Preskočiť na obsah
  |  

Putin ďakuje veliteľom za víťazstvo v Kursku. Kyjev hlási pokračovanie bojov

Ruský prezident Vladimir Putin telefonoval svojim najvyšším veliteľom v Kurskej oblasti, aby im zablahoželal k „víťazstvu“ a ukončeniu operácie na vyhnanie ukrajinských síl z regiónu. Informovali o tom ruské tlačové agentúry s odvolaním sa na hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova.

Podľa Peskova Putin osobitne ocenil veliteľa, ktorý riadil operáciu, a veliteľov jednotiek, ktoré sa „obzvlášť vyznamenali“. Štátna agentúra RIA citujúc ruského vojenského veliteľa napísala, že ukrajinské „roztrúsené zvyšky“ budú čoskoro zničené a že dedina Gornal pri hraniciach je opäť pod ruskou kontrolou.

Putin v sobotu vyhlásil, že ukrajinská ofenzíva v Kursku úplne zlyhala. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však v statuse na Telegrame v nedeľu uviedol, že ukrajinské sily zostávajú aktívne v Kurskej aj Belgorodskej oblasti.

Zelenskyj sa odvolal na hlásenie hlavného veliteľa Oleksandra Syrského, podľa ktorého Rusi podnikli takmer 70 útokov na ukrajinské pozície v priebehu nedele a situácia na fronte zostáva v mnohých oblastiach „ťažká“.

(reuters, max)

  |  

Ukrajina pokračuje v záchrane detí z okupovaných území

Na Ukrajinu vrátili ďalších dvanásť detí z území okupovaných Ruskom. Informovala o tom poradkyňa vedúceho Kancelárie prezidenta Ukrajiny Darja Zarivnaja, na ktorú sa odvoláva Kanál 24.

Medzi deťmi je aj Bohdan, ktorý bol násilne zaregistrovaný ako branec a čelil vyhrážkam zo strany okupačných úradov kvôli odmietnutiu navštevovať ruskú propagandistickú školu. Jeho staršieho brata ruské sily uniesli a mučili. Ďalším vráteným je Jegor, ktorého sa ruskí vojaci pokúsili odobrať jeho starej mame.

Všetky mená detí boli z bezpečnostných dôvodov zmenené. Úrady zdôrazňujú, že ich evakuácia sa uskutočnila v spolupráci s viacerými partnermi a organizáciami.

Iniciatíva Bring Kids Back UA sa zameriava na návrat detí deportovaných alebo násilne presídlených v dôsledku ruskej agresie. Nedávno sa v rámci tejto kampane podarilo vrátiť aj ďalších jedenásť detí, vrátane súrodencov, ktorých otec zahynul v ruskom zajatí.

(max)

  |  

Poslaneckých asistentov za Bardellovu stranu napadli, polícia zadržala recidivistov

V meste Meaux v sobotu napadli dvojicu asistentov poslanca Národného združenia (RN) a troch aktivistov, ktorí lepili plagáty svojej strany. Informoval o tom denník Le Figaro s odvolaním sa na policajné zdroje. Expredsedníčkou strany je Marine Le Penová, v súčasnosti stranu vedie Jordan Bardella.

Skupina lepila plagáty na povolený reklamný pútač, keď ich konfrontoval muž, ktorý začal plagáty strhávať a vulgárne ich urážať. Na videu zverejnenom na sociálnych sieťach kričal, že v ich štvrti žiadne plagáty RN nebudú a označil ich za "fašistov".

Konflikt prerástol do fyzického útoku, keď 24-ročný asistent poslanca skončil s poranením na tvári. Jeho kolegyni zasa ukradli mobilný telefón.

Polícia už vo veci zadržala štyri osoby. Medzi nimi sú 48-ročný Ammar G., 36-ročný Mohamed G. – obaja majú v registri trestov už 14 a 22 záznamov o trestných činoch, a 44-ročný Alžírčan Slimane O. Prokuratúra potvrdila, že zadržaní môžu byť predvedení pred súd už v pondelok.

