Preskočiť na obsah
  |  

V Konžskej republike sa prevrátila horiaca loď, zahynulo viac ako 50 ľudí

V Konžskej demokratickej republike (KDR) sa v utorok večer na rieke Kongo prevrátila horiaca loď, pričom zahynulo najmenej 50 ľudí a viac ako 100 ďalších zostáva nezvestných. Nešťastie sa stalo pri meste Mbandaka, kde loď začala horieť pravdepodobne po tom, čo na palube niekto varil.

Mnohí pasažieri, vrátane žien a detí, sa následne utopili, pretože v panike skočili do vody, hoci nevedeli plávať. Záchranári vrátane Červeného kríža pokračovali v pátraní po nezvestných, zatiaľ čo približne 100 zachráneným osobám poskytli dočasné ubytovanie a zranených previezli do nemocníc.

Nehody plavidiel sú v KDR časté a často ich spôsobujú nočné plavby, preplnenosť a ignorovanie bezpečnostných predpisov. Rieky sú však pre vyše 100 miliónov obyvateľov krajiny často jediným spôsobom dopravy, najmä v oblastiach s nedostatočnou infraštruktúrou.

(tasr, lipa)

  |  

Nemecká vláda evakuovala z Pásma Gazy ďalších občanov

Nemecko evakuovalo z Pásma Gazy ďalšiu skupinu 24 osôb, z ktorých deväť má nemecké občianstvo a zvyšok sú palestínski rodinní príslušníci. Evakuácia sa uskutočnila v koordinácii s izraelskými úradmi a osoby boli prepravené autobusom cez Izrael a Západný breh do Jordánska, odkiaľ majú odletieť do Nemecka.

Berlín takto od októbra 2023 evakuoval už takmer 700 svojich občanov a ich blízkych. Stredajší odchod bol treťou evakuáciou od mája, keď Izrael uzavrel hraničný priechod Rafah. Aktuálne zostáva v Gaze už len niekoľko nemeckých občanov.

Evakuácie prebiehajú v čase obnovenej izraelskej vojenskej operácie proti hnutiu Hamas, ktorá sa začala 18. marca po skončení prímeria. Cieľom je oslobodenie rukojemníkov. Odvtedy boli z oblasti vysídlené státisíce Palestínčanov a Izrael zároveň obmedzuje prístup humanitárnej pomoci do Gazy.

(tasr, lipa)

  |  

Kalifornia žaluje Trumpa: clá vraj porušujú ústavu a škodia štátu

Štát Kalifornia podal žalobu proti clám prezidenta Donalda Trumpa, ktoré podľa nej poškodzujú ekonomiku a predstavujú zneužitie prezidentských právomocí. Žaloba, podaná na federálnom súde v San Franciscu, napáda uvalenie 10 percent ciel na dovoz zo všetkých krajín a 145 percent ciel na čínsky tovar.

Kalifornia tvrdí, že clá spôsobili straty stoviek miliárd dolárov na burze, ohrozujú investície a tisíce pracovných miest, najmä v prístavoch a poľnohospodárstve.

Odvetné opatrenia zo strany Číny a EÚ podľa žaloby tento dopad ešte zhoršujú. Kalifornia namieta aj proti tomu, že Trump použil na obhájenie ciel zákon IEEPA, ktorý podľa nej nedovoľuje prezidentovi uvaliť clá svojvoľne.

Biely dom reagoval kritikou a obhajobou ciel ako nástrojom na riešenie „národnej núdze“ spôsobenej obchodným deficitom. Kalifornský guvernér Newsom a minister spravodlivosti Rob Bonta žiadajú, aby sa clá prestali vymáhať. Trump čelí podobným žalobám aj v New Yorku, na Floride a v Montane.

(reuters, lipa)

  |  

Izrael vytvoril bezpečnostné nárazníkové zóny na tretine Pásma Gazy

Izraelská armáda oznámila, že od 18. marca vytvorila bezpečnostnú nárazníkovú zónu na približne 30 percentách územia Pásma Gazy, uskutočnila útoky na 1 200 „teroristických cieľov“ a vykonala vyše sto „cielených eliminácií“.

Minister obrany Jisrael Kac deklaroval zámer trvalo obsadiť tieto zóny aj po skončení konfliktu s Hamasom. V južnej časti Pásma Gazy vojaci ovládli 20 percent územia a mesto Rafah, pričom budujú koridor Morag, ktorý rozdelí pásmo. Izrael taktiež znovuzískal kontrolu nad koridorom Necarim.

Podľa OSN bolo od ukončenia prímeria vysídlených asi 500-tisíc Palestínčanov a dve tretiny územia sú evakuačnými alebo zakázanými zónami.

Generálny tajomník OSN António Guterres vyjadril vážne znepokojenie nad blokovaním humanitárnej pomoci a jeho dôsledkami na civilné obyvateľstvo. Situácia v Gaze tak zostáva kritická, pričom humanitárne potreby stále narastajú.

(tasr, lipa)

  |  

Blanár rokoval v Záhrebe o poľnohospodárstve, energetike a migrácii

Slovensko a Chorvátsko sa dohodli na úzkej spolupráci pri presadzovaní priorít v rámci pripravovaného Viacročného finančného rámca (VFR) Európskej únie na roky 2028 – 2034, najmä v oblasti kohéznej a poľnohospodárskej politiky. Po rokovaniach v Záhrebe to uviedol minister zahraničných vecí Juraj Blanár, ktorý zároveň oznámil plán zvolať stretnutie kohéznych krajín EÚ na jeseň.

Slovensko žiada vyššie priame platby pre poľnohospodárov a podporuje aj snahu Chorvátska o členstvo v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Témy rokovaní zahŕňali tiež migráciu, obranu, energetickú bezpečnosť a bilaterálnu obchodnú výmenu, ktorá prekročila hodnotu jednej miliardy eur.

Blanár vyzdvihol význam dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG) cez chorvátsky terminál Krk, no zároveň označil ruský plyn za lacnejší variant. Ocenil aj spoluprácu polície počas letnej turistickej sezóny a starostlivosť o národnostné menšiny. Blanár sprevádzal premiéra Roberta Fica počas jeho oficiálnej návštevy Chorvátska.

(tasr, lipa)

  |  

Pápež plánuje na Zelený štvrtok obrad umývania nôh vo väznici v Ríme

Pápež František plánuje vo štvrtok navštíviť rímsku väznicu Regina Coeli, kde by mal tradične vykonať obrad umývania nôh, ktorý symbolizuje pokoru a službu blížnym. Tento zvyk opakuje na Zelený štvrtok už niekoľko rokov, pričom zdôrazňuje význam Ježišovho gesta z Poslednej večere, a to symbolike umývania nôh 12 apoštolom.

Návšteva má byť súkromná a uskutoční sa vo štvrtok popoludní a to len v prípade, ak to pápežov zdravotný stav dovolí. František sa ešte zotavuje po vážnej obojstrannej pneumónii, ktorá si vyžiadala 38-dňovú hospitalizáciu.

Veľkonočné slávenia sa u kresťanov začínajú práve vo štvrtok a trvajú štyri dni, počas ktorých sa uskutoční najmenej šesť náročných obradov vrátane sobotnej Veľkonočnej vigílie. Nie je zatiaľ známe, ktorých z nich sa pápež osobne zúčastní, pričom vedenie obradov má podľa Vatikánu zatiaľ prevziať skupina vybraných kardinálov.

(tasr, lipa)