Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Spojené štáty získajú výhodný prístup k ukrajinským surovinám, detaily chýbajú

Dohoda medzi USA a Ukrajinou o spolupráci v oblasti nerastných surovín, ktorú majú podpísať v stredu, poskytne Spojeným štátom prednostný prístup k novým ukrajinským ťažobným projektom.

Nezaručuje im však automatický podiel na ukrajinskom nerastnom bohatstve ani na plynovej infraštruktúre, vyplýva z návrhu dohody, ktorý získala agentúra Reuters.

Dohoda počíta so zriadením spoločného fondu pre obnovu, do ktorého pôjde 50 percent zisku a licenčných poplatkov, ktoré Ukrajina získa z nových ťažobných povolení.

Do amerického podielu vo fonde sa bude započítavať aj budúca vojenská pomoc Ukrajine.

Návrh však nešpecifikuje, ako sa budú peniaze z fondu používať, kto z nich bude profitovať ani kto bude rozhodovať o ich rozdelení.

Predchádzajúce verzie dohody predpokladali zahrnutie plynovej infraštruktúry aj kontrolu USA nad výdavkami fondu, tieto ustanovenia však v aktuálnom návrhu chýbajú.

(reuters, red)

Minúta  |  

Blackout v Španielsku: vláda viní súkromníkov, opozícia chce vyšetrovanie

Španielska prenosová sústava REE odmietla, že by za najväčší výpadok elektriny v histórii krajiny mohla závislosť na slnečnej energii.

Blackout, ktorý zastavil vlaky, uzavrel letiská a uväznil ľudí vo výťahoch, vyvolal politický tlak na premiéra Pedra Sáncheza.

Ten čelí kritike za údajne nízke investície do stabilizácie siete, ktorá čoraz viac závisí od obnoviteľných zdrojov.

Premiér oznámil vyšetrovanie a žiada vysvetlenia od energetických firiem. Nevylúčil ani kybernetický útok, ten však REE aj súkromné spoločnosti odmietli.

REE tvrdí, že výpadok vznikol v dôsledku dvoch incidentov v juhozápadných transformátorových staniciach, no zatiaľ nepozná presnú príčinu.

Opozičná Ľudová strana žiada parlamentné vyšetrovanie. Expert Antonio Turiel upozorňuje, že výpadok poukázal na nestabilitu siete a nekoncepčnú integráciu obnoviteľných zdrojov bez dostatočných stabilizačných systémov.

sánDo roku 2030 sa očakáva investícia 52 miliárd eur do posilnenia siete, podľa odvetvia to však nestačí.

(reuters, red)

Minúta  |  

Ukrajinská SBU potvrdila útok na ruskú továreň

Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) sa prihlásila k nočnému dronovému útoku na vojenskú továreň v ruskom meste Murom, vzdialenom asi 300 km od Moskvy.

Cieľom bola údajne továreň, ktorá podľa EÚ vyrába súčiastky pre vojenskú muníciu, a podľa SBU aj komponenty pre ruské námorníctvo a letectvo. Po útoku vypukol požiar na ploche 720 m², pričom boli poškodené dve budovy vrátane skladu munície, ale hlásené neboli žiadne obete.

Guvernér Vladimírskej oblasti Alexandr Avdejev potvrdil, že išlo o útok dronom. Oblasť bola už 22. apríla zasiahnutá výbuchom v jednom z najväčších muničných skladov v Rusku, ktorý podľa ministerstva obrany spôsobili porušené bezpečnostné predpisy.

Incidenty poukazujú na pretrvávajúce napätie a snahy Ukrajiny zasahovať kľúčové ruské vojenské kapacity hlboko na jeho území.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Slovenský futbalový zväz sa dostal do ostrého konfliktu s mestom Dunajská Streda

Slovenský futbalový zväz (SFZ) ostro kritizoval komunikáciu vedenia mesta Dunajská Streda pred finálovým zápasom Slovnaft Cupu, ktorý sa odohrá 1. mája.

