Preskočiť na obsah
  |  

Švédske stíhačky zasahovali nad Baltikom pre ruské lietadlo

Dve švédske stíhačky vzlietli vo štvrtok k ruskému prieskumnému lietadlu, ktoré sa pohybovalo blízko poľského vzdušného priestoru nad Baltským morom. O zásahu informovali švédske ozbrojené sily s tým, že lietadlo typu Iliušin Il-20 sa pohybovalo v medzinárodnom vzdušnom priestore.

„Vzlietli sme, aby sme signalizovali našu prítomnosť, vykonali vizuálnu identifikáciu a eskortovali lietadlo z oblasti,“ povedala hovorkyňa švédskeho letectva Therese Akerstedtová pre agentúru AFP. Incident sa odohral v rámci misie NATO, pričom švédske stíhačky operujú z poľskej základne v Malborku.

Napätie v oblasti Baltského mora narastá od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Švédsko sa v dôsledku tejto invázie rozhodlo vstúpiť do Severoatlantickej aliancie, jej členom sa stalo v marci 2024. Ratifikáciu jeho vstupu sťažovali Maďarsko a Turecko, a to pre prístup Štokholmu k obom štátom.

(afp, tasr, sab)

  |  

Svetová ekonomika čelí vážnej skúške, varuje šéfka MMF

Svetová ekonomika čelí podľa riaditeľky Medzinárodného menového fondu Kristaliny Georgievovej novej vážnej skúške, keďže mnohé krajiny už vyčerpali svoje ekonomické rezervy. Varovala, že najťažšie rozhodnutia budú musieť prijímať najmä nízkopríjmové krajiny.

Vyzvala vlády, aby pozorne sledovali ekonomické údaje a prispôsobovali svoje politiky podľa inflačných tlakov. Zároveň zdôraznila význam nezávislosti centrálnych bánk ako kľúčového faktora dôveryhodnosti.

Georgievová vyzvala krajiny, aby sa viac sústredili na reformy podporujúce rast a zvyšovanie produktivity. V súvislosti s Čínou zdôraznila potrebu zníženia ekonomických nerovnováh a prechodu k spotrebiteľsky orientovanému modelu.

MMF sa podľa nej bude aj naďalej venovať otázkam platobnej bilancie a podporí najviac zraniteľné krajiny, najmä tie postihnuté extrémnym počasím. Vyzdvihla tiež príspevky ministra financií USA Scotta Bessenta a potvrdila, že jeho návrhy budú zahrnuté do politiky fondu.

(reuters, sab)

  |  

Zosnulý pápež údajne tajne podporil ukrajinskú armádu

Koncom roka 2023 sa vtedajší pápež rozhodol z vlastných peňazí podporiť Ozbrojené sily Ukrajiny. S odvolaním na ukrajinské zdroje priniesol správu portál Noviny.

„Zavolal mi dôveryhodný zástupca pápeža a ponúkol pomoc. Urobil tak so súhlasom a požehnaním pápeža Františka, pričom bolo dohodnuté, že všetko zostane v utajení do určitého momentu. Išlo o jeho súkromné peniaze," uviedol na sociálnej sieti Olexandr Zinčenko. ukrajinský historik a novinár.

Leonid Kňažyckyj, príslušník ukrajinských ozbrojených síl, na sociálnej sieti potvrdil Zinčenkove slová: "V lete sme nestihli uzavrieť zbierku na drony pre našu jednotku, ktorú pre nás zorganizovala Irina Kovaľová. Pomohol nám ten istý priateľ Františka, ktorý tlmočil náš problém. Výsledkom bola pomoc od pápeža Františka v podobne značného príspevku na mavik aj na prídavné generátory."

Informácie však nepotvrdil ani Kyjev, ani Vatikán.

(red)

  |  

Sudca v rozsudku vysvetlil, prečo Bombica neposlal do väzby

Sudca pre prípravné konanie Peter Stieranka nevidel vo výrokoch Daniela Bombica dostatočný dôvod na jeho vzatie do väzby.

