament schválil zákon, ktorý rozširuje právomoci armády na použitie sily proti lodiam ohrozujúcim kľúčovú námornú infraštruktúru. Reaguje tým na incident z roku 2023, keď bol poškodený elektrický kábel Estlink 2 medzi Estónskom a Fínskom a viaceré telekomunikačné káble v Baltskom mori.

Podľa vyšetrovateľov škody spôsobila kotva tankera Eagle S, patriaceho do ruskej „tieňovej flotily", ktorá obchádza sankcie cez technicky sporné plavidlá.

Nový zákon umožňuje armáde zakročiť aj voči civilným lodiam, ak predstavujú bezpečnostnú hrozbu. Zákon ešte musí podpísať prezident.

Doteraz armáda mohla použiť silu len na obranu hraníc a civilistov. Tento krok je reakciou na rastúce napätie v regióne po ruskej invázii na Ukrajinu a viaceré sabotážne útoky na infraštruktúru, ktoré sú považované za súčasť hybridnej vojny. Schválenie zákona podporilo 62 zo 70 prítomných poslancov.

(tasr, lipa)