Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nový Zéland posilní kontrolu nad vesmírnymi operáciami

Nový Zéland plánuje od júla zaviesť legislatívu na reguláciu operátorov pozemnej vesmírnej infraštruktúry s cieľom zabrániť zahraničným zásahom. Ministerka pre vesmír Judith Collinsová uviedla, že nové pravidlá budú vyžadovať registráciu infraštruktúry vrátane zavedenia systémov ochrany a preverovania bezpečnosti.

Iniciatíva nasledovala po varovaniach novozélandskej spravodajskej služby o pokusoch zahraničných entít vybudovať zariadenia, ktoré by mohli podporovať cudzie vojenské aktivity a ohroziť národné záujmy.

Hoci správa konkrétne nespomína Čínu, označuje ju za významné spravodajské riziko. Nový Zéland, ako člen zoskupenia "Five Eyes", chce takto posilniť svoju národnú bezpečnosť a chrániť strategicky výhodnú polohu vhodnú na sledovanie vesmírnych aktivít.

Collinsová zdôraznila, že nová regulácia vyšle jasný signál o vážnosti ochrany bezpečnosti krajiny.

(reuters, lipa)

Minúta  |  

Americká armáda tvrdí: Operácie v Jemene obmedzili hrozby húsíov

Americká armáda oznámila, že od polovice marca zasiahla v Jemene viac ako 800 cieľov, pričom o život prišli stovky povstalcov z radov húsíov vrátane ich veliteľov. Údery prebiehajú v rámci operácie Rough Rider, ktorej cieľom je eliminovať hrozbu pre plavbu v Červenom mori a Adenskom zálive.

Podľa Centrálneho velenia ozbrojených síl USA (CENTCOM) boli zničené viaceré veliteľské centrá, systémy protivzdušnej obrany a sklady pokročilých zbraní.

Napriek stratám húsíovia pokračujú v útokoch na americké plavidlá a Izrael, no CENTCOM tvrdí, že americké operácie výrazne znížili ich efektívnosť — odpaľovanie balistických striel kleslo o 69 percenta a útoky dronmi o 55 percenta.

USA zároveň obviňujú Irán z poskytovania podpory húsíom, bez ktorej by podľa americkej armády neboli schopní viesť tieto operácie.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

SIPRI: Vojenské rozpočty prudko rastú, najviac od konca studenej vojny

Celosvetové vojenské výdavky v roku 2024 dosiahli rekordných 2,72 bilióna dolárov (približne 2,53 bilióna eur), čo predstavuje medziročný nárast o 9,4 percenta – najvyšší od konca studenej vojny. Vyplýva to zo správy Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI).

Výdavky rástli v dôsledku zvýšeného geopolitického napätia, najmä v Európe a na Blízkom východe. Rusko ich zvýšilo o 38 percent na 149 miliárd dolárov (približne 138,6 miliardy eur), zatiaľ čo Ukrajina vynaložila 64,7 miliardy dolárov (približne 60,2 miliardy eur), čo predstavovalo 34 percent jej HDP.

Spojené štáty investovali do obrany 997 miliárd dolárov (približne 927 miliárd eur), čím pokryli 37 percent celosvetových výdavkov. A Čína posilnila svoj vojenský rozpočet o 7 percent na 314 miliárd dolárov (približne 292 miliárd eur).

Nemecko sa prvýkrát od znovuzjednotenia stalo najväčším platcom v strednej a západnej Európe s výdavkami 88,5 miliardy dolárov (približne 82,3 miliardy eur). Na Blízkom východe Izrael výrazne zvýšil rozpočet o 65 percent, zatiaľ čo Irán zaznamenal pokles o desať percent.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Netanjahu vyzýva na úplné zrušenie jadrového programu Iránu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyzval na úplné zrušenie iránskeho jadrového programu a zahrnutie balistických rakiet do akýchkoľvek budúcich dohôd s Teheránom.

Vo vystúpení v Jeruzaleme zdôraznil, že Irán nesmie mať kapacitu na obohacovanie uránu, čím by sa eliminovala jeho schopnosť vyvinúť jadrové zbrane.

Irán naďalej popiera, že by jeho jadrový program mal vojenské ciele, pričom tvrdí, že ide výlučne o mierové aktivity.

V Ománe sa zároveň uskutočnilo tretie kolo rokovaní medzi USA a Iránom, kde obe strany zaznamenali pokrok v znižovaní rozdielov.

Predošlá jadrová dohoda z roku 2015 stroskotala po odstúpení USA v roku 2018 pod vedením Donalda Trumpa. Súčasný prezident Trump vyzýva na novú dohodu a nevylučuje vojenský zásah v prípade zlyhania diplomacie.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Trump žiada Putina o ukončenie bojov a vyzýva na mierovú dohodu

Americký prezident Donald Trump vyzval Vladimira Putina, aby ukončil útoky na Ukrajinu a uzavrel mierovú dohodu. Vyjadrenie prišlo deň po stretnutí s Volodymyrom Zelenským v Ríme pred pohrebom pápeža Františka, ktoré Trump označil za „dobré stretnutie“.

Trump uviedol, že Zelenskyj pôsobí pokojnejšie, chápe situáciu a chce sa dohodnúť. Na otázku, či je Zelenskyj pripravený vzdať sa Krymu, odpovedal, že si myslí, že áno, čím sa dostal do rozporu s doterajšími vyjadreniami ukrajinského lídra.

Kritizoval tiež pokračujúce ruské útoky na civilné oblasti a opätovne apeloval na Putina, aby zastavil streľbu a začal rokovať.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Severná Kórea potvrdila vyslanie vojakov na podporu Ruska v Kursku

Severná Kórea (KĽDR) prvýkrát oficiálne potvrdila, že vyslala vojakov do Ruska na podporu bojov proti Ukrajine. Podľa agentúry KCNA severokórejské jednotky pomohli znovu získať územie v Kurskej oblasti, ktoré predtým obsadili ukrajinské sily.

O ich nasadení rozhodol vodca Kim Čong-un na základe zmluvy o vzájomnej obrane medzi KĽDR a Ruskom.

Celkovo bolo do Ruska vyslaných približne 14-tisíc severokórejských vojakov, z toho 3-tisíc ako priame armádne posily. Bez ťažkej techniky a skúseností s bojmi proti dronom utrpeli značné straty, no rýchlo sa prispôsobili.

Rusko v sobotu po prvýkrát oficiálne priznalo nasadenie týchto jednotiek v Kurskej oblasti. Kyjev poprel ruské tvrdenia o úplnom vytlačení ukrajinských síl a uviedol, že boje pokračujú v Belgorodskej oblasti.

Americké ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo znepokojenie nad priamou účasťou KĽDR vo vojne Ruska proti Ukrajine a vyzvalo na ukončenie nasadenia severokórejských vojakov a výmennej podpory medzi Moskvou a Pchjongjangom.

Podľa USA KĽDR prispieva k udržiavaniu konfliktu a jej vojenská spolupráca s Ruskom porušuje rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN.

(tasr, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.