Preskočiť na obsah
  |  

Dve aktivistky narušili londýnsky maratón v proteste proti vyzbrojovaniu Izraela

Polícia v Londýne v nedeľu zadržala dve propalestínske aktivistky po tom, čo na moste Tower Bridge hodili červenú práškovú farbu pred účastníkov slávneho londýnskeho maratónu.

Dve mladé ženy, podporovateľky hnutia Youth Demand, preskočili zábrany a rozptýlili farbu počas elitných pretekov. Oblečené mali tričká s nápisom „Youth Demand: Zastavte vyzbrojovanie Izraela“. Organizátori okamžite zasiahli a zabránili prerušeniu pretekov. Polícia ich následne zatkla pre podozrenie z narušenia verejného poriadku. Obe zostávajú vo väzbe.

Jednou zo zadržaných je 18-ročná Willow Hollandová z Bristolu. Protest je podľa nej reakciou na humanitárnu katastrofu v Pásme Gazy. Druhá demonštrantka, Cristy Northová z Nottinghamu, kritizovala britskú vládu za financovanie Izraela a porušovanie medzinárodného práva.

Incident sa odohral krátko po tom, čo Svetový potravinový program OSN oznámil úplné vyčerpanie potravinových zásob v Pásme Gazy v dôsledku izraelskej blokády. Generálny riaditeľ londýnskeho maratónu Hugh Brasher vyjadril poľutovanie nad narušením podujatia, ktoré „prináša radosť a spája komunity“.

(tasr, dpa, max)

  |  

Pistorius: Trumpov návrh pre Ukrajinu sa rovná kapitulácii

Nemecký minister obrany Boris Pistorius v nedeľu vyhlásil, že Ukrajina by nemala akceptovať návrh amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý predpokladá vzdanie sa časti územia výmenou za prímerie s Ruskom. Pistorius to povedal pre verejnoprávnu televíziu ARD.

Podľa neho by takýto krok predstavoval „kapituláciu“. Upozornil, že Kyjev si je vedomý toho, že na dosiahnutie udržateľného prímeria môže byť potrebné urobiť určité ústupky, ale nesmie ísť až na úroveň Trumpovho návrhu.

Zdôraznil, že podobné podmienky mohla Ukrajina dostať už pred rokom. "Nemôžem rozpoznať žiadnu pridanú hodnotu," dodal.

Pistorius, ktorý by mal zostať ministrom obrany aj v novej nemeckej vláde, svojím vyhlásením naznačil, že Nemecko nepodporuje riešenie konfliktu na úkor územnej celistvosti Ukrajiny.

Trumpov návrh vyvolal kritiku aj v ďalších západných krajinách, kde panujú obavy, že by mohol viesť k legitimizácii ruskej agresie a k oslabeniu princípov medzinárodného práva.

(reuters, max)

  |  

Izraelský nálet zasiahol budovu blízko škôl, cieľom bol údajný sklad Hizballáhu

Izraelská armáda v nedeľu uskutočnila nálet na južné predmestie libanonskej metropoly Bejrút a zasiahla budovu, ktorá podľa izraelských tvrdení slúžila hnutiu Hizballáh ako sklad zbraní.

Libanonský prezident Džúzíf Awn útok ostro odsúdil a vyzval Francúzsko, Spojené štáty a medzinárodné monitorovacie orgány, aby prinútili Izrael k okamžitému zastaveniu útokov. Izraelská armáda pred náletom vyzvala obyvateľov štvrte Hadat na evakuáciu. Varovala, že sa nachádzajú v blízkosti zariadení Hizballáhu.

Budova určená na útok sa nachádzala v blízkosti niekoľkých škôl. Štvrte na juhu Bejrútu sú známe ako bašty Hizballáhu, s ktorým Izrael v novembri 2024 - po dvoch mesiacoch pomerne intenzívnych bojov - uzavrel prímerie. Dohoda zakazovala prítomnosť zbraní Hizballáhu na juhu Libanonu a nariaďovala, aby bezpečnosť v oblasti zabezpečovala libanonská armáda a jednotky OSN.

