Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Telo pápeža Františka bude prevezené do Baziliky sv. Petra v stredu ráno o 9. hodine, uviedol Vatikán vo vyhlásení.
V súčasnosti je jeho telo uložené v rakve v kaplnke rezidencie Santa Marta, kde žil počas svojho 12-ročného pontifikátu.
Pohreb Františka sa uskutoční v sobotu 26. apríla. Posledná rozlúčka sa začne o 10. hodine v Bazilike sv. Petra.
(reuters, red)
Od začiatku roka zahynulo na Slovensku približne 17 medveďov, informoval na sociálnej sieti štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa. Zásahový tím usmrtil jedno zviera, sedem zastrelili poľovníci a približne deväť jedincov uhynulo po zrážkach s vozidlami. Rezort zatiaľ udelil výnimky na odlov viac ako 80 jedincov.
„Sme v úvode roka, do tých 350 medveďov máme ďaleko, ale verím tomu, že sa to zdarne s poľovníkmi rozbehne a dosiahne,“ povedal ďalej Kuffa. Ministerstvo životného prostredia plánuje tento rok zastreliť 350 medveďov.
K stanoveniu tohto zámeru prišlo po tragickom útoku medveďa na 59-ročného muža v detvianskej časti Zapriechody. Vláda následne vyhlásila mimoriadnu situáciu v 55 okresoch.
(red)
Ruské jednotky podľa štátnych médií znovu získali kontrolu nad kláštorom sv. Mikuláša Belogorského v obci Gornaľ v Kurskej oblasti, kde sa nachádzali ukrajinské vojská. Podľa agentúry TASS bol objekt obsadený po desiatich dňoch intenzívnych bojov.
Ruský vojenský telegramový kanál tvrdí, že Ukrajinci využívali kláštor ako základňu pre vojakov, delostrelectvo a odpaľovanie dronov. Správy zatiaľ neboli nezávisle overené.
Ruská armáda uvádza, že je blízko k úplnému vytlačeniu ukrajinských jednotiek z Kurskej oblasti, ktorú Ukrajinci narušili počas prekvapivého útoku cez hranice v auguste minulého roka. V reakcii na to Moskva vyslala výrazné posily, vrátane vojakov zo Severnej Kórey.
Náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov v sobotu oznámil, že Rusko dobylo späť od ukrajinských síl viac než 99 percent územia v Kurskej oblasti.
(reuters, lup)
Policajná inšpekcia po atentáte na premiéra Roberta Fica dospela k záveru, že členovia jeho ochranky nepochybili. Uviedol to portál Aktuality.sk.
Po trojsekundovom útoku, počas ktorého dôchodca Juraj Cintula stihol vystreliť päťkrát a spôsobiť Ficovi vážne zranenia, sa začalo vyšetrovanie možného zlyhania ochranky. Podľa portálu Aktuality.sk vyšetrovateľ nakoniec zastavil trestné stíhanie vo veci marenia úlohy verejným činiteľom s tým, že skutok sa nestal.
Tento záver vydal 4. februára 2025 ako vyhradené uznesenie. Zároveň sa stále vyšetruje únik zdravotných údajov Roberta Fica z banskobystrickej nemocnice. Inšpekcii sa tiež nepodarilo zistiť totožnosť osoby, ktorá krátko po útoku zverejnila na Telegrame video so strelcom Jurajom Cintulom.
(red)
Pohreb Františka sa podľa denníka la Repubblica uskutoční v sobotu 26. apríla a František bude pochovaný v bazilike Santa Maria Maggiore mimo Vatikánu. Táto informácia bola potvrdená. Vatikán vo svojom vyhlásení uviedol, že posledná rozlúčka sa začne o 10. hodine v Bazilike sv. Petra.
Telo bolo včera večer uložené do rakvy v prítomnosti najvyšších cirkevných predstaviteľov a dnes bude vystavené v kaplnke, kde slávil omše počas pontifikátu. Zajtra ho prenesú do Baziliky sv. Petra, kde bude až do piatkového večera prístupné verejnosti, pripomína denník.
Kardináli, ktorí už začali prvé prípravné stretnutia, zároveň určia presný harmonogram konkláve, ktoré sa podľa pravidiel musí začať do 20 dní od smrti pontifika – najneskôr 10. mája.
Pápež František, vlastným menom Jorge Mario Bergoglio, zomrel vo veku 88 rokov vo svojom byte v Casa Santa Marta na následky mozgovej príhody a kardiovaskulárneho kolapsu.
