Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA a Čína sa nemusia rozísť, tvrdí americký minister Bessent

Americký minister financií Scott Bessent v pondelok vyhlásil, že medzi Spojenými štátmi a Čínou neexistuje dôvod na dlhodobé hospodárske rozdelenie. V rozhovore pre Bloomberg uviedol, že v určitom bode bude potrebné dosiahnuť "veľkú obchodnú dohodu". Dodal však, že riziko rozdelenia ekonomík pretrváva.

Bessent upozornil, že rokovania s Čínou budú náročnejšie než s inými krajinami. Čína je podľa neho pre USA nielen najväčším hospodárskym konkurentom, ale aj vojenským súperom. Minister zároveň pripomenul, že clá zavedené administratívou prezidenta Donalda Trumpa "nie sú vtip“ a že ich účinky pociťujú obe strany.

Americké clá na čínsky dovoz dosiahli úroveň 145 percent, kým Čína odpovedala vlastnými clami vo výške 125 percent. Vláda USA nedávno zaviedla dočasné výnimky pre niektoré technologické produkty, ako sú smartfóny, laptopy a polovodiče.

Trump situáciu komentoval slovami, že Čína sa americkému tlaku nevyhne, pretože s USA zaobchádza najhoršie. Obchodné napätie tak naďalej rastie napriek otvoreným vyhláseniam o potrebe dohody.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Trumpov vyslanec: Putin chce mier a nové obchodné dohody

Americký prezidentský vyslanec Steve Witkoff v pondelok uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin je otvorený uzavretiu dohody o "trvalom mieri" s Ukrajinou. V rozhovore pre televíziu Fox News Witkoff reagoval na ich spoločné piatkové rokovania v Petrohrade.

"Putinovou požiadavkou je dosiahnuť stály mier... chvíľu to trvalo, kým sme sa sem dostali. Myslím si, že sme možno na pokraji niečoho, čo by bolo veľmi, veľmi dôležité pre celý svet," vyhlásil.

Na stretnutí sa zúčastnili aj dvaja blízki Putinovi poradcovia – Jurij Ušakov a Kirill Dmitrijev.

Predstavitelia rokovali aj o obchodných dohodách medzi Moskvou a Washingtonom. Witkoff zdôraznil, že v ekonomickej spolupráci vidí potenciál na stabilizáciu vzťahov medzi oboma krajinami.

Trvalý mier na Ukrajine patrí medzi priority prezidenta Donalda Trumpa od jeho návratu do úradu. Napriek doterajším diplomatickým kontaktom sa zatiaľ nepodarilo uzavrieť komplexnú mierovú dohodu. Doposiaľ jediným výsledkom je dočasné prímerie v Čiernom mori, ktoré Rusko podmienilo zrušením niektorých západných sankcií.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Lavrov: Nie je ľahké dohodnúť sa s USA na mierovej dohode o Ukrajine

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov priznal, že dosiahnuť dohodu so Spojenými štátmi o kľúčových častiach možnej mierovej dohody na Ukrajine nie je jednoduché.

V rozhovore pre ruský denník Kommersant spresnil, že rokovania medzi Moskvou a Washingtonom o urovnaní konfliktu pokračujú, no zásadné body zostávajú sporné. "Diskutuje sa o nich," povedal.

Americký prezident Donald Trump už niekoľkokrát naznačil, že stráca trpezlivosť s obomi stranami konfliktu – Ukrajinou, ako aj Ruskom. V nedeľu vyjadril frustráciu z ruského prístupu a vyzval Vladimira Putina, aby sa "pohol".

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v rozhovore pre ruskú štátnu televíziu pred pár dňami poznamenal, že obnova vzťahov je náročná úloha: "Oživenie vzťahov od nuly je veľmi náročná úloha, ktorá si vyžaduje veľmi intenzívne diplomatické a iné úsilie."

