Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Viac než polovica Čechov podporuje mier na Ukrajine aj za cenu ústupkov

Viac než polovica Čechov sa domnieva, že na ukončenie vojny na Ukrajine a dosiahnutie mieru by mala Ukrajina pristúpiť na územné ústupky. Vyplýva to z prieskumu Centra pre výskum verejnej mienky zverejneného v pondelok.

Koniec vojny za cenu ústupkov podporuje 55 percent respondentov, zatiaľ čo 32 percent preferuje pokračovanie v boji bez kompromisov. Prípadné vyslanie vojakov na mierovú misiu je prijateľné pre 45 percent Čechov, pričom 43 percent je proti.

Výsledky tiež ukazujú, že 74 percent Čechov vníma vojnu na Ukrajine ako hrozbu pre svetový mier a 66 percent ako hrozbu pre bezpečnosť Českej republiky. Strach z konfliktu vyjadrujú častejšie ženy a mladší ľudia.

Až 77 percent občanov podporuje diplomatický tlak na Rusko a väčšina schvaľuje aj politickú a ekonomickú izoláciu Moskvy či poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine. Súhlas s podporou Ukrajiny zo strany českej vlády vyjadrila takmer polovica respondentov.

Prieskum sa uskutočnil od 14. do 26. marca na vzorke 1 037 respondentov starších než 15 rokov.

(tasr, max)

Minúta  |  

SNS podáva návrh na zrušenie transakčnej dane

Líder národniarov Andrej Danko v pondelok vo videu spresnil, že doteraz sa v koalícii zhovárali o spoločnom podaní návrhu. "Keďže sme nemali odozvu a nemôžeme sa spojiť s opozíciou, podávame ho ako politická strana na májovú schôdzu," dodal.

Pokiaľ by koalícia návrhu nepomohla v rámci skráteného konania, druhé čítanie by sa konalo až v septembri.

Danko podotkol, že jeho záujmom je pritom ku koncu roka zrušiť transakčnú daň ako celok. "Vedeli sme, že je experimentom. No netušili sme, že sa technicky takmer vôbec nezvládne. Dôležité je nerozbiť koalíciu a štátny rozpočet," povedal s dôvetkom, že zodpovednosť za štátny rozpočet vždy nesie najsilnejší koaličný partner - v tomto prípade Smer.

Transakčnú daň, ktorá platí od 1. apríla, kritizoval aj prezident Peter Pellegrini a podporil jej zrušenie. Ako vyštudovaný ekonóm upozornil, že nedokáže svojim voličom vysvetliť ekonomickú logiku takejto dane.

Opozičné PS skôr avizovalo, že v prípade podania návrhu na jej zrušenie zo strany SNS jej garantujú svojich 33 podporných hlasov v Národnej rade.

(max)

Minúta  |  

Slovenská národná galéria má nového riaditeľa, stal sa ním Juraj Králik

Novým generálnym riaditeľom Slovenskej národnej galérie (SNG) sa od utorka stane Juraj Králik. Informovala o tom Petra Bačinská z odboru komunikácie Ministerstva kultúry SR.

Králik vzišiel z výberového konania organizovaného rezortom kultúry a vo funkcii nahradí povereného riaditeľa Jaroslava Niňaja, ktorému ministerstvo poďakovalo za vedenie galérie počas prechodného obdobia.

Ministerstvo verí, že pod vedením Králika bude SNG pokračovať v napĺňaní svojho poslania ako významná kultúrna inštitúcia.

SNG bola bez riadneho riaditeľa od augusta 2024, keď ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) odvolala Alexandru Kusú. Odvtedy galériu postupne viedli poverení štatutári Anton Bittner, Miloš Timko a Niňaj.

Králik je známy najmä výtvarným projektom Art Grand Slam, ktorý vytvoril v spolupráci s Martinou Navrátilovou.

