Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Inšpekcia: Ochrankári pri atentáte na Fica nepochybili, stíhanie zastavené

Policajná inšpekcia po atentáte na premiéra Roberta Fica dospela k záveru, že členovia jeho ochranky nepochybili. Uviedol to portál Aktuality.sk.

Po trojsekundovom útoku, počas ktorého dôchodca Juraj Cintula stihol vystreliť päťkrát a spôsobiť Ficovi vážne zranenia, sa začalo vyšetrovanie možného zlyhania ochranky. Podľa portálu Aktuality.sk vyšetrovateľ nakoniec zastavil trestné stíhanie vo veci marenia úlohy verejným činiteľom s tým, že skutok sa nestal.

Tento záver vydal 4. februára 2025 ako vyhradené uznesenie. Zároveň sa stále vyšetruje únik zdravotných údajov Roberta Fica z banskobystrickej nemocnice. Inšpekcii sa tiež nepodarilo zistiť totožnosť osoby, ktorá krátko po útoku zverejnila na Telegrame video so strelcom Jurajom Cintulom.

(red)

Minúta  |  

Pohreb pápeža Františka bude v sobotu, konkláve sa začne do 10. mája

Pohreb Františka sa podľa denníka la Repubblica uskutoční v sobotu 26. apríla a František bude pochovaný v bazilike Santa Maria Maggiore mimo Vatikánu. Táto informácia bola potvrdená. Vatikán vo svojom vyhlásení uviedol, že posledná rozlúčka sa začne o 10. hodine v Bazilike sv. Petra.

Telo bolo včera večer uložené do rakvy v prítomnosti najvyšších cirkevných predstaviteľov a dnes bude vystavené v kaplnke, kde slávil omše počas pontifikátu. Zajtra ho prenesú do Baziliky sv. Petra, kde bude až do piatkového večera prístupné verejnosti, pripomína denník.

Kardináli, ktorí už začali prvé prípravné stretnutia, zároveň určia presný harmonogram konkláve, ktoré sa podľa pravidiel musí začať do 20 dní od smrti pontifika – najneskôr 10. mája.

Pápež František, vlastným menom Jorge Mario Bergoglio, zomrel vo veku 88 rokov vo svojom byte v Casa Santa Marta na následky mozgovej príhody a kardiovaskulárneho kolapsu.

František ešte za života zjednodušil pohrebné obrady, čím sa vzdal niektorých tradičných prvkov, ako trojitá rakva či pápežský katafalk. Po pohrebe budú nasledovať deväťdňové pohrebné omše (novendiali), po ktorých kardináli začnú proces výberu nového pápeža.

(la repubblica, lup)

Minúta  |  

Františkov vplyv pretrvá, ovplyvní výber ďalšieho pápeža

Pápež František vymenoval až 108 zo 135 kardinálov, ktorí budú v najbližších týždňoch voliť jeho nástupcu, čo predstavuje približne 80 percent celého elektorátu, pripomína portál Axios. Zvyšok zboru tvoria nominanti Benedikta XVI. (22) a Jána Pavla II. (5).

Aktuálne konkláve bude aj výrazne geograficky rôznorodejšie než v minulosti – Európa má 39 percent zástupcov, Ázia 17 percent, Severná Amerika 15 percent, Južná Amerika a Afrika po 13 percent.

František podľa portálu nevyberal kardinálov výlučne na základe ideologickej zhody, ale aj pre zvýšenie regionálnej rovnováhy. Jeho nominácie však zároveň oslabili konzervatívne krídlo cirkvi.

Mnohí z týchto kardinálov pochádzajú z odľahlých oblastí, čo môže sťažiť vytváranie koordinovaných hlasovacích blokov. Medzi možnými nástupcami sú Taliani ako Pietro Parolin či Matteo Zuppi, ale aj kandidáti z Afriky a Ázie.

(axios, lup)

Minúta  |  

Ruská novinárka unikla z väzenia, úrady po nej pátrajú pre kritiku armády

Jekaterina Barabašová, ruská novinárka a filmová kritička, ktorá verejne vystupovala proti ruskej invázii na Ukrajinu, unikla z domáceho väzenia, kde sa nachádzala od februára 2025. Podľa informácií ruských štátnych médií úrady po nej vyhlásili pátranie po tom, čo jej zmiznutie zaznamenal elektronický monitorovací systém už 13. apríla.

Barabašová bola obvinená zo šírenia „nepravdivých informácií“ o činnosti ruskej armády, najmä na sociálnych sieťach, kde v marci 2022 napísala, že Rusko bombardovalo Ukrajinu a zničilo celé mestá. V prípade odsúdenia jej hrozí až desaťročný trest odňatia slobody.

Počas svojej kariéry pracovala pre viaceré médiá vrátane portálu Republic a ruskej redakcie Radio France Internationale. Portál Republic bol krátko po začatí vojenského konfliktu označený ruskou vládou ako zahraničný agent.

Po vypuknutí vojny Rusko prijalo legislatívu zakazujúcu kritiku armády a „špeciálnej vojenskej operácie“. Organizácie na ochranu ľudských práv tvrdia, že úrady ju využívajú na bezprecedentný zásah proti prejavom nesúhlasu, ktorý pripomína sovietsku éru.

(tasr, lup)

Minúta  |  

V Rusku vraj diskutovali o možnosti oživiť projekt Trump Tower v Moskve

Ruskí predstavitelia podľa spravodajského webu Moscow Times zvažovali opätovné oživenie projektu Trump Tower v Moskve ako nástroj na obnovu vzťahov s USA po víťazstve Donalda Trumpa v amerických voľbách.

Údajný návrh počítal s výstavbou 150-poschodového mrakodrapu, pričom Trump mal byť osobne prítomný pri poklepaní základného kameňa. Zdroj blízky Kremľu uviedol, že projekt bol navrhnutý tak, aby korešpondoval s Trumpovým zmyslom pre veľkoleposť a rýchlosť.

Do snahy zapojiť Trumpa sa mali angažovať aj sankcionované firmy ako Rosnefť, Rosatom, Rusal a Polyus Gold. Navrhovaný komplex mal obsahovať luxusné byty, hotel, kúpele, kancelárske priestory aj prémiové parkovanie.

Pôvodný plán na výstavbu Trumpovej veže siaha do roku 2013, pričom neskôr ho oživil developer Felix Sater. Projekt sa však nikdy nerealizoval.

V kontexte rusko-ukrajinského konfliktu Trump uviedol, že mier je možný „už tento týždeň“, čo by mohlo viesť k obnoveniu obchodných väzieb.

(the kyiv independent, lup)

Minúta  |  

Zákaz napomáhaniu ICC či väzenie za kritiku armády. Putin sprísňuje zákony

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal nové zákony, ktoré výrazne rozširujú možnosti štátu potláčať disent a slobodu prejavu. Na základe prijatej legislatívy sa za trestný čin bude považovať „diskreditácia“ ruskej armády alebo výzvy na uvalenie sankcií voči Rusku.

Ďalší zákon zakazuje napomáhanie vykonávaniu rozhodnutí medzinárodných organizácií, ktorých Rusko nie je členom – napríklad Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý vydal zatykač na Putina za deportácie ukrajinských detí. Legislatíva sa zameriava aj na osoby konajúce „za účelom zisku“ alebo na objednávku.

Zákony prichádzajú v čase zvýšeného útlaku opozície a nezávislých hlasov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Ďalší nový zákon obmedzuje práva „zahraničných agentov“, ktorých Rusko používa na označovanie kritikov režimu – týmto osobám zakazuje vykonávať vzdelávacie aktivity a pôsobiť v predstavenstvách štátnych firiem.

Za zahraničných agentov môžu byť považovaní aj tí, ktorí spolupracujú s organizáciami vyzývajúcimi na sankcie proti Rusku.

Nové zákony tiež umožňujú zhabať majetok odsúdených osôb.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.