František ešte za života zjednodušil pohrebné obrady, čím sa vzdal niektorých tradičných prvkov, ako trojitá rakva či pápežský katafalk. Po pohrebe budú nasledovať deväťdňové pohrebné omše (novendiali), po ktorých kardináli začnú proces výberu nového pápeža.
(la repubblica, lup)
Pápež František vymenoval až 108 zo 135 kardinálov, ktorí budú v najbližších týždňoch voliť jeho nástupcu, čo predstavuje približne 80 percent celého elektorátu, pripomína portál Axios. Zvyšok zboru tvoria nominanti Benedikta XVI. (22) a Jána Pavla II. (5).
Aktuálne konkláve bude aj výrazne geograficky rôznorodejšie než v minulosti – Európa má 39 percent zástupcov, Ázia 17 percent, Severná Amerika 15 percent, Južná Amerika a Afrika po 13 percent.
František podľa portálu nevyberal kardinálov výlučne na základe ideologickej zhody, ale aj pre zvýšenie regionálnej rovnováhy. Jeho nominácie však zároveň oslabili konzervatívne krídlo cirkvi.
Mnohí z týchto kardinálov pochádzajú z odľahlých oblastí, čo môže sťažiť vytváranie koordinovaných hlasovacích blokov. Medzi možnými nástupcami sú Taliani ako Pietro Parolin či Matteo Zuppi, ale aj kandidáti z Afriky a Ázie.
(axios, lup)
Jekaterina Barabašová, ruská novinárka a filmová kritička, ktorá verejne vystupovala proti ruskej invázii na Ukrajinu, unikla z domáceho väzenia, kde sa nachádzala od februára 2025. Podľa informácií ruských štátnych médií úrady po nej vyhlásili pátranie po tom, čo jej zmiznutie zaznamenal elektronický monitorovací systém už 13. apríla.
Barabašová bola obvinená zo šírenia „nepravdivých informácií“ o činnosti ruskej armády, najmä na sociálnych sieťach, kde v marci 2022 napísala, že Rusko bombardovalo Ukrajinu a zničilo celé mestá. V prípade odsúdenia jej hrozí až desaťročný trest odňatia slobody.
Počas svojej kariéry pracovala pre viaceré médiá vrátane portálu Republic a ruskej redakcie Radio France Internationale. Portál Republic bol krátko po začatí vojenského konfliktu označený ruskou vládou ako zahraničný agent.
Po vypuknutí vojny Rusko prijalo legislatívu zakazujúcu kritiku armády a „špeciálnej vojenskej operácie“. Organizácie na ochranu ľudských práv tvrdia, že úrady ju využívajú na bezprecedentný zásah proti prejavom nesúhlasu, ktorý pripomína sovietsku éru.
(tasr, lup)
Ruskí predstavitelia podľa spravodajského webu Moscow Times zvažovali opätovné oživenie projektu Trump Tower v Moskve ako nástroj na obnovu vzťahov s USA po víťazstve Donalda Trumpa v amerických voľbách.
Údajný návrh počítal s výstavbou 150-poschodového mrakodrapu, pričom Trump mal byť osobne prítomný pri poklepaní základného kameňa. Zdroj blízky Kremľu uviedol, že projekt bol navrhnutý tak, aby korešpondoval s Trumpovým zmyslom pre veľkoleposť a rýchlosť.
Do snahy zapojiť Trumpa sa mali angažovať aj sankcionované firmy ako Rosnefť, Rosatom, Rusal a Polyus Gold. Navrhovaný komplex mal obsahovať luxusné byty, hotel, kúpele, kancelárske priestory aj prémiové parkovanie.
Pôvodný plán na výstavbu Trumpovej veže siaha do roku 2013, pričom neskôr ho oživil developer Felix Sater. Projekt sa však nikdy nerealizoval.
V kontexte rusko-ukrajinského konfliktu Trump uviedol, že mier je možný „už tento týždeň“, čo by mohlo viesť k obnoveniu obchodných väzieb.
(the kyiv independent, lup)
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal nové zákony, ktoré výrazne rozširujú možnosti štátu potláčať disent a slobodu prejavu. Na základe prijatej legislatívy sa za trestný čin bude považovať „diskreditácia“ ruskej armády alebo výzvy na uvalenie sankcií voči Rusku.