(max)

  |  

Rusko bude pokračovať v útokoch na vojenské ciele Ukrajiny, vyslovil Lavrov

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v nedeľu poznamenal, že Rusko bude pokračovať v útokoch na objekty využívané ukrajinskou armádou, žoldniermi a zahraničnými inštruktormi. Vyjadril sa tak v rozhovore pre americkú televíziu CBS v relácii „Face the Nation“. Ten natočili vo štvrtok po útoku na obytnú budovu v Kyjeve.

Lavrov poprel, že cieľom útoku bola "absolútne civilná" budova. Pri útoku zomrelo najmenej 12 ľudí. Incident vyvolal aj zriedkavú kritiku zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý na sociálnych sieťach odkázal ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi: "Vladimir, STOP."

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zdôraznil, že súčasný tlak medzinárodného spoločenstva na Rusko nie je dostatočný na ukončenie vojny.

Lavrov zároveň uviedol, že Rusko nikdy nedostalo ponuku na pomoc pri prevádzke Záporožskej jadrovej elektrárne a že je pripravené uskladniť iránsky obohatený jadrový materiál.

(reuters, max)

  |  

Vo Varšave sa konal pochod za život, podporu vyslovil aj prezident Duda

Vo Varšave sa v nedeľu začal ďalší ročník Národného pochodu za život. Zástavu do čela pochodu venoval poľský prezident Andrzej Duda, ktorý účastníkov pozdravil aj listom.

Koordinátor podujatia Boguslaw Kiernicki zdôraznil, že cieľom pochodu je potvrdiť význam ochrany života, rodiny a národnej kultúry, ako aj vyjadriť nesúhlas s ich napádaním. Hovorkyňa pochodu Lidia Sankowska-Grabczuková varovala pred novými hrozbami, vrátane otvorenia prvej potratovej kliniky v Poľsku a pokusmi o zavedenie permisívnej sexuálnej výchovy do škôl.

Pochod bol tiež pripomenutím významných výročí: tisíc rokov od korunovácie prvého poľského kráľa Boleslava Chrabrého a 25 rokov od ustanovenia sviatku Nedele Božieho milosrdenstva. Podujatie malo silný symbolický charakter – na jeho čele kráčali jazdci na koňoch v historických uniformách.

Minuloročného pochodu sa podľa organizátorov zúčastnilo približne 50-tisíc ľudí. Organizátorom je Nadácia sv. Benedikta a podujatie sa koná pod záštitou Poľskej biskupskej konferencie. V najbližších dvoch mesiacoch sa podobné pochody uskutočnia v ďalších 17 mestách Poľska.

(tasr, max)

  |  

Trump si udržal popularitu len v otázke rodovej identity, inde podľa prieskumu stráca

Americký prezident Donald Trump čelí po návrate do Bieleho domu klesajúcej podpore verejnosti. Podľa prieskumu spoločnosti SSRS pre CNN prezident Spojených štátov po 100 dňoch vo funkcii iba 41-percentnú podporu.

Ide o najnižší údaj zo všetkých novozvolených prezidentov za ich prvých 100 dní, ktoré sa datujú minimálne od Dwighta Eisenhowera – vrátane Trumpovho prvého funkčného obdobia.

Výrazný pokles zaznamenal u žien a hispánskych voličov. Len 22 percent Američanov rozhodne schvaľuje jeho pôsobenie, zatiaľ čo 45 percent ho rozhodne neschvaľuje. Trump zároveň stráca dôveru verejnosti v riešení ekonomických otázok. Súhlas s jeho prístupom k inflácii a clám vyjadrilo 35 percent respondentov, ekonomickú politiku celkovo schvaľuje len 39 percent opýtaných.

V otázkach zahraničnej politiky a riadenia federálnej vlády zaznamenal prezident tiež väčšinový nesúhlas. Výnimkou je oblasť riešenia otázok rodovej identity, kde inkasoval 51-percentnú podporu respondentov.

Prieskum pre CNN uskutočnila SSRS na vzorke 1 678 ľudí po celej krajine od 17. do 24. apríla.

(max)