(reuters, max)

Minúta  |  

Trumpova vláda chce sekať výdavky do OSN aj zahraničnú pomoc

Úrad pre riadenie a rozpočet Bieleho domu navrhuje znížiť rozpočet amerického ministerstva zahraničia takmer o polovicu. Plánované škrty by zasiahli zahraničné diplomatické misie, znížili počet zamestnancov a výrazne obmedzili finančné príspevky do medzinárodných organizácií vrátane OSN a NATO.

Podľa agentúry AP Biely dom návrh ministerstvu predstavil minulý týždeň. Zatiaľ však neprešiel oficiálnym schvaľovacím procesom a čelí odporu vo vedení ministerstva aj v americkom Kongrese. O federálnom rozpočte budú zákonodarcovia rozhodovať v nasledujúcich mesiacoch.

Škrty by sa dotkli aj zahraničnej humanitárnej pomoci a financovania globálnych zdravotníckych programov, pričom výnimkou by zostal len boj proti HIV, tuberkulóze a malárii. Zrušiť sa majú aj viaceré programy pre migrantov.

Návrh odráža politické priority administratívy prezidenta Donalda Trumpa, ktorý presadzuje znižovanie počtu zamestnancov federálnej vlády a jej celkovú racionalizáciu.

(tasr, ap, max)

Minúta  |  

Peking tvrdí, že USA počas hier útočili na čínske siete cez univerzity

Čínska polícia obvinila americkú Národnú bezpečnostnú agentúru (NSA) z pokročilých kybernetických útokov počas februárových zimných ázijských hier v meste Harbin. Podľa štátnej agentúry Xinhua mali útoky zasiahnuť kľúčové sektory ako energetika, doprava, vodné hospodárstvo, komunikácie a obranný výskum.

Na zoznam hľadaných osôb pribudli traja údajní agenti NSA: Katheryn A. Wilsonová, Robert J. Sneling a Stephen W. Johnson.

Čínske úrady ich vinia aj z útokov na firmu Huawei a ďalšie podniky. Medzi obvinenými subjektmi sa ocitli i Kalifornská univerzita a Virgínska technická univerzita, hoci nie je známe, ako sa na útokoch podieľali.

Podľa Xinhua NSA zneužila predinštalované zraniteľnosti operačného systému Windows, prenajala anonymné servery v Európe a Ázii a snažila sa ukradnúť osobné údaje športovcov. Útoky kulminovali od prvého hokejového zápasu 3. februára.

Obvinenia prichádzajú v čase zhoršujúcich sa vzťahov medzi Pekingom a Washingtonom, ktoré eskaluje aj obchodná vojna.

(reuters, max)

Minúta  |  

Harvardova univerzita prišla o miliardy, odmieta ukončiť programy na rozmanitosť

Americké ministerstvo školstva v pondelok oznámilo, že Harvardovej univerzite zmrazí federálne financovanie v celkovej výške približne 2,3 miliardy dolárov. Dôvodom je podľa ministerstva odmietnutie univerzity ukončiť programy zamerané na rozmanitosť, rovnosť a inklúziu, ako to požaduje Biely dom.

Pracovná skupina rezortu pre boj proti antisemitizmu vo vyhlásení uviedla, že rozhodnutie Harvardu odzrkadľuje znepokojujúce myslenie rozšírené na elitných univerzitách – predstavu, že federálna podpora nie je podmienená dodržiavaním zákonov o občianskych právach.

Podľa ministerstva ide o opatrenie, ktoré má zabezpečiť právny súlad pri využívaní verejných financií.

Prezident Harvardu Alan Garber vo verejnom liste napísal, že požiadavky ministerstva by umožnili vláde "kontrolovať harvardskú komunitu" a ohroziť "hodnoty školy ako súkromnej inštitúcie, ktorá sa venuje hľadaniu, tvorbe a šíreniu vedomostí".

"Žiadna vláda - bez ohľadu na to, ktorá strana je pri moci - by nemala diktovať, čo môžu súkromné univerzity učiť, koho môžu prijímať a zamestnávať a ktoré oblasti štúdia a výskumu môžu realizovať," skonštatoval.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.