Preskočiť na obsah
  |  

Národná rada odmietla sériu opozičných návrhov

Národná rada odmietla sériu legislatívnych návrhov a uznesení predložených opozičným hnutím Progresívne Slovensko.

Neuspel návrh Michala Trubana, ktorý mal podnikateľom umožniť väčšiu flexibilitu pri platení daňových preddavkov. Truban argumentoval, že súčasný systém zohľadňuje minuloročné príjmy, čo môže skresľovať aktuálnu schopnosť podnikov platiť daň.

Parlament zároveň odmietol uznesenie k tretiemu výročiu ruskej agresie na Ukrajine, ktorým mali poslanci vyjadriť podporu Ukrajine a odsúdiť vojnové zločiny.

Neprijaté bolo aj uznesenie o krivdách spôsobených rómskej menšine počas pandémie COVID-19, návrh na zníženie daní z nehnuteľností pre jednorodičov a tiež novela školského zákona, ktorou chceli poslankyne PS zvýšiť bezpečnosť v školách pri výskyte rizikového správania žiakov.

Neuspel ani návrh zakázať skládkovanie textilného odpadu či legislatíva, ktorá mala oslobodiť občanov od poplatkov súvisiacich s výpadkom katastra po kybernetickom útoku.

Parlament odmietol aj návrh na zavedenie štvordňového pracovného týždňa pri rovnakom počte odpracovaných hodín. Neuspel ani návrh na skrátenie lehoty na interrupciu z 12 na osem týždňov, ktorý predložila Kresťanská únia.

(tasr, lup)

  |  

Remišová: Vláda zvažuje zníženie prídavkov, rodiny môžu prísť o 405 miliónov

Opoziční poslanci Veronika Remišová a Július Jakab (obaja Slovensko, KÚ, Za ľudí) upozornili, že vláda plánuje v rámci tretieho balíka konsolidačných opatrení obmedziť prídavky na deti.

Podľa nich Ministerstvo financií SR zvažuje tri alternatívy: zníženie prídavku zo 60 na 30 eur pre všetky rodiny okrem tých v hmotnej núdzi (úspora 405 mil. eur), zníženie s výnimkou osamelých rodičov a rodín s tromi a viac deťmi (úspora 372 mil. eur), alebo úplné zrušenie prídavkov pre študentov nad 18 rokov (úspora 82 mil. eur).

Remišová tvrdí, že opatrenia by významne poškodili rodiny. Opoziční poslanci zároveň kritizujú vládu, že chce šetriť na rodinách namiesto seba. Navrhujú zníženie platov politikov, zrušenie luxusných výdavkov a inštitúcií ako Ministerstvo cestovného ruchu a športu.

Tieto úspory by podľa nich mohli priniesť až 538 miliónov eur ročne.

Správu aktualizujeme o prípadnú reakciu Ministerstva firnncií SR.

(tasr, red)

  |  

Vyšetovatelia preverujú využitie eurofondov Nadáciou a Ligou za duševné zdravie

Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) požiadal Úrad vlády SR o dôkazy týkajúce sa podozrení z netransparentného využívania eurofondov dvoma mimovládnymi organizáciami – Nadáciou otvorenej spoločnosti a Ligou za duševné zdravie.

Podľa vlády získala Nadácia takmer 17 miliónov eur priamym zadaním krátko pred voľbami, pričom takmer polovica príjemcov fondov nezverejnila výročné správy. Liga mala údajne minúť 2,2 milióna eur na tisíce aktivít. Organizácie obvinenia odmietajú, tvrdia, že projekty prešli viacerými kontrolami, dokumentácia je kompletná a obvinenia sú lživé.

Nadácia sa plánuje obrátiť na Európsky dvor audítorov alebo OLAF (Európsky úrad pre boj proti podvodom). Kritizuje tiež, že vláda mala k údajom prístup, ale si ich nevyžiadala. Liga zdôraznila, že všetko je zdokumentované v systéme ITMS (Informačný technologický monitorovací systém), ktorý slúži na evidenciu a kontrolu projektov z eurofondov.

