Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Útok na Kyjev si vyžiadal mŕtvych a desiatky zranených

Raketový útok na Kyjev si vo štvrtok skoro ráno vyžiadal deväť obetí a 60 zranených. Ukrajinské úrady varovali pred „nepriateľským raketovým útokom“ a odporučili obyvateľom ukryť sa.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko informoval, že hospitalizovaných bolo 42 osôb, medzi nimi aj tehotná žena a šesť detí. V meste vypukli viaceré požiare, záchranári pátrajú po ľuďoch pod troskami.

Šéf vojenskej správy Kyjeva Tymur Tkačenko označil incident za „kombinovaný útok“, pričom hovoril o zasiahnutých obytných budovách, komerčných objektoch a autách. Útok prirovnal k „ruskému mieru v celej jeho kráse“.

Charkov, druhé najväčšie mesto Ukrajiny, čelil útoku v rovnakom čase. Jeho starosta Ihor Terechov uviedol, že obete z tohto mesta zatiaľ nehlásili.

Presný rozsah škôd zatiaľ úrady nezverejnili. Útok prišiel v čase zvýšeného napätia a pokračujúcej ruskej ofenzívy.

(tasr, afp, reuters, kyiv independent, max)

Minúta  |  

Čína a Rusko plánujú jadrovú elektráreň na Mesiaci pre lunárnu základňu

Čína zvažuje výstavbu jadrovej elektrárne na Mesiaci ako zdroja energie pre plánovanú Medzinárodnú lunárnu výskumnú stanicu (ILRS), ktorú vyvíja spolu s Ruskom. Vyplýva to z prezentácie hlavného inžiniera misie Čchang-e 8 Pei Čao-jüa na konferencii v Šanghaji.

Čínska misia, plánovaná na rok 2028, má pripraviť podmienky pre trvalo obývanú základňu do roku 2035. Okrem jadra by mohla stanica využívať aj rozsiahle solárne panely, potrubia a káble položené na povrchu Mesiaca.

Ruská vesmírna agentúra Roskosmos už v minulosti oznámila zámer spolupracovať s Čínou na vybudovaní mesačného reaktora. Podpora projektu sa v Číne zintenzívnila po vypuknutí vojny na Ukrajine a následných sankciách voči Rusku.

Wu Weiren, hlavný architekt čínskeho lunárneho programu, označil jadrovú energiu za kľúč k spoľahlivému zásobovaniu. V budúcnosti chce Čína rozšíriť projekt ILRS na 50 krajín, 500 inštitúcií a 5-tisíc výskumníkov v rámci iniciatívy „Projekt 555“.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Human Rights Watch obviňuje Izrael z útokov na civilistov v Libanone

Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) obvinila Izrael z útokov, ktoré zjavne nerozlišovali medzi civilistami a vojenskými cieľmi počas bojov s libanonským hnutím Hizballáh. Dva útoky vo východolibanonskom údolí Bikáa označila za možné vojnové zločiny.

Podľa HRW izraelské sily 25. septembra zabili 23-člennú sýrsku rodinu, vrátane 13 detí. Ďalší útok 1. novembra zničil dvojposchodový dom a pripravil o život desať ľudí, vrátane dvoch detí – jedno malo len rok.

Organizácia tvrdí, že na mieste neboli žiadne vojenské ciele a Izrael nedal žiadne varovanie pred útokmi. Pri jednom zásahu bola použitá americká navádzaná bomba typu JDAM.

HRW vyzvala libanonskú vládu, aby umožnila Medzinárodnému trestnému súdu vyšetrovať tieto činy. Amnesty International už skôr označila izraelské útoky na zdravotníkov a sanitky za vojnové zločiny. Prímerie z novembra 2024 nezastavilo všetky izraelské údery na Libanon.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

WSJ: Trumpova administratíva zvažuje zníženie ciel na čínske tovary

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa uvažuje o znížení ciel na dovoz čínskych výrobkov v rámci snahy zmierniť napätie s Pekingom. Informoval o tom zdroj oboznámený so situáciou, pričom zdôraznil, že akékoľvek zmeny by boli súčasťou rokovaní, a nie jednostranné.

Podľa denníka Wall Street Journal Biely dom zvažuje zníženie súčasných ciel z úrovne 145 percent na 50 až 65 percent. Trump však zatiaľ konečné rozhodnutie neprijal.

Jednou z možností je aj zavedenie viacúrovňového systému ciel, kde by menej citlivé položky niesli clo na úrovni 35 percent a strategicky dôležité tovary by podliehali clám nad 100 percent.

Správy o možnom znížení ciel podporili finančné trhy – index S&P 500 stúpol o 3,3 percenta na dvojtýždňové maximum. Trump v utorok vyjadril optimizmus v otázke dohody s Čínou, ktorá by viedla k „výrazne nižším“ clám, no varoval, že ak nedôjde k dohode, USA určia vlastné podmienky.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Kellogg: Pozitívne rokovania v Londýne o ukrajinskom mieri

Americký prezident Donald Trump je podľa hovorkyne Bieleho domu Karoline Leavitt frustrovaný z pomalého postupu rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine. Vyjadrila znepokojenie nad tým, že prezident Volodymyr Zelenskyj sa v rokovaniach údajne uberá nesprávnym smerom.

Trump si podľa nej želá mier a ukončenie zabíjania, no je potrebné, aby k tomu boli ochotné obe strany konfliktu.

Napriek kritike z Bieleho domu britské ministerstvo zahraničných vecí po rokovaniach v Londýne oznámilo výrazný pokrok v dosiahnutí spoločného postupu a všetky zúčastnené strany potvrdili svoju podporu Trumpovej snahe o spravodlivý a trvalý mier.

Osobitný vyslanec USA pre Ukrajinu a Rusko, Keith Kellogg, označil rokovania s Ukrajinou v Londýne za pozitívne. Situácia naznačuje dynamiku medzi západnými partnermi a Kyjevom, pričom Washington zvyšuje tlak na dosiahnutie dohody, zatiaľ čo Kyjev zdôrazňuje potrebu zachovania územnej celistvosti.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Poslanec Smeru údajne odpísal celú diplomovú prácu

Denník SME informuje, že poslanec Smeru Marián Kéry údajne odpísal takmer celú svoju diplomovú prácu od bývalej spolužiačky z gymnázia Martiny Brodňanovej - vďaka tejto práci sa mu podarilo získať titul magister.

Kéry v roku 2004, keď už pôsobil ako okresný predseda Smeru, obhájil na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre prácu na tému Zobrazenie človeka v Belkinových poviedkach Puškina.

Práca mala rovnaký názov, rozsah, zoznam literatúry a takmer identický text ako práca Brodňanovej, ktorá ju odovzdala štyri roky pred ním. Rozdiel bol len v menách konzultantov.

Kéry sa ku kvalite svojej práce vyjadril kriticky, tvrdí však, že neodpísal celú prácu. Zarážajúce je, že v minulosti verejne kritizoval iných politikov – Branislava Gröhlinga a Jána Mazáka – za pochybnosti súvisiace s ich akademickými titulmi.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.