Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Macron: Putin musí prestať klamať, prímerie závisí od neho

Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas návštevy Madagaskaru ostro kritizoval Vladimira Putina za neúprimnosť v súvislosti s mierovými vyhláseniami o vojne na Ukrajine. Podľa neho Putin tvrdí, že chce mier, no zároveň pokračuje v útokoch, pričom pri štvrtkovom raketovom útoku na Kyjev zahynulo 12 civilistov a ďalších 90 utrpelo zranenia.

Macron zdôraznil, že prímerie brzdí výhradne samotný Putin, ktorý odmieta návrh USA podporovaný Európou. Apeloval na ruského lídra, aby bezpodmienečne súhlasil s prímerím, ktoré by mohlo okamžite zachrániť životy.

Kritiku vyjadril aj voči vyjadreniam Donalda Trumpa, ktorý obvinil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského z marenia mierových rokovaní pre jeho neochotu uznať ruskú anexiu Krymu.

Macron reagoval, že prioritou by malo byť dohodnutie prímeria, pričom otázka Krymu by zatiaľ nemala byť predmetom rokovaní.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Taliansko nasadí na pohreb pápeža Františka stíhačky aj torpédoborec

Talianske ministerstvo obrany ohlásilo rozsiahle bezpečnostné opatrenia pri príležitosti sobotňajšieho pohrebu zosnulého pápeža Františka. Nad Rímom a Vatikánom budú v pohotovosti protidronové systémy a stíhačky Eurofighter, ktoré budú zabezpečovať vzdušný priestor nad celým regiónom.

V pobrežnej oblasti Fiumicino, kde sa nachádza aj rímske letisko, bude hliadkovať torpédoborec talianskeho námorníctva. Počas pohrebu bude aktivovaný špeciálny systém schopný rušiť signál a neutralizovať bezpilotné lietadlá, ktoré by mohli narušiť priebeh ceremónie.

Pohreb, ktorý sa uskutoční pred Bazilikou svätého Petra, priláka vysoký počet medzinárodných delegácií. Podľa Vatikánu sa očakáva účasť 130 delegácií a 50 hláv štátov.

Medzi potvrdenými hosťami sú americký prezident Donald Trump, francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer, princ William zastupujúci kráľa Karola III. a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Slovensko bude reprezentovať prezident Peter Pellegrini.

(ansa, tasr, sab)

Minúta  |  

Švédske stíhačky zasahovali nad Baltikom pre ruské lietadlo

Dve švédske stíhačky vzlietli vo štvrtok k ruskému prieskumnému lietadlu, ktoré sa pohybovalo blízko poľského vzdušného priestoru nad Baltským morom. O zásahu informovali švédske ozbrojené sily s tým, že lietadlo typu Iliušin Il-20 sa pohybovalo v medzinárodnom vzdušnom priestore.

„Vzlietli sme, aby sme signalizovali našu prítomnosť, vykonali vizuálnu identifikáciu a eskortovali lietadlo z oblasti,“ povedala hovorkyňa švédskeho letectva Therese Akerstedtová pre agentúru AFP. Incident sa odohral v rámci misie NATO, pričom švédske stíhačky operujú z poľskej základne v Malborku.

Napätie v oblasti Baltského mora narastá od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Švédsko sa v dôsledku tejto invázie rozhodlo vstúpiť do Severoatlantickej aliancie, jej členom sa stalo v marci 2024. Ratifikáciu jeho vstupu sťažovali Maďarsko a Turecko, a to pre prístup Štokholmu k obom štátom.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Svetová ekonomika čelí vážnej skúške, varuje šéfka MMF

Svetová ekonomika čelí podľa riaditeľky Medzinárodného menového fondu Kristaliny Georgievovej novej vážnej skúške, keďže mnohé krajiny už vyčerpali svoje ekonomické rezervy. Varovala, že najťažšie rozhodnutia budú musieť prijímať najmä nízkopríjmové krajiny.

Vyzvala vlády, aby pozorne sledovali ekonomické údaje a prispôsobovali svoje politiky podľa inflačných tlakov. Zároveň zdôraznila význam nezávislosti centrálnych bánk ako kľúčového faktora dôveryhodnosti.

Georgievová vyzvala krajiny, aby sa viac sústredili na reformy podporujúce rast a zvyšovanie produktivity. V súvislosti s Čínou zdôraznila potrebu zníženia ekonomických nerovnováh a prechodu k spotrebiteľsky orientovanému modelu.

MMF sa podľa nej bude aj naďalej venovať otázkam platobnej bilancie a podporí najviac zraniteľné krajiny, najmä tie postihnuté extrémnym počasím. Vyzdvihla tiež príspevky ministra financií USA Scotta Bessenta a potvrdila, že jeho návrhy budú zahrnuté do politiky fondu.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Zosnulý pápež údajne tajne podporil ukrajinskú armádu

Koncom roka 2023 sa vtedajší pápež rozhodol z vlastných peňazí podporiť Ozbrojené sily Ukrajiny. S odvolaním na ukrajinské zdroje priniesol správu portál Noviny.

„Zavolal mi dôveryhodný zástupca pápeža a ponúkol pomoc. Urobil tak so súhlasom a požehnaním pápeža Františka, pričom bolo dohodnuté, že všetko zostane v utajení do určitého momentu. Išlo o jeho súkromné peniaze," uviedol na sociálnej sieti Olexandr Zinčenko. ukrajinský historik a novinár.

Leonid Kňažyckyj, príslušník ukrajinských ozbrojených síl, na sociálnej sieti potvrdil Zinčenkove slová: "V lete sme nestihli uzavrieť zbierku na drony pre našu jednotku, ktorú pre nás zorganizovala Irina Kovaľová. Pomohol nám ten istý priateľ Františka, ktorý tlmočil náš problém. Výsledkom bola pomoc od pápeža Františka v podobne značného príspevku na mavik aj na prídavné generátory."

Informácie však nepotvrdil ani Kyjev, ani Vatikán.

(red)

Minúta  |  

Sudca v rozsudku vysvetlil, prečo Bombica neposlal do väzby

Sudca pre prípravné konanie Peter Stieranka nevidel vo výrokoch Daniela Bombica dostatočný dôvod na jeho vzatie do väzby.

Podľa uznesenia, ku ktorému sa dostali Aktuality.sk na základe infozákona, v jeho príspevkoch neidentifikoval jasný nenávistný prejav porušujúci zákaz Najvyššieho súdu.

Kritizoval však pasívny prístup polície a prokuratúry, ktoré podľa Stieranku nekonali ani počas Bombicovho pobytu v Británii, ani po jeho návrate. Vyšetrovanie sa podľa sudcu zameriava skôr na čakanie na nové výstupy obvineného než na objasňovanie skutkov.

Stieranka zároveň pripomenul, že nie všetko možno riešiť trestným právom a spoločnosť má mať schopnosť jasne odmietnuť neakceptovateľné prejavy – formou ich spoločenského vylúčenia (ostrakizácie).

Probačná úradníčka označila Bombica za spolupracujúceho. Nové príspevky sú podľa súdu menej závažné než tie predchádzajúce, ktoré neviedli k väzbe.

(red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.