Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Libanon chce monopol na zbrane, Hizballáh však odmieta ustúpiť

Líder libanonského hnutia Hizballáh Naím Kásim kategoricky odmietol odzbrojenie hnutia, pričom ho označil za ústupok nepriateľovi a vyzval na vylúčenie tohto pojmu zo slovníka. Vyzval síce na dialóg o obrannej stratégii Libanonu, ale iba pod podmienkou, že Izrael ukončí útoky na libanonské územie.

Jeho vyhlásenie prišlo krátko po tom, ako prezident Džúžíf Awn avizoval rozhodnutie o monopolizácii zbraní štátom. Podobný postoj zaujal aj radikálny predstaviteľ Wafík Safá, ktorý žiada stiahnutie izraelských jednotiek pred akoukoľvek diskusiou.

Napriek prímeriu z novembra 2024 dochádza k pokračujúcim prestrelkám. Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN požaduje, aby v južnom Libanone pôsobili len libanonské ozbrojené sily a mierové jednotky OSN.

Hizballáh má stiahnuť bojovníkov a infraštruktúru za rieku Lítání, no hnutie sa k tomu nemá. Analytici tvrdia, že myšlienka odzbrojenia Hizballáhu už nie je nemysliteľná a môže byť nevyhnutná.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Čínski lodiari obviňujú USA z porušenia pravidiel svetového obchodu

Čínske združenie pre lodiarstvo (China Shipbuilding Association) ostro odsúdilo nové americké opatrenia namierené proti čínskemu lodnému priemyslu a vyjadrilo „extrémne rozhorčenie a rozhodný odpor“.

Opatrenia podľa asociácie vychádzajú z nepravdivých obvinení a nesprávnych vyšetrovaní, čím porušujú pravidlá medzinárodného obchodu. Tvrdí, že úpadok amerického lodiarstva je výsledkom vlastného protekcionizmu a nesúvisí s Čínou.

Uvalenie reštrikcií podľa združenia povedie k zvýšeniu nákladov na dopravu, zhoršeniu inflácie v USA a poškodeniu amerických spotrebiteľov. Asociácia vyzýva medzinárodný námorný sektor na spoločný odpor voči americkému postupu a verí, že čínska vláda prijme silné odvetné opatrenia na obranu záujmov svojho priemyslu.

Apeluje na Spojené štáty, aby okamžite ukončili tieto praktiky a neprispievali k narušeniu globálnych dodávateľských reťazcov.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Tateov "fenomén" pokračuje. Študenti nerešpektujú učiteľky, lebo sú ženy

Učitelia vo Veľkej Británii upozorňujú na rastúci negatívny trend na školách, ktorý podľa nich súvisí s pôsobením influencerov na sociálnych sieťach. Viaceré učiteľky zaznamenali, že ich žiaci odmietajú rešpektovať kvôli ich pohlaviu.

Prieskum odborového zväzu učiteľov NASUWT medzi viac ako 5 800 pedagógmi ukázal, že 59 percent z nich vníma zhoršenie správania žiakov ako dôsledok sociálnych médií.

V súvislosti s negatívnym dopadom na mladých chlapcov opakovane zaznelo meno kontroverzného influencera Andrewa Tatea, informuje stanica Sky News. Incidenty súvisiace s urážlivým správaním voči ženám sú spájané priamo s jeho videami.

Britský premiér Keir Starmer zorganizoval diskusiu o prevencii šírenia nenávistných ideológií medzi chlapcami, zatiaľ čo šéfka konzervatívcov Kemi Badenochová vyjadrila obavy z možných dopadov sociálnych sietí.

(mja)

Minúta  |  

Srbský telerozhlas blokujú študenti, Vučić varuje pred zásahom silou

Srbský telerozhlas RTS podal trestné oznámenie na osoby, ktoré od polovice apríla blokujú jeho sídla v Belehrade. Účastníci blokád, označovaní za študentov, bránia zamestnancom v prístupe na pracovisko, čo spôsobilo prerušenie vysielania a zmeny v programovej štruktúre.

Podľa vedenia RTS sú pracovníci terčom útokov a zastrašovania, pričom boli zverejnené ich osobné údaje. Prezident Aleksandar Vučić vyjadril šok z udalostí, pripustil potrebu zásahu štátu a naznačil možnosť použitia sily, hoci uprednostňuje nenásilný prístup.

Demonštranti požadujú väčšiu pozornosť verejnoprávnych médií ich hnutiu, pričom protestujú proti ich údajnému prehliadaniu. Počas Veľkej noci zvolili pokojnejšiu formu protestu, symbolicky maľovali kraslice a dočasne sa vzdali hlučných nástrojov.

Demonštrácie vypukli po tragédii zo 1. novembra 2024, keď sa v Novom Sade zrútil železničný prístrešok a zahynulo 16 ľudí, prevažne študentov. Protestujúci sa zaviazali pokračovať v blokádach.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Washington spomína opustenie rokovaní, ale nehovorí o novej pomoci Kyjevu

Vo Washingtone momentálne neprebiehajú žiadne vážne diskusie o ďalšej vojenskej či spravodajskej podpore pre Ukrajinu, hoci predchádzajúci balík pomoci už dochádza, informuje New York Times.

Znamená to, že zatiaľ čo sa hovorí o upustení pokusov o mier, nehovorí sa v USA o novej pomoci Ukrajine - čo mala byť taktika cukru a biča prezidenta Donalda Trumpa voči Moskve.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio skôr v piatok 18. apríla povedal, že prezident Donald Trump upustí od pokusov o sprostredkovanie mierovej dohody medzi Ruskom a Ukrajinou, pokiaľ nebudú existovať jasné signály, že je to možné.

Podľa niektorých pozorovateľov však Trump uprednostňuje priame uzatvorenie dohody s Ruskom, čo by mohlo znamenať obídenie Ukrajiny.

Viacerí európski lídri tiež vyjadrili znepokojenie nad tým, že nedostali ubezpečenia o pokračovaní zdieľania spravodajských informácií zo strany USA, ktoré sú kľúčové pre schopnosť Ukrajiny zasiahnuť ruské ciele.

(mja)

Minúta  |  

Rusko ponúka pomoc v jadrových rokovaniach medzi Iránom a USA

V sobotu sa v Ríme uskutoční nové kolo nepriamych jadrových rokovaní medzi Iránom a USA, sprostredkované Ománom.

Cieľom je dosiahnuť dohodu o iránskom jadrovom programe, ktorý je dlhodobo predmetom sporu. Prezident Trump pohrozil vojenským zásahom, ak diplomacia zlyhá, pričom zopakoval, že Irán nesmie vlastniť jadrovú zbraň.

Irán odmieta požiadavky na úplné zastavenie obohacovania uránu a redukciu zásob pod úroveň dohodnutú v roku 2015, zároveň ale prejavuje ochotu k určitým obmedzeniam výmenou za zrušenie sankcií a spoľahlivé záruky.

Od roku 2019 Teherán výrazne prekračuje limity pôvodnej dohody. Rokovania v Ríme nadväzujú na predchádzajúce kolo v Muscate, ktoré obidve strany označili za konštruktívne. Od roku 2015 však medzi USA a Iránom neprebehli priame rokovania. Rusko, ktoré bolo stranou dohody z roku 2015, ponúklo svoju pomoc pri sprostredkovaní.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.