V stanovisku označil odporúčania mesta – vrátane uzatvárania prevádzok či výziev, aby sa obyvatelia vyhýbali centru a okoliu štadióna – za neúctivé, nezmyselné a stigmatizujúce voči futbalovým fanúšikom.

SFZ pripomína, že dejisko zápasu bolo vybrané aj na základe žiadosti domáceho klubu DAC 1904 a že rovnaký zápas vlani v Košiciach bol rovnako rizikový, no sprevádzala ho vynikajúca atmosféra.

Zväz zdôraznil, že fanúšikovia neprichádzajú ako hrozba, ale môžu mestu priniesť pozitívne zážitky aj ekonomické prínosy.

Vzhľadom na to, že v Dunajskej Strede sa budú hrať zápasy ME do 21 rokov, SFZ varuje, že podobný prístup by mohol poškodiť meno mesta aj Slovenska.

V závere vyzýva na zrušenie odporúčaní a dištancuje sa od nich.

(red)

Minúta  |  

Estónsko chce po prímerí vyslať jednotky na Ukrajinu, rozhodne parlament

Estónsky premiér Kristen Michal oznámil pripravenosť krajiny vyslať svoje jednotky na Ukrajinu ako súčasť mierovej misie, ak dôjde k uzavretiu prímeria s Ruskom.

Vláda by v takom prípade nasadila jednu rotu pozemných síl, inštruktorov a štábnych dôstojníkov, pričom podmienkou je súhlas parlamentu.

Michal zdôraznil, že bezpečnosť Ukrajiny znamená bezpečnosť celej Európy. Za najlepšiu formu bezpečnostných záruk pre Ukrajinu považuje jej členstvo v NATO. Ak si tento proces vyžiada čas, obrana Ukrajiny by mala byť medzitým zabezpečená prítomnosťou spojeneckých jednotiek na jej území.

Zároveň prebiehajú rozhovory o možnom nasadení vojakov na Ukrajine medzi približne 30 krajinami, vedené Spojeným kráľovstvom a Francúzskom. Táto takzvaná „koalícia ochotných“ má za cieľ dohliadať na prímerie a poskytnúť Ukrajine dodatočné bezpečnostné záruky.

Britský premiér Keir Starmer a francúzsky prezident Emmanuel Macron upozorňujú, že podpora USA a európskych partnerov je kľúčová pre odradenie Ruska. Počet krajín ochotných reálne vyslať vojakov zatiaľ nie je známy.

Poľsko túto možnosť odmietlo, argumentujúc svojou hranicou s Ruskom. Moskva rozhodne nesúhlasí s prítomnosťou európskych síl na Ukrajine.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Prvý pokles americkej ekonomiky za tri roky, dôvodom sú obchodné konflikty Trumpa

Americká ekonomika v 1. štvrťroku 2025 nečakane klesla medziročne o 0,3 percenta, čo predstavuje jej prvý pokles za tri roky.

Za prepadom stojí najmä prudký nárast dovozu o 41,3 percent, keď sa firmy predzásobili pred zavedením ciel prezidenta Donalda Trumpa. Predchádzajúci kvartál pritom HDP rástol o 2,4 percent.

Spotrebiteľské výdavky sa spomalili na 1,8 percent (z 4 percent), federálne výdavky klesli o 5,1 percent, čo je ich najväčší pokles od začiatku roka 2022.

Ekonómovia pôvodne očakávali rast o 0,3 percent, no ich prognózy predchádzali zverejneniu historického obchodného deficitu.

Trumpova colná politika, vrátane ciel vo výške 145 percent na väčšinu dovozu z Číny, vyvoláva neistotu, brzdí podniky a môže zvýšiť ceny pre spotrebiteľov.

Hoci prezident vyhral voľby v novembri 2024 pre nespokojnosť s infláciou, aktuálne dáta naznačujú zhoršujúcu sa ekonomickú klímu.

Spotrebiteľská dôvera klesá a podniky znižujú výhľady – najmä v cestovnom ruchu, kde ľudia šetria na nevyhnutných výdavkoch.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.