Izrael však tvrdí, že Hizballáh naďalej udržiava vojenskú infraštruktúru, zatiaľ čo Libanon obviňuje Izrael z porušovania prímeria pretrvávajúcimi útokmi a okupáciou strategických stanovíšť pri hraniciach.

(tasr, afp, olj, max)

  |  

Pomoc Sýrii. Saudská Arábia a Katar splatia jej dlh voči Svetovej banke

Saudská Arábia a Katar sa dohodli na vyrovnaní nedoplatkov Sýrie voči Svetovej banke vo výške približne 15 miliónov dolárov. Oznámili to v spoločnom vyhlásení, čím pripravili pôdu pre obnovenie finančnej podpory Sýrii po viac ako štrnástich rokoch.

Ide o prvý známy prípad, keď Saudská Arábia poskytne finančné prostriedky Sýrii od minuloročného zvrhnutia režimu Bašára Asada islamistickými povstalcami. Tento krok zároveň naznačuje obnovenie podpory Sýrie zo strany arabských krajín Perzského zálivu po období neistoty spôsobenej obavami z amerických sankcií.

Vyrovnanie nedoplatkov umožní Sýrii prístup k grantom a ďalším formám pomoci zo strany skupiny Svetovej banky. Saudská Arábia a Katar zároveň vyzvali medzinárodné a regionálne finančné inštitúcie, aby urýchlili obnovenie a rozšírenie rozvojových programov v Sýrii.

V najbližšom období by tak Sýria mohla získať podporu pre obnovu kritických sektorov, čo by mohlo zmierniť následky dlhoročného konfliktu na verejné služby a infraštruktúru krajiny.

(reuters, max)

  |  

Kyjev poprel ruské víťazstvo v Kurskej oblasti, boje pokračujú

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu uviedol, že ukrajinská armáda naďalej bojuje v Kurskej oblasti. Rusko pritom v sobotu oznámilo „úplné oslobodenie“ tejto oblasti.

Zelenskyj v statuse na Telegrame zdôraznil, že ukrajinské jednotky „aktívne bránia isté oblasti Kurskej a Belgorodskej oblasti“, pričom priznal, že situácia na fronte zostáva zložitá. Správu o stave bojov mu predložil hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj, ktorý potvrdil náročné podmienky v regióne.

Ruský generálny štáb na čele s Valerijom Gerasimovom v sobotu informoval prezidenta Vladimira Putina o dobytí Kurskej oblasti, pričom vyzdvihol aj pomoc severokórejských jednotiek. Ukrajinská armáda tieto tvrdenia ihneď poprela ako propagandistické klamstvá.

Ukrajinské jednotky sa dostali do Kurskej oblasti, ktorá hraničí s ukrajinskou Sumskou oblasťou, vlani v auguste.

(tasr, afp, max)

  |  

Ekologická havária na Hvare: Do mora unikli tony paliva

Na chorvátskom ostrove Hvar riešia vážny ekologický incident po prasknutí nádrže na čerpacej stanici INA v zátoke Križna Luka. Do mora uniklo približne 15 ton ropných látok. Informoval o tom portál Danas.

Splitská polícia incident potvrdila. Podľa ich vyjadrenia bola kontaminácia mora nahlásená v nedeľu okolo pol desiatej dopoludnia. Na mieste aj v poobedňajších hodinách zasahujú príslušníci policajnej stanice Hvar, stanice námornej polície, hasiči, chorvátska pobrežná stráž a zamestnanci prístavnej správy.

Ministerstvo mora, dopravy a infraštruktúry uviedlo, že nemá o udalosti žiadne informácie.

Príčina prasknutia nádrže a rozsah škôd zatiaľ nie sú známe. Polícia vedie vyšetrovanie, ktoré má objasniť všetky okolnosti havárie. Úrady zároveň začali s odstraňovaním následkov úniku paliva. Podľa dostupných informácií ide o jednu z najvážnejších ekologických nehôd na chorvátskych ostrovoch v posledných rokoch.

(max)