Preskočiť na obsah
Minúta  |  

U. S. Steel Košice prehĺbil stratu o 100 miliónov, tržby klesli o 15 percent

Oceliareň U. S. Steel Košice zakončila rok 2024 so stratou 99,6 milióna eur, čo predstavuje výrazné prehĺbenie straty oproti roku 2023, keď prerobila vyše 31 miliónov eur. Na nepriaznivé hospodárenie ako prvý upozornil Denník E.

Podľa výročnej správy firmy, ktorú analyzoval aj portál Index, medziročné tržby klesli o 15 percent na 2,7 miliardy eur. Stratu spôsobila kombinácia viacerých negatívnych faktorov – nižšie predajné ceny, slabý dopyt po oceli, vyššie náklady a nepriaznivé trhové podmienky. Výroba klesla o 300-tisíc ton na úroveň 3,5 milióna ton.

Situáciu ďalej komplikujú dôsledky amerických ciel na oceľ, ktoré zaviedol exprezident Donald Trump. Hoci sa priamo nedotýkajú vývozu z Košíc, slovenskí hutníci upozorňujú, že môžu ovplyvniť správanie európskych odberateľov, ktorí sa môžu prikloniť k lacnejšej konkurencii z Číny.

U. S. Steel Košice napriek všetkému verí v budúcnosť a spolieha sa na strategické partnerstvo s japonskou Nippon Steel.

(red)

Minúta  |  

Umelá inteligencia chce viesť Rím. O dva roky kandiduje vo voľbách

Virtuálna influencerka vytvorená umelou inteligenciou, Francesca Giubelliová, plánuje kandidovať na primátorku Ríma v komunálnych voľbách v roku 2027. Informoval o tom taliansky denník Messaggero.

Giubelliová, ktorá vznikla ako kombinácia ikon talianskeho filmu Sophie Lorenovej a Monicy Bellucciovej, má takmer 12-tisíc sledovateľov a venuje sa občianskym, technologickým a kultúrnym otázkam.

Kandiduje za hnutie AIxRoma, ktoré tiež vzniklo na báze umelej inteligencie a založili ho Emiliano Belmonte, Valeria Fossatelliová a Francesco Giuliani.

Hnutie chce do politiky priniesť nové technológie a podporiť transparentnejšiu a participatívnejšiu správu mesta. Nejde len o digitálny experiment, ale o platformu pre aktívne občianstvo, otvorenú pre odborníkov i verejnosť.

Kým niektorí vnímajú kandidatúru ako inovatívny krok a príležitosť využiť AI v politike, iní vyjadrujú obavy o etiku a absenciu ľudského prvku v riadení verejných záležitostí.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Ruský generál sa napriek obvineniam z krádeže vracia naspäť na front

Generálmajor Ivan Popov, bývalý veliteľ ruskej 58. zmiešanej armády a obvinený z rozsiahlej sprenevery, bol na základe dohody s ministerstvom obrany prepustený z väzby, aby sa mohol zapojiť do bojov na Ukrajine.

Ako informoval proruský denník Kommersant, Popov má viesť jednotku Storm-Z, ktorá sa skladá najmä z odsúdených a je známa extrémne vysokými stratami, uvádza Kyiv Independent.

V máji 2024 bol Popov zadržaný pre podozrenie z účasti na krádeži 1 700 ton kovu určeného na výstavbu obranných štruktúr v okupovanej časti Záporožskej oblasti. Z velenia bol odvolaný už v roku 2023 po tom, čo údajne obišiel generála Gerasimova a kritiku bojových podmienok adresoval priamo Kremľu.

V marci 2025 sa otvoreným listom obrátil na prezidenta Putina s prosbou o návrat do služby a zdôraznil svoju vernosť. Po žiadosti jeho obhajoby a ministerstva obrany vojenský súd prerušil konanie a umožnil jeho nasadenie na front.

(lipa)

Minúta  |  

Investori zo Silicon Valley zvažujú vytvorenie mesta slobody v Grónsku

V čase, keď Trumpova administratíva zintenzívňuje snahy o získanie Grónska od Dánska, technologickí investori zo Silicon Valley propagujú myšlienku vytvorenia mesta slobody – libertariánskej utópie s minimálnou reguláciou.

Diskusie, hoci v počiatočnej fáze, podporuje Ken Howery, Trumpov nominant na veľvyslanca v Dánsku a blízky spolupracovník Petra Thiela, zástancu nízkej regulácie. Vízia zahŕňa centrum pre AI, autonómne technológie či vesmírne štarty.

Projekt čelí kritike Grónčanov, ktorí sú podľa prieskumov proti začleneniu do USA.

Grónsko, bohaté na suroviny, má strategickú polohu pre americkú armádu. Investori ako Thiel, Andreessen a Lonsdale cez firmy ako Pronomos Capital či Praxis už pracujú na podobných mestách vo svete.

Praxis považuje drsné prostredie Grónska za ideálne pre testovanie kolonizácie Marsu. Napriek popretiam zapojenia zo strany niektorých miliardárov diskusie pokračujú, aj keď bez oficiálneho stanoviska USA či Dánska.

(reuters, lup)

Minúta  |  

EÚ pozastavila odvetné clá voči USA na 90 dní, reaguje na krok Ameriky

Európska únia vo štvrtok rozhodla o pozastavení odvetných ciel na dovoz z USA na obdobie 90 dní. Opatrenie oznámila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová ako reakciu na rovnaký krok Spojených štátov, ktoré taktiež na tri mesiace zastavili uplatňovanie recipročných ciel.

K rozhodnutiu predchádzalo prijatie prvých európskych odvetných opatrení len deň predtým, v stredu 9. apríla.

Týkali sa ciel na dovoz ocele a hliníka z EÚ, ktoré Spojené štáty zaviedli ešte v marci na základe rozhodnutia prezidenta Donalda Trumpa.

Dočasné zmiernenie obchodného napätia medzi EÚ a USA má vytvoriť priestor na ďalšie rokovania a potenciálne dlhodobejšie riešenie sporov v oblasti obchodnej politiky.

(tasr)

Minúta  |  

Macron naznačil uznanie Palestíny, Izrael to označil za odmenu Hamasu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že Francúzsko zvažuje uznanie palestínskeho štátu. Tento krok by mohol prísť už v júni na medzinárodnej konferencii, ktorú Paríž spoluhosťuje so Saudskou Arábiou a ktorá má podporiť riešenie formou dvoch štátov. Inormáciu priniesol portál Politico.

Macron zdôraznil, že rozhodnutie nebude politickým gestom, ale výrazom spravodlivosti. Vyjadrenia prichádzajú po obnovení izraelských útokov na pásmo Gazy, keď po dvojmesačnom prímerí stroskotali rokovania s Hamasom.

Izrael zároveň zastavil humanitárnu pomoc pre civilistov v oblasti. Od októbra 2023 zahynulo v dôsledku konfliktu podľa palestínskych zdrojov viac než 50-tisíc ľudí.

Macron svoje stanovisko oznámil na konci cesty po Egypte, kde navštívil nemocnicu pre zranených Palestínčanov.

Izrael označil plánované uznanie za „odmenu pre terorizmus“ a kritiku vyjadrila aj francúzska židovská organizácia Crif, ktorá krok označila za politické víťazstvo Hamasu v čase, keď sú desiatky Izraelčanov stále zadržiavané v Gaze.

(red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.