(tasr, max)

Minúta  |  

Hassett: Rokovania USA a EÚ o clách priniesli významný pokrok

Ekonomický poradca Bieleho domu Kevin Hassett v pondelok uviedol, že rokovania medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou o clách priniesli významný pokrok. Vyjednávači Únie sa viackrát stretli so svojimi americkými partnermi vo Washingtone, aby diskutovali o obchodných opatreniach zavedených prezidentom Donaldom Trumpom.

Hassett v rozhovore pre Fox Business Network uviedol, že diskusie boli intenzívne a plodné. Zdôraznil, že dosiahnutý pokrok bude mať pozitívny dosah najmä na amerických pracovníkov v automobilovom priemysle.

Podľa Hassetta by výsledky rokovaní mohli viesť k posilneniu zamestnanosti a konkurencieschopnosti v Spojených štátoch. Zároveň naznačil, že rokovania pokračujú v pozitívnom duchu a obe strany sa snažia o vzájomne výhodné riešenie obchodných sporov.

Trump uvalil všeobecné 10-percentné clo na dovoz do USA, pričom na Úniu aj clo na dovoz ocele a hliníka. Tá reagovala zavedením odvetných ciel, následne však americký prezident vyberanie cla odložil o 90 dní, pričom EÚ tiež svoje clá dočasne odložila.

(reuters, max)

Minúta  |  

Výrobný závod v Martine zatvára, opatrenie sa dotkne stoviek zamestnancov

Spoločnosť Ecco Slovakia ukončí v lete výrobu vo svojom závode v Martine, čo bude mať dopad na približne 650 zamestnancov. Oznámil to Matej Kováč zo spoločnosti Grayling Slovakia.

Globálny výrobca obuvi Ecco pristúpil k tomuto kroku v dôsledku zmeny rozloženia výrobných kapacít na celosvetovej úrovni, aby lepšie reagoval na aktuálne potreby trhu. Závod v Martine fungoval od roku 1998 a za takmer tridsať rokov vyprodukoval viac ako 50 miliónov párov obuvi dodávaných na svetové trhy.

Generálny riaditeľ spoločnosti Petr Milan uviedol, že firma pripravuje kompenzačné balíčky a ďalšie opatrenia v súlade s kolektívnou zmluvou, ktoré majú pomôcť zamestnancom zvládnuť túto zložitú situáciu.

Ukončenie výroby v Martine neovplyvní fungovanie maloobchodnej siete Ecco na Slovensku, ktorá bude naďalej pokračovať bez zmien.

Rozhodnutie o zatvorení martinského závodu je súčasťou širšej stratégie Ecco na optimalizáciu svojho globálneho výrobného modelu v reakcii na meniace sa obchodné a ekonomické podmienky.

(tasr, max)

Minúta  |  

Szijjártó v Luxemburgu: Sankcie na ruské energie nepodporíme

Maďarsko odmieta podporiť nové sankcie Európskej únie voči Rusku, ktoré by sa týkali dodávok energií. Vyhlásil to v pondelok maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó po zasadnutí ministrov zahraničia členských štátov v Luxemburgu.

Na rokovaní Rady EÚ diskutovali o príprave 17. balíka protiruských sankcií. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha počas stretnutia požadoval, aby nové sankcie zasiahli aj ruské energetické zdroje a jadrový priemysel.

Podľa Szijjártóa viacerí ministri zahraničia podporili ukrajinskú požiadavku, no Maďarsko dalo jasne najavo, že takéto opatrenia nepodporí. Maďarská vláda dlhodobo odmieta sankcie, ktoré by zasiahli predovšetkým energetický sektor.

Pred pár dňami však maďarský šéf diplomacie uviedol, že Maďarsko by mohlo podporiť západné sankcie proti Rusku, a to v prípade, ak ich americký prezident Donald Trump uvalí na Moskvu ako reakciu na odmietnutie návrhu na prímerie na Ukrajine.

(tasr, tass, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.