Preskočiť na obsah
  |  

Rusko vyradilo Taliban zo zoznamu teroristických organizácií

Najvyšší súd Ruskej federácie vo štvrtok zrušil označenie hnutia Taliban za teroristickú organizáciu. Rozhodnutie nadobudlo okamžitú platnosť.

Podľa ruského sudcu Olega Nefiodova išlo o reakciu na žiadosť generálneho prokurátora z marca. Taliban bol na zozname od roku 2003. Napriek zákazu sa jeho delegácie zúčastňovali na fórach v Moskve.

Zmena umožňuje ruským predstaviteľom nadväzovať oficiálne kontakty s Talibanom. Podľa agentúry AFP ide o symbolické gesto na podporu spolupráce s aktuálnou mocou v Afganistane. Taliban bojuje proti skupine Islamský štát Chorásán.

Taliban bol zaradený na ruský zoznam teroristických skupín v roku 2003. Dôvodom bola jeho činnosť počas predchádzajúceho vládnutia v Afganistane a podpora medzinárodných teroristických sietí.

(tasr, red)

  |  

Katarský emir: Izrael porušil dohodu o prímerí v Pásme Gazy

Katarský emir Tamím bin Hamad Ál Sání obvinil Izrael z nedodržania dohody o prímerí v Pásme Gazy, ktorú v januári sprostredkovali Katar, Egypt a USA. Vyhlásenie odznelo počas jeho návštevy v Moskve, kde sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Dohoda, ktorá vstúpila do platnosti 19. januára, viedla v prvej fáze k výmene 33 rukojemníkov za 1 800 palestínskych väzňov. Pokusy o rozšírenie prímeria však stroskotali a Izrael 18. marca obnovil boje, pričom zároveň zablokoval prísun humanitárnej pomoci do Pásma.

Odvtedy podľa Hamasu zahynulo najmenej 1 691 ľudí, celkovo si vojna vyžiadala už vyše 51-tisíc obetí. Izraelská armáda vytvorila nárazníkovú zónu na približne 30 percentách Pásma Gazy.

Emir prisľúbil pokračovanie úsilia o dosiahnutie mierovej dohody, ktorá by ukončila utrpenie Palestíncov. Putin ocenil katarské mierové iniciatívy a zdôraznil potrebu dlhodobého riešenia konfliktu založeného na rezolúcii OSN a koncepte dvoch štátov.

(tasr, lup)

  |  

Musk ponúkol 15 miliónov za mlčanie o synovi z jeho „legionu“

Ashley St. Clairová, 26-ročná konzervatívna influencerka, tvrdí, že Elon Musk je otcom jej syna Romulusa.

Podľa portálu Business standard po pôrode odmietla podpísať zmluvu o mlčanlivosti, ktorou by sa za jednorazových 15 miliónov dolárov a k tomu 100-tisíc mesačne zaviazala nezverejniť informácie o otcovstve. Zmluva navyše neposkytovala záruky pre budúcnosť jej syna.

Portál uvádza, že Musk jej ponuku po jej verejnom príspevku na sociálnej sieti X zrušil a znížil mesačnú podporu. Súdny test neskôr potvrdil 99,9-percentnú pravdepodobnosť, že Musk je otcom.

Prípad poukazuje na tajné operácie Jareda Birchalla, Muskovej pravej ruky, ktorý vyjednáva s matkami jeho detí. Musk má najmenej 14 detí so štyrmi ženami a podľa svedectiev ide o projekt „legion“ – snahu bojovať proti populačnému kolapsu rozmnožovaním inteligentných potomkov.

Podobne ako Grimesová a Shivon Zilisová, aj St. Clairová čelí právnemu boju o uznanie a ochranu dieťaťa. Tvrdí, že jej cieľom nie je sláva ani peniaze, ale spravodlivosť a verejné priznanie Muskovej otcovskej zodpovednosti.

(business standard, lup)

  |  

Witkoff: Teraz mám jasnejšiu predstavu o tom, čo Putin chce

Stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina so špeciálnym vyslancom Donalda Trumpa, Stevom Witkoffom, trvalo takmer päť hodín a bolo označené za mimoriadne produktívne.

Rokovanie sa konalo v Petrohrade za účasti Putinovho poradcu pre zahraničnú politiku Jurija Ušakova a investičného splnomocnenca Kirilla Dmitrjieva.

Dmitrijev po stretnutí uviedol, že dialóg medzi Moskvou a Washingtonom čelí snahám o narušenie zo strany viacerých krajín a subjektov, ktoré podľa neho šíria dezinformácie. Napriek tomu označil prebiehajúce diskusie za veľmi užitočné, aj keď sa odohrávajú v náročných podmienkach.

Witkoff pre Fox News po stretnutí vyhlásil, že má teraz jasnejšiu predstavu o tom, čo Putin požaduje na dosiahnutie trvalého mieru na Ukrajine. Zároveň poukázal na silný potenciál obchodnej spolupráce medzi USA a Ruskom, ktorú označil za „veľmi presvedčivú“.

(reuters, lup)

  |  

Európska centrálna banka opäť znižuje sadzby

Európska centrálna banka (ECB) opätovne znížila úrokové sadzby o 25 bázických bodov, čím sa depozitná sadzba dostala na úroveň 2,25 percenta a hlavná refinančná sadzba klesla z 2,65 percenta na 2,40 percenta.

Tento krok bol očakávaný vzhľadom na spomalenie inflácie v eurozóne, ktorá sa v marci dostala na úroveň 2,2 percenta, blízko inflačného cieľa banky. Zníženie sadzieb má podporiť oslabenú ekonomiku eurozóny, ktorú negatívne ovplyvňuje neistá obchodná politika administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

ECB upozornila, že hoci si eurozóna postupne buduje odolnosť voči globálnym šokom, rastúce napätie v medzinárodnom obchode zhoršuje vyhliadky rastu. V poslednom štvrťroku minulého roka vzrástol HDP eurozóny len o 0,2 percenta, pričom hospodársky vývoj je ohrozovaný aj americkými dovoznými clami.

USA sú najväčším obchodným partnerom Európy a objem výmeny tovarov a služieb dosahuje približne 4,4 miliardy eur denne.

(tasr, lup)

  |  

Brusel nechce zakázať ruský LNG. Pripravuje stratégiu nezávislosti

Členské štáty Európskej únie sa rozhodli nezahrnúť zákaz dovozu ruského skvapalneného zemného plynu (LNG) do ďalšieho balíka sankcií voči Rusku. Podľa agentúry Reuters je dôvodom nesúhlas viacerých vlád a neistota ohľadom zabezpečenia alternatívnych dodávok.

Namiesto toho plánuje Európska komisia predstaviť začiatkom mája stratégiu na úplné ukončenie závislosti Únie od ruskej energetiky do roku 2027.

Hoci sa očakáva, že 17. sankčný balík bude predložený do júna, jeho príprava podľa nemenovaných predstaviteľov napreduje pomaly. EK poslednýkrát otvorila tému zákazu ruského LNG v januári pri finalizácii 16. balíka sankcií.

Podľa jedného z predstaviteľov Brusel nechce riskovať stratu dodávok z Ruska, čo by mohlo oslabiť jeho vyjednávaciu pozíciu voči USA.

Spojené štáty tlačia na zvýšenie exportu svojho LNG, čo by podľa komisie mohlo vytvoriť novú energetickú závislosť, tentoraz od tretieho najväčšieho dodávateľa plynu do EÚ po Rusku a Nórsku.

(tasr, lup)