Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj odmieta tvrdenia o ústupe. S Trumpom sa znova nestretol

Ukrajinská armáda v sobotu poprela tvrdenia Moskvy, že ukrajinské jednotky boli vytlačené zo svojich posledných pozícií v Kurskej oblasti.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl vo vyhlásení na platforme Telegram uviedol, že ich jednotky pokračujú v operáciách v niektorých častiach Kurskej oblasti. Zároveň potvrdil, že invázia na územie ruskej Belgorodskej oblasti stále prebieha.

Ukrajinská strana tak reagovala na ruské vyhlásenia a zdôraznila, že ich vojenské aktivity v pohraničných oblastiach Ruska pokračujú.

Medzitým kancelária prezidenta Volodymyra Zelenského oznámila, že k plánovanému druhému stretnutiu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Ríme po sobotňajšom stretnutí vo Vatikáne nakoniec nedošlo.

Hoci bolo ďalšie rokovanie predbežne dohodnuté, kvôli nabitému programu oboch lídrov sa neuskutočnilo. Trump následne odcestoval z Ríma.

(reuters, lipa)

  |  

SNS víta Ficovi pripravenosť diskutovať o zmene transakčnej dane

Slovenská národná strana ocenila prísľub premiéra Roberta Fica (Smer), že je ochotný diskutovať o zmene transakčnej dane. Strana je pripravená predložiť na koaličnej rade súhrn opatrení, ktoré daň upravia alebo úplne zrušia.

„Vyhlásenie predsedu vlády nás utvrdzuje, že naše kroky boli správne,“ uviedla hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová. Strana už predložila návrh, aby malé firmy s obratom do 100-tisíc eur a živnostníci transakčnú daň neplatili.

SNS je zároveň otvorená návrhom ministerstva financií alebo Smeru, ak budú rešpektovať medzinárodné záväzky SR.

Národniari upozorňujú aj na potrebu odstrániť diskrimináciu podnikateľov, ktorí dnes platia daň aj z povinných platieb či miezd. Štát má podľa strany dostatok nástrojov na kompenzáciu výpadku príjmov.

Premiér na sneme Republikovej únie zamestnávateľov pripustil, že v transakčnej dani nastanú opravy, keďže jej zavedenie bolo súčasťou konsolidácie verejných financií.

(tasr, sab)

  |  

Trump po pohrebe pápeža odcestoval z Ríma

Americký prezident Donald Trump v sobotu odcestoval z Ríma po účasti na pohrebe pápeža Františka. Pred odchodom sa v Bazilike svätého Petra stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na približne 15-minútovom osobnom rokovaní – prvom po ich februárovej hádke v Bielom dome.

Podľa ukrajinských zdrojov bolo stretnutie „konštruktívne“ a prezidenti sa dohodli na pokračovaní diskusií ešte v priebehu dňa. Zelenskyj na sieti X vyjadril nádej, že rokovanie prinesie výsledky v oblastiach ochrany civilistov, dosiahnutia prímeria a zabezpečenia trvalého mieru.

Kancelária ukrajinského prezidenta uviedla, že pred pohrebom sa spoločne stretli aj s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a britským premiérom Keirom Starmerom.

Biely dom označil schôdzku Trump-Zelenskyj za „veľmi produktívnu“. Televízia CNN pripomenula, že stretnutie sa konalo v čase intenzívnych snáh Bieleho domu o dosiahnutie mierovej dohody medzi Kyjevom a Moskvou.

(afp, reuters, tasr, sab)

  |  

Moskva oficiálne potvrdila účasť Severokórejcov v bojoch v Kursku

Rusko v sobotu po prvýkrát oficiálne priznalo účasť jednotiek severokórejskej armády v bojoch o Kurskú oblasť.

Náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov sa počas rozhovoru s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vyjadril, že Severokórejci bojovali „bok po boku“ s ruskými vojakmi, preukázali vysokú profesionalitu, odolnosť, odvahu a hrdinstvo.

Počas rozhovorov s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom v Moskve 1. novembra 2024 ministerka zahraničných vecí KĽDR Choe Son-hui prvýkrát oficiálne potvrdila pomoc Pchjongjangu Moskve vo vojenskom konflikte na Ukrajine.

„Od samého začiatku špeciálnej vojenskej operácie dal ctihodný súdruh predseda štátnych záležitostí Kim Čong-un pokyn, aby sme bez toho, aby sme sa na niekoho obzerali, dôsledne a výrazne podporovali a pomáhali ruskej armáde a ruskému ľudu v ich svätej vojne,“ povedala ministerka.

(hal)

  |  

Putin: Kyjevské dobrodružstvo v Kursku sa skončilo

Náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov v sobotu oznámil, že ruské sily znovu získali kontrolu nad obcou Gornaľ v Kurskej oblasti, citovala ho agentúra Interfax.

Prezident Vladimir Putin následne vyhlásil, že „úplná porážka nepriateľa“ v pohraničnej oblasti Kurska vytvára podmienky pre „ďalšie úspešné operácie ruských ozbrojených síl“. Zároveň označil ukrajinský pokus o prienik do regiónu za „úplne neúspešné dobrodružstvo“.

Gerasimov tiež uviedol, že ukrajinskí sabotéri operujúci v Belgorodskej oblasti boli „zlikvidovaní“, pričom nešpecifikoval počet alebo podrobnosti zásahu.

Ruské úrady v posledných dňoch opakovane hlásia boje a sabotáže v pohraničných oblastiach, zatiaľ čo Kyjev tieto incidenty priamo nekomentuje. Situácia na hraniciach tak zostáva napätá s možnosťou ďalšej eskalácie.

(reuters, sab)

  |  

Výbuch v iránskom prístave Bandar Abbás si vyžiadal osem obetí a 750 zranených

Osem obetí a najmenej 750 ľudí utrpelo zranenia pri veľkom výbuchu v prístave Šáhid Radžájí v juhoiránskom meste Bandar Abbás, informovali v sobotu iránske štátne médiá. Príčina incidentu zatiaľ nebola oficiálne potvrdená, no zábery zo sociálnych sietí naznačujú vzplanutie vysoko horľavého materiálu.

Podľa miestneho krízového manažmentu explodovalo niekoľko kontajnerov v prístavnej oblasti a zranení sú evakuovaní do nemocníc. Pološtátna agentúra Tasnim uviedla, že prevádzka prístavu bola prerušená z dôvodu hasenia požiaru, pričom vzhľadom na veľký počet zamestnancov môže byť počet obetí vyšší.

Iránska štátna televízia vylúčila poškodenie energetickej infraštruktúry, avšak potvrdila zrútenie jednej z budov v areáli prístavu. Prípad aktuálne vyšetruje iránske ministerstvo vnútra.

Výbuch rozbil okná v okruhu niekoľkých kilometrov a videá na sociálnych sieťach ukazujú tvorbu hubového oblaku. Iránska štátna televízia informovala, že desiatky zranených boli prevezené do nemocníc, pričom až 400 z nich je vo vážnom stave.

Incident sa odohral v čase, keď Irán začal tretie kolo jadrových rokovaní s USA v Ománe. Prístav Šáhid Radžájí už v roku 2020 zažil rozsiahly kybernetický útok, za ktorým podľa denníka Washington Post stál Izrael ako odveta za predchádzajúci iránsky útok.

Agentúra AP pripomína, že podobné priemyselné incidenty v Iráne nie sú nezvyčajné, často v dôsledku zastaraných technológií a obmedzeného prístupu k náhradným dielom vplyvom medzinárodných sankcií.

(reuters, tasr, sab, lipa)