Ďalší zákon zakazuje napomáhanie vykonávaniu rozhodnutí medzinárodných organizácií, ktorých Rusko nie je členom – napríklad Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý vydal zatykač na Putina za deportácie ukrajinských detí. Legislatíva sa zameriava aj na osoby konajúce „za účelom zisku“ alebo na objednávku.
Zákony prichádzajú v čase zvýšeného útlaku opozície a nezávislých hlasov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Ďalší nový zákon obmedzuje práva „zahraničných agentov“, ktorých Rusko používa na označovanie kritikov režimu – týmto osobám zakazuje vykonávať vzdelávacie aktivity a pôsobiť v predstavenstvách štátnych firiem.
Za zahraničných agentov môžu byť považovaní aj tí, ktorí spolupracujú s organizáciami vyzývajúcimi na sankcie proti Rusku.
Nové zákony tiež umožňujú zhabať majetok odsúdených osôb.
(tasr, lup)
Zmrazenie americkej medzinárodnej zdravotníckej pomoci by podľa spravodajského webu Moscow Times mohlo viesť k smrti viac ako 20 miliónov ľudí s HIV v rozvojových krajinách.
Medzinárodná skupina vedcov modelovala scenáre pre 80 krajín s nízkymi a strednými príjmami, pričom dospela k záveru, že ak sa pomoc neobnoví, v rokoch 2025 až 2040 dôjde k 15,2 až 20,8 miliónom dodatočných úmrtí na AIDS.
Najviac postihnuté budú africké krajiny ako Mozambik, Nigéria a Uganda. Počet nových infekcií HIV by mohol dosiahnuť 26,2 milióna vrátane dvoch miliónov detí. Moscow Times tiež upozornil, že obmedzenie prevencie by výrazne zvýšilo počet infekcií aj pri zachovaní liečby.
Zastavenie financovania USA ovplyvní aj boj s tuberkulózou – s očakávanými 2,2 miliónmi dodatočných úmrtí – a plánovanie rodiny, čo môže spôsobiť až 55 miliónov neplánovaných tehotenstiev a 16 miliónov nebezpečných potratov. Už v prvom roku by mohlo zomrieť 34-tisíc matiek.
Vedci tvrdia, že aj čiastočné obnovenie pomoci zo strany USA by mohlo zachrániť milióny životov a podporiť zdravotnícke systémy.
(the moscow times, lup)
Denník Washington Post odhalil, že približne šesť poradcov služby DOGE získalo od amerického ministerstva spravodlivosti súhlas na prístup do vysoko citlivého systému ECAS.
Tento systém obsahuje podrobné údaje o miliónoch legálnych aj nelegálnych prisťahovalcov vrátane mien, adries, výpovedí na imigračných súdoch a záznamov o kontakte s vládnymi orgánmi. Podľa Washington Post tento krok vyvolal obavy právnikov, ochrancov súkromia a samotných zamestnancov federálnej vlády.
Prístup do ECAS udelili členom tímu DOGE, z ktorých niektorí majú prepojenia na Elona Muska. Medzi menovanými sú aj osoby s kontroverznou minulosťou, ako Marko Elez, ktorý čelil kritike za rasistické príspevky.
Denník uviedol, že ide o súčasť širšieho úsilia administratívy získať kontrolu nad rozsiahlymi databázami na podporu deportačných opatrení. Okrem ECAS sa DOGE snaží získať prístup aj k údajom z Medicare, IRS a ďalších agentúr.
Experti varujú, že zneužitie týchto údajov by mohlo mať vážne následky pre všetkých imigrantov, vrátane tých, ktorí dodržiavajú zákony.
(the washington post, lup)
Premiér Robert Fico opakovane ubezpečuje, že slovenských vojakov do vojny nepošle. Expertka na medzinárodné právo vysvetľuje, aké …
V 37-minútovom vystúpení americký prezident Donald Trump ostro kritizoval Irán, drogové kartely, zločinecké gangy a medzinárodné i…
Politický vplyv Tarabu sa po jeho odvolaní z funkcie ministra presunie do parlamentu. Teraz sa čaká len na to, kto sa k nemu pridá…
Jediný berlínsky priemysel sa rúca: cestovný ruch. Predovšetkým zahraniční návštevníci sa mestu vyhýbajú. Mesto, ktoré je čoraz vi…
Seriál Monštrum premieňa skutočné vraždy na nablýskanú zábavu. Obete pritom ustupujú do úzadia a ich vrahovia získavajú pochopenie…
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…