Podľa uznesenia, ku ktorému sa dostali Aktuality.sk na základe infozákona, v jeho príspevkoch neidentifikoval jasný nenávistný prejav porušujúci zákaz Najvyššieho súdu.

Kritizoval však pasívny prístup polície a prokuratúry, ktoré podľa Stieranku nekonali ani počas Bombicovho pobytu v Británii, ani po jeho návrate. Vyšetrovanie sa podľa sudcu zameriava skôr na čakanie na nové výstupy obvineného než na objasňovanie skutkov.

Stieranka zároveň pripomenul, že nie všetko možno riešiť trestným právom a spoločnosť má mať schopnosť jasne odmietnuť neakceptovateľné prejavy – formou ich spoločenského vylúčenia (ostrakizácie).

Probačná úradníčka označila Bombica za spolupracujúceho. Nové príspevky sú podľa súdu menej závažné než tie predchádzajúce, ktoré neviedli k väzbe.

(red)

  |  

Irán navrhuje rokovania s Európou, tretie kolo jadrových rozhovorov sa blíži

Iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí vo štvrtok vyhlásil, že je pripravený navštíviť Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo s cieľom obnoviť diplomatický dialóg o jadrovom programe krajiny.

Teherán sa tak snaží nadviazať na aktuálne rozhovory so Spojenými štátmi, ktoré podľa analytikov neprebiehajú v úzkej koordinácii s európskymi partnermi.

Trojica európskych štátov známa ako E3 ešte v decembri pohrozila obnovením sankcií voči Iránu, aby zabránila vývoju jadrovej zbrane. Arakčí na sieti X priznal, že vzťahy s E3 prešli turbulentným vývojom, no opätovne navrhol cestu diplomacie.

„Vzťahy Iránu s E3 zaznamenali v nedávnej histórii vzostupy a pády. Či sa nám to páči alebo nie, v súčasnosti sú na dne,“ napísal.

„Opäť navrhujem diplomaciu. Po mojich nedávnych konzultáciách v Moskve a Pekingu som pripravený urobiť prvý krok návštevou Paríža, Berlína a Londýna,“ dodal. „Loptička je teraz na strane E3.“

Prezident USA Donald Trump v pondelok uviedol, že s Iránom prebiehajú „veľmi dobré rozhovory“. Tretie kolo rokovaní sa uskutoční v sobotu v Ománe.

Trump však zároveň varoval, že ak sa nedosiahne dohoda, je pripravený na vojenskú akciu. Irán trvá na tom, že jeho jadrový program má výlučne mierový charakter a odmieta podmienku USA o nulovom obohacovaní uránu.

  |  

Pakistan uzatvára hranice s Indiou, napätie v Kašmíre eskaluje

Pakistan vo štvrtok oznámil rad tvrdých opatrení proti Indii vrátane uzavretia hraníc a vzdušného priestoru pre indické letecké spoločnosti, pozastavenia obchodných stykov a vyhostenia indických diplomatov. Krajina tak reaguje na eskaláciu napätia po útoku v Kašmíre, pri ktorom zahynulo najmenej 26 ľudí.

Islamabad tiež vyhlásil všetkých indických vojenských a diplomatických poradcov za nežiaduce osoby a zrušil všetky víza pre indických občanov – výnimkou zostávajú pútnické víza pre sikhov.

Podľa pakistanskej vlády bude akýkoľvek pokus Indie zastaviť dodávky vody z rieky Indus považovaný za vojnový čin.

Opatrenia prichádzajú po tom, čo India obvinila Pakistan z podpory cezhraničného terorizmu a vyzvala všetkých pakistanských občanov, aby do 29. apríla opustili indické územie. Súčasťou krokov Naí Dillí je aj pozastavenie vízových služieb pre Pakistancov a uzavretie kľúčového hraničného priechodu.

(afp, tasr, sab)