Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Americký súd odmietol ochranu miest bohoslužieb pred imigračnými zásahmi

Federálna sudkyňa v piatok zamietla žiadosť o obmedzenie aktivít administratívy Donalda Trumpa v oblasti presadzovania imigračného práva na miestach bohoslužieb. Skupina 27 náboženských organizácií zažalovala administratívu za zrušenie predchádzajúcej politiky, ktorá chránila citlivé miesta pred zásahmi imigračných úradov.

Americká okresná sudkyňa Dabney Friedrichová vo Washingtone, ktorú vymenoval Trump počas svojho prvého funkčného obdobia, rozhodla v neprospech žalujúcich organizácií. Sudkyňa konštatovala, že ich tvrdenia o možnej škode sú špekulatívne a organizácie pravdepodobne nemajú právne postavenie na podanie žaloby.

Podľa rozhodnutia tak Trumpova administratíva môže pokračovať v presadzovaní imigračných zákonov aj na miestach, ako sú kostoly, mešity a iné náboženské zariadenia.

Tento verdikt vyvolal obavy medzi náboženskými komunitami, ktoré varujú pred zastrašovaním veriacich a narušením náboženskej slobody.

(reuters, max)

Minúta  |  

Únia je pripravená zaviesť clá na Facebook či Google, ak USA neustúpia

Európska únia by mohla uvaliť daň na americké digitálne spoločnosti, ak sa jej nepodarí dosiahnuť dohodu so Spojenými štátmi o zrušení ciel na dovoz z EÚ. Uviedla to podľa Echo24 predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v rozhovore pre Financial Times.

Únia vo štvrtok odložila platnosť protiopatrení proti americkým clám o 90 dní po tom, čo Spojené štáty urobili rovnaký krok. Základné desaťpercentné clo však platí naďalej.

Von der Leyenová zdôraznila, že počas 90-dňovej prestávky sa bude Európska únia usilovať o "vyváženú" dohodu. Ak rozhovory zlyhajú, je pripravená rozšíriť obchodnú vojnu na sektor služieb. Možným krokom je zavedenie dane na reklamné príjmy veľkých digitálnych platforiem ako Meta, Google či Facebook.

Predsedníčka Komisie označila obchodnú vojnu za zlomový okamih vo vývoji medzinárodného obchodu a upozornila, že návrat k pôvodnému stavu už nebude možný. Dodala, že táto konfrontácia nemá žiadnych víťazov, iba porazených.

(max)

Minúta  |  

Le Penová sa odvolala: Prezidentstvo si nenechám ukradnúť

Francúzska pravicová politička Marine Le Penová a jedenásť ďalších osôb podali odvolanie proti rozsudku za spreneveru verejných financií. Le Penovú na konci marca uznali za vinnú a odsúdili na štyri roky odňatia slobody, pričom dva roky si má odpykať podmienečne a ďalšie dva podliehajú noseniu monitorovacieho náramku.

Súd jej zároveň nariadil zaplatiť pokutu 100-tisíc eur a zakázal jej kandidovať do volenej funkcie na päť rokov.

Tento verdikt môže ohroziť jej plánovanú kandidatúru v prezidentských voľbách v roku 2027, pokiaľ odvolací súd nerozhodne v jej prospech. Le Penová vyhlásila, že si "nenechá prezidentstvo ukradnúť" a už pred pár dňami vyslovila, že jej inšpiráciou v boji bude Martin Luther King.

Okrem nej obvinení aj ďalší ôsmi členovia strany Národné združenie a 12 parlamentných asistentov. Podľa súdneho zdroja sa proti rozsudku odvolala polovica obvinených aj samotná strana. Zvyšná polovica rozhodnutie prijala bez odvolania.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Turecko a Maďarsko plánujú rozvoj hospodárskej i obrannej spolupráce

Zabezpečenie dodávok energie a rozvoj vojenskej spolupráce boli hlavnými témami piatkového rokovania maďarského premiéra Viktora Orbána a tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana v Antalyi.

Orbán zdôraznil, že dodávky plynu z východnej strany boli pre Maďarsko prakticky zastavené pre nepriateľské správanie sa Ukrajiny, a krajina je tak závislá na dodávkach cez plynovod TurkStream.

Obaja lídri rokovali aj o posilnení maďarsko-tureckej spolupráce v hospodárskej, vojenskej a obrannej oblasti. Stretnutie sa konalo pri príležitosti diplomatického fóra v Antalyi, na ktorom sa Orbán zúčastní aj na ďalších bilaterálnych rokovaniach s predstaviteľmi iných štátov.

Predchádzajúce stretnutie Orbána a Erdogana sa uskutočnilo vlani v decembri v Ankare, kde diskutovali o otázkach mieru na Ukrajine, Blízkom východe a o bilaterálnych vzťahoch.

(tasr, mti, max)

Minúta  |  

Zelenskyj žiada spojencov o Patrioty, od Trumpa by ich chcel kúpiť

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina naliehavo potrebuje desať systémov protivzdušnej obrany Patriot na ochranu civilistov. V online vystúpení pred skupinou spojencov Ukrajiny vyzval na zvýšenie podpory v oblasti protivzdušnej obrany a zdôraznil, že systémy Patriot sú kľúčové proti balistickým hrozbám.

Zelenskyj zároveň apeloval na definovanie plánov pre možné nasadenie vojenských síl spojencov na Ukrajine po ukončení aktívnych bojov. Takéto jednotky by podľa neho mohli pôsobiť ako odstrašujúci faktor proti budúcim ruským útokom. Opätovne tiež upozornil na prítomnosť čínskych vojakov na ukrajinskom fronte.

Neskôr na sociálnej sieti poznamenal, že s americkým prezidentom Donaldom Trumpom rokoval aj o nákupe systémov protivzdušnej obrany. "Ukrajina nielen žiada," dodal.

Trump medzičasom vyzval Rusko, aby podniklo kroky na ukončenie vojny proti Ukrajine. Vyjadril presvedčenie, že vojna by nevypukla, keby bol v tom čase prezidentom USA on.

(tasr, afp, reuters, max)

Minúta  |  

Dánsky súd zamietol žalobu proti vývozu vojenského materiálu do Izraela

Súd v Kodani v piatok zamietol žalobu štyroch humanitárnych organizácií, ktoré obvinili Dánsko z porušenia medzinárodného práva vývozom vojenskej techniky do Izraela.

Organizácie tvrdili, že komponenty dánskej výroby, použité v izraelských stíhačkách F-35, mohli byť použité pri útokoch na civilistov v Gaze.

Súd uviedol, že žalobcov nemožno považovať za priamo dotknuté strany, čím nesplnili podmienky na podanie žaloby podľa dánskej legislatívy. Humanitárne organizácie oznámili, že sa proti rozhodnutiu odvolajú na dánsky Najvyšší súd.

Generálny tajomník jedného zo združení označil verdikt za "nebezpečný precedens", pretože podľa neho znemožňuje preskúmanie dodržiavania medzinárodného práva vládou. Dánske ministerstvo zahraničných vecí reagovalo, že vývozná politika Dánska, vrátane programu F-35, je v súlade s právom Európskej únie a medzinárodným právom.

Žalobu podali v marci 2024 po podobnej žalobe humanitárnych organizácií v Holandsku. Tamojší súd zamietol požiadavky propalestínskych skupín na úplný zákaz vývozu tovaru použiteľného na vojenské účely do Izraela.

(tasr, afp, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.