Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kresťania v Indii čelia tvrdému zákonu, hrozia aj tresty smrti

V indickom štáte Madhjapradéš zvažujú sprísnenie už existujúcich protináboženských konverzných zákonov, ktoré by umožnili uložiť trest smrti za samozvané „násilné“ alebo „podvodné“ konverzie, zahrňujúce najmä na kresťanstvo.

Oznámil to premiér štátu Mohan Yadav počas verejného vystúpenia v Bhopále. Zákon Madhya Pradesh Freedom of Religion Act z roku 2021 už dnes kriminalizuje konverzie vykonané pod nátlakom, klamstvom alebo manipuláciou, pričom porušenie môže viesť k trestom až do 10 rokov väzenia.

Navrhovaná novela má podľa Yadava zabezpečiť prísnejšie tresty pre tých, ktorí údajne konvertujú iných „nečestným spôsobom“, informuje Life Site News.

Protikresťanská legislatíva v tomto a ďalších indických štátoch vyvolala vlnu zatýkaní a násilia voči kresťanom, ktorí tvoria len dve percentá populácie krajiny. Návrh vyvolal obavy zo zneužívania zákona na náboženské prenasledovanie v prevažne hinduistickej krajine.

(mja)

Minúta  |  

Netanjahu: Víťazstvo nad Hamasom je dôležitejšie než rukojemníci

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že hoci je návrat rukojemníkov z Pásma Gazy dôležitý, hlavným cieľom vojenskej operácie zostáva víťazstvo nad Hamasom.

Z celkového počtu 251 rukojemníkov unesených 7. októbra 2023 je podľa izraelskej armády stále 59 v zajatí, z čoho je 35 považovaných za mŕtvych. Doteraz sa podarilo oslobodiť 147 živých osôb.

Netanjahuove vyjadrenia vyvolali ostrú kritiku zo strany rodín rukojemníkov, ktoré žiadajú, aby bola ich záchrana najvyššou prioritou. Rozhorčenie vyjadrilo aj Fórum rodín rukojemníkov a nezvestných. Niektorí príbuzní sa vyjadrili, že sú ochotní „zvrhnúť“ premiéra, aby získali svojich blízkych späť.

Kritika zaznela aj na adresu ministra financií Bezalela Smotriča, ktorý označil návrat rukojemníkov za menej dôležitý než porážku Hamasu. Výroky oboch politikov prehlbujú napätie v izraelskej spoločnosti a medzi členmi vládnej koalície.

(tasr, mja)

Minúta  |  

PS: Slovensko je izolované, vláda ohrozuje naše postavenie v EÚ

Podpredseda Európskeho parlamentu Martin Hojsík (PS) pri príležitosti 21. výročia vstupu Slovenska do EÚ vyzval na akcieschopnejšiu a demokratickejšiu Európu, schopnú čeliť bezpečnostným aj environmentálnym výzvam.

Podľa PS by sa Únia mala stať veľmocou pripravenou na rozšírenie o Ukrajinu a západný Balkán. Nevyhnutnou podmienkou je podľa neho reforma inštitúcií, posilnenie Európskeho parlamentu a zabezpečenie spravodlivého zdaňovania nadnárodných korporácií.

Predseda strany Michal Šimečka upozornil na údajnú izoláciu Slovenska v spoločenstve. Domnieva sa, že má slabú medzinárodnú pozíciu.

Varoval tiež, že to ohrozuje schopnosť Slovenska presadzovať svoje záujmy v Únii. Za kľúčovú označil aj spoločnú európsku obranu.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Gazprom je po rekordných stratách opäť v zisku

Ruský energetický gigant Gazprom oznámil návrat k zisku v roku 2024 po rekordnej strate v predchádzajúcom roku, upozornil web Moscow Times.

Firma dosiahla čistý zisk približne 13,15 miliardy eur, čím zvrátila stratu 6,79 miliardy eur z roku 2023 – najvyššiu vo svojej histórii.

Podľa podpredsedu predstavenstva Famila Sadygova boli straty v roku 2023 spôsobené najmä nepeňažnými nákladmi. Spoločnosť sa v dôsledku poklesu európskych dovozov plynu po útoku na Ukrajinu zamerala na ázijské trhy.

V roku 2024 vzrástli tržby Gazpromu o 25 percent, zatiaľ čo náklady klesli o 3 percentá. Zlepšenie hospodárenia pripisuje firma zvýšenému exportu plynu do krajín ako Čína, silnejšiemu rubľu a vyšším úrokom.

(mja)

Minúta  |  

Hlas chce ochrániť drobných živnostníkov pred kritizovanou daňou

Predseda strany Hlas Matúš Šutaj Eštok avizoval, že jeho strana bude na najbližšej koaličnej rade iniciovať diskusiu o možnosti výnimky z transakčnej dane pre drobných živnostníkov.

Týkať by sa to malo najmä profesií ako murári, pilčíci či maliari, ktorí by podľa neho mali byť za štandardných okolností v pracovnoprávnom pomere. Cieľom návrhu