Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin chváli Muska, nazýva ho vizionárom a prirovnáva ku Koroľovovi

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu označil Elona Muska za výnimočnú osobnosť a prirovnal ho k sovietskemu raketovému priekopníkovi Sergejovi Koroľovovi. Vyhlásil to pred študentmi technickej univerzity v Moskve.

Putin povedal, že Musk „básni o Marse“ a jeho nadšenie pre víziu je porovnateľné s ideami Koroľova, ktoré boli kedysi tiež považované za neuveriteľné. Dodal, že takéto myšlienky dozrievajú v pravý čas.

Koroľov bol hlavnou postavou sovietskeho vesmírneho programu a podieľal sa na vypustení družice Sputnik aj rakety Vostok, ktorá vyniesla Jurija Gagarina do vesmíru.

Putinovo vyjadrenie prichádza v čase zbližovania medzi Ruskom a Spojenými štátmi pod vedením prezidenta Donalda Trumpa. Elon Musk, šéf spoločnosti SpaceX, zohráva v tejto administratíve významnú rolu.

Musk opakovane kritizoval Ukrajinu, pričom jej prezidenta Volodymyra Zelenského obvinil z podpory „večnej vojny“. Vlastní tiež satelitnú sieť Starlink, ktorú Ukrajina využíva vo vojne proti Rusku.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Moslimovia sú najpočetnejšou náboženskou skupinou vo viedenských školách

Až 42 percent žiakov na viedenských základných a stredných školách tvoria moslimovia. Vyplýva to z nových údajov, ktoré zverejnila mestská radkyňa pre vzdelávanie Bettina Emmerlingová. Píše Apollo news.

Podiel moslimských žiakov tak prekonal kresťanov, ktorí tvoria približne 35 percent. Viac než 23 percent detí je bez vyznania. Prieskum zahŕňal 112 600 žiakov základných a stredných škôl vo Viedni.

Emmerlingová upozorňuje, že s rastom tejto skupiny pribúdajú aj výzvy spojené s náboženským fundamentalizmom. Pripomína, že niektorí moslimskí žiaci zastávajú postoje nepriateľské voči LGBT ľuďom, ženám či demokratickému zriadeniu.

"Demokracia, pluralizmus a rovnosť sa musia stať pre mladých ľudí samozrejmosťou - tento postoj možno formovať najmä v mladom veku," vyzvala.

Viedenské školy sa podľa nej musia aktívne brániť ideológiám, ktoré odporujú týmto hodnotám.

(max)

Minúta  |  

Trump zablokoval plánovaný izraelský útok na iránsky jadrový cieľ

Americký prezident Donald Trump zablokoval plánovaný izraelský útok na iránske jadrové zariadenia v prospech rokovaní o dohode s Iránom o obmedzení jeho jadrového programu. Informoval v stredu denník New York Times s odvolaním sa na predstaviteľov administratívy a ďalšie osoby.

Izrael vypracoval plány na útok na tieto lokality v máji. Cieľom bolo údajne oddialiť schopnosť Iránu vyvinúť jadrovú zbraň o rok alebo viac.

New York Times uviedol, že pomoc USA bola potrebná nielen na obranu Izraela pred iránskou odvetou, ale aj na zabezpečenie úspešnosti útoku.

Po mesiacoch vnútorných diskusií sa Trump rozhodol, že sa bude usilovať o rokovania s Iránom, a nie o podporu vojenskej akcie.

USA a Irán rokovali v Ománe v sobotu. Obe krajiny označili rozhovory za "pozitívne" a "konštruktívne". Druhé kolo je naplánované na najbližšiu sobotu, podľa zdrojov v Ríme.

(reuters, max)

Minúta  |  

Harvard môže prísť o zahraničných študentov, ak nesplní požiadavky vlády

Americké ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť varovalo Harvardovu univerzitu, že stratí právo prijímať zahraničných študentov, ak nesplní požiadavky vlády Donalda Trumpa. Univerzita má do 30. apríla predložiť záznamy o „nezákonných a násilných aktivitách“ študentov s vízami.

Ministerka vnútornej bezpečnosti Kristi Noemová v stredu oznámila aj zrušenie dvoch federálnych grantov v hodnote viac ako 2,7 milióna dolárov. Tvrdí, že univerzity musia plne spolupracovať so štátom pri monitorovaní zahraničných študentov.

Harvard uviedol, že o požiadavkách Noemovej vie a že neustúpi zo svojich ústavných práv. Zároveň zdôraznil, že bude dodržiavať zákon.

Kritika sa na Harvard uvalila zo strany Trumpa najmä pre reakciu na propalestínske protesty a jeho odmietnutia ukončiť opatrenia na podporu rasovej diverzity či spoluprácu s imigračnými úradmi.

Spor sa odohráva v kontexte širšej iniciatívy amerického ministerstva školstva, ktoré prehodnocuje štátnu podporu pre 60 univerzít pre ich postoj k protestom a diverzite.

(reuters, max)

Minúta  |  

Severná Kórea tvrdí, že za okupáciou Gazy Izraelom stoja USA

Severná Kórea (KĽDR) vo štvrtok kritizovala Izrael za obnovenie útokov na Pásmo Gazy a obvinila ho z otvorenej snahy zabrať palestínske územia.

Severokórejská štátna tlačová agentúra KCNA kritizovala Izrael v rámci komentára po tom, ako sa Izrael a palestínske militantné hnutie Hamas nedohodli na predĺžení prímeria v Pásme Gazy.

Izraelský minister obrany Jisrael Kac vyhlásil, že izraelské jednotky zostanú v „bezpečnostných zónach“ vytvorených zabraním rozsiahlych častí územia v Pásme Gazy aj po skončení vojny. KCNA odsúdila Izrael za pestovanie „úmyslov ukradnúť územie“ a vyhlásila, že krajina už viac neskrýva úmysel ovládnuť Palestínu.

Severokórejská agentúra tiež obvinila Spojené štáty z toho, že Izraelu de facto nariadili úplnú okupáciu Pásma Gazy. Narážala tým na výroky amerického prezidenta Donalda Trumpa, že toto územie po skončení vojny pripadne USA.

„Bezohľadné“ vojenské akcie zo strany Spojenými štátmi podporovaného Izraela podľa severokórejskej agentúry jasne ukazujú na človeka zodpovedného za ničenie mieru a bezpečnosti na celom svete.

(tasr, jonhap)

Minúta  |  

Zelenskyj: Rokovania s USA o nerastoch výrazne pokročili

Ukrajina a Spojené štáty sú blízko dohode o strategických nerastných surovinách. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vyhlásil, že rokovania dosiahli „slušný pokrok“ a základné právne náležitosti sú takmer dokončené.

Dohoda má Kyjevu zabezpečiť ekonomické výhody a Spojeným štátom prednostný prístup k ukrajinským prírodným zdrojom, najmä vzácnym kovom. Očakáva sa, že memorandum o zámere obe strany podpíšu v najbližších dňoch. Konečné znenie dohody bude ešte schvaľovať ukrajinský parlament.

Rokovania sa skomplikovali vo februári, keď ich dočasne prerušil spor medzi Zelenským a bývalým americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Ten žiadal pre Washington licenčné poplatky ako kompenzáciu za americkú pomoc počas ruskej invázie. Ukrajina naopak žiadala silné bezpečnostné záruky.

Podľa ukrajinskej ministerky hospodárstva Julije Svyrydenkovej sa podarilo upraviť niekoľko sporných bodov. Zdroje agentúry Bloomberg zároveň uviedli, že USA zmiernili požiadavky na splatenie predchádzajúcej pomoci. Podľa amerického ministra financií Scotta Bessenta by k podpisu mohlo dôjsť už tento týždeň.

(tasr, afp, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.