Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj obvinil Vancea z ospravedlňovania Putinových činov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ostro kritizoval amerického viceprezidenta J.D. Vancea za postoj k vojne na Ukrajine, pričom ho obvinil z ospravedlňovania činov ruského prezidenta Vladimira Putina, upozornila Európska Pravda.

Zelenskyj vyjadril znepokojenie nad tým, že v Spojených štátoch sa podľa neho čoraz viac presadzujú naratívy, ktoré spochybňujú ruskú zodpovednosť za vojnový konflikt. Zdôraznil, že Ukrajina vojnu nezačala a je jej obeťou, zatiaľ čo Rusko je agresorom.

Podľa Zelenského je neprijateľné relativizovať situáciu a hľadať „strednú cestu“ medzi útočníkom a napadnutým. Vyzval preto na jasné morálne a politické postoje. V rámci rozhovoru tiež adresoval výzvu americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, aby navštívil Ukrajinu a osobne sa presvedčil o následkoch ruskej invázie.

Zelenského vyjadrenia signalizujú narastajúce napätie medzi Kyjevom a niektorými predstaviteľmi americkej administratívy.

(mja)

  |  

Čína sľubuje investície a hlbšiu dôveru. S Vietnamom posilňujú strategické väzby

Čínska a vietnamská vláda podpísali celkovo 45 dohôd o bilaterálnej spolupráci pri príležitosti oficiálnej návštevy čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga vo Vietname. Informovala o tom čínska štátna agentúra Sinchua.

Dokumenty sa týkajú viacerých strategických oblastí vrátane umelej inteligencie, colnej správy, karanténnych opatrení a obchodu s poľnohospodárskymi produktmi.

Prezident Si vyjadril záujem o posilnenie strategickej dôvery medzi oboma krajinami a zdôraznil, že Čína bude podporovať investície čínskych firiem vo Vietname. Táto návšteva má symbolický význam aj z hľadiska upevňovania vzťahov medzi dvoma komunistickými režimami v regióne juhovýchodnej Ázie.

Pakt o spolupráci naznačuje snahu Pekingu prehĺbiť svoje vplyvy v regióne na pozadí rastúcej konkurencie zo strany Spojených štátov a ich spojencov.

(reuters, mja)

  |  

Viac než polovica Čechov podporuje mier na Ukrajine aj za cenu ústupkov

Viac než polovica Čechov sa domnieva, že na ukončenie vojny na Ukrajine a dosiahnutie mieru by mala Ukrajina pristúpiť na územné ústupky. Vyplýva to z prieskumu Centra pre výskum verejnej mienky zverejneného v pondelok.

Koniec vojny za cenu ústupkov podporuje 55 percent respondentov, zatiaľ čo 32 percent preferuje pokračovanie v boji bez kompromisov. Prípadné vyslanie vojakov na mierovú misiu je prijateľné pre 45 percent Čechov, pričom 43 percent je proti.

Výsledky tiež ukazujú, že 74 percent Čechov vníma vojnu na Ukrajine ako hrozbu pre svetový mier a 66 percent ako hrozbu pre bezpečnosť Českej republiky. Strach z konfliktu vyjadrujú častejšie ženy a mladší ľudia.

Až 77 percent občanov podporuje diplomatický tlak na Rusko a väčšina schvaľuje aj politickú a ekonomickú izoláciu Moskvy či poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine. Súhlas s podporou Ukrajiny zo strany českej vlády vyjadrila takmer polovica respondentov.

Prieskum sa uskutočnil od 14. do 26. marca na vzorke 1 037 respondentov starších než 15 rokov.

(tasr, max)

  |  

SNS podáva návrh na zrušenie transakčnej dane

Líder národniarov Andrej Danko v pondelok vo videu spresnil, že doteraz sa v koalícii zhovárali o spoločnom podaní návrhu. "Keďže sme nemali odozvu a nemôžeme sa spojiť s opozíciou, podávame ho ako politická strana na májovú schôdzu," dodal.

Pokiaľ by koalícia návrhu nepomohla v rámci skráteného konania, druhé čítanie by sa konalo až v septembri.

Danko podotkol, že jeho záujmom je pritom ku koncu roka zrušiť transakčnú daň ako celok. "Vedeli sme, že je experimentom. No netušili sme, že sa technicky takmer vôbec nezvládne. Dôležité je nerozbiť koalíciu a štátny rozpočet," povedal s dôvetkom, že zodpovednosť za štátny rozpočet vždy nesie najsilnejší koaličný partner - v tomto prípade Smer.

Transakčnú daň, ktorá platí od 1. apríla, kritizoval aj prezident Peter Pellegrini a podporil jej zrušenie. Ako vyštudovaný ekonóm upozornil, že nedokáže svojim voličom vysvetliť ekonomickú logiku takejto dane.

Opozičné PS skôr avizovalo, že v prípade podania návrhu na jej zrušenie zo strany SNS jej garantujú svojich 33 podporných hlasov v Národnej rade.

(max)

  |  

Slovenská národná galéria má nového riaditeľa, stal sa ním Juraj Králik

Novým generálnym riaditeľom Slovenskej národnej galérie (SNG) sa od utorka stane Juraj Králik. Informovala o tom Petra Bačinská z odboru komunikácie Ministerstva kultúry SR.

Králik vzišiel z výberového konania organizovaného rezortom kultúry a vo funkcii nahradí povereného riaditeľa Jaroslava Niňaja, ktorému ministerstvo poďakovalo za vedenie galérie počas prechodného obdobia.

Ministerstvo verí, že pod vedením Králika bude SNG pokračovať v napĺňaní svojho poslania ako významná kultúrna inštitúcia.

SNG bola bez riadneho riaditeľa od augusta 2024, keď ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) odvolala Alexandru Kusú. Odvtedy galériu postupne viedli poverení štatutári Anton Bittner, Miloš Timko a Niňaj.

Králik je známy najmä výtvarným projektom Art Grand Slam, ktorý vytvoril v spolupráci s Martinou Navrátilovou.

(tasr, max)

  |  

Hassett: Rokovania USA a EÚ o clách priniesli významný pokrok

Ekonomický poradca Bieleho domu Kevin Hassett v pondelok uviedol, že rokovania medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou o clách priniesli významný pokrok. Vyjednávači Únie sa viackrát stretli so svojimi americkými partnermi vo Washingtone, aby diskutovali o obchodných opatreniach zavedených prezidentom Donaldom Trumpom.

Hassett v rozhovore pre Fox Business Network uviedol, že diskusie boli intenzívne a plodné. Zdôraznil, že dosiahnutý pokrok bude mať pozitívny dosah najmä na amerických pracovníkov v automobilovom priemysle.

Podľa Hassetta by výsledky rokovaní mohli viesť k posilneniu zamestnanosti a konkurencieschopnosti v Spojených štátoch. Zároveň naznačil, že rokovania pokračujú v pozitívnom duchu a obe strany sa snažia o vzájomne výhodné riešenie obchodných sporov.

Trump uvalil všeobecné 10-percentné clo na dovoz do USA, pričom na Úniu aj clo na dovoz ocele a hliníka. Tá reagovala zavedením odvetných ciel, následne však americký prezident vyberanie cla odložil o 90 dní, pričom EÚ tiež svoje clá dočasne odložila.

(reuters, max)