Koalícia zároveň obhajuje nový zákon, ktorý má zvýšiť transparentnosť neziskového sektora.

(tasr, red)

  |  

Šimkovičová čelí protestu prokurátora pre nominácie do Rady FPU

Nominácia Petra Grutku a Adriany Tomičovej do Rady Fondu na podporu umenia (FPU) bola podľa platformy Otvorená kultúra v rozpore so zákonom. V utorok informovali, že ich výhrady potvrdil aj prokurátor, ktorý 1. apríla podal protest proti rozhodnutiu ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom. SNS).

Platforma tvrdí, že obaja nominanti nespĺňajú zákonnú podmienku minimálne päťročnej praxe v oblasti kultúry. Ministerka má teraz 30 dní na rozhodnutie – buď protestu vyhovie a členov odvolá, alebo ho odmietne, čím by mohla iniciovať žalobu prokurátora na súd.

Okrem toho platforma konfrontuje aj menovanie Branislava Trégera. Ten podľa nich nespĺňa odbornú prax, ale je aj primátorom Liptovského Hrádku. Členstvo v Rade FPU je pritom zakázané súbežne s funkciou starostu či primátora.

Šimkovičovú rozhodnutie prokurátora prekvapilo. Podľa nej sú však všetky požiadavky splnené. "Pokojne sa môže aj súdiť," dodala.

(tasr, max)

  |  

JD Vance: Zelenského kritika USA je absurdná a ignoruje realitu diplomacie

Americký viceprezident JD Vance tvrdo kritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorého obvinil z neproduktívnej rétoriky voči vláde USA. Zelenskyj nedávno naznačil, že americká administratíva ospravedlňuje ruskú inváziu, čo Vance označil za absurdné vzhľadom na to, že Spojené štáty podľa neho držia Ukrajinu nad vodou politicky aj vojensky.

Vance v rozhovore pre UnHerd  pripomenul, že Rusko odsúdil už v roku 2022, no zdôraznil potrebu pochopiť strategické ciele oboch strán konfliktu ako predpoklad pre jeho vyriešenie. Kritika z Kyjeva podľa neho ignoruje realitu medzinárodnej diplomacie.

Vance sa zároveň vyjadril k rokovaniam o obchodnej dohode medzi USA a Britániou, ktoré sa pôvodne sústredili na AI a technológie, no môžu sa rozšíriť aj na potraviny. Vzťahy medzi oboma krajinami označil za výnimočné vďaka kultúrnej blízkosti a obchodným väzbám prezidenta Trumpa.

  |  

USA priznali, že zbrane z Afganistanu používajú pakistanskí militanti

Vyšetrovanie denníka The Washington Post ukázalo, že pakistanskí militanti používajú americké zbrane, ktoré boli pôvodne určené afganským silám počas vojny v Afganistane. Po stiahnutí USA v roku 2021 zostalo v krajine vojenské vybavenie v hodnote viac ako sedem miliárd dolárov.

Časť z neho sa dostala do rúk Talibanu a neskôr časť vybavenia skončila v Pakistane. Pentagón a americká armáda potvrdili, že 63 zbraní zabavených pakistanskými úradmi pochádzalo zo zásob USA.

Militanti vrátane pakistanského Talibanu ich využívajú pri útokoch, čo znižuje technologickú výhodu pakistanských bezpečnostných síl. Okrem útočných pušiek ide aj o zariadenia na nočné videnie a drony. Obchodníci zaznamenali „boom" na čiernom trhu so zbraňami po páde Kábulu.

USA odmietajú zodpovednosť, keďže zbrane boli odovzdané afganskej vláde. Napätie medzi Pakistanom a Afganistanom rastie a Islamabad nalieha na Washington, aby riešil šírenie týchto zbraní.

(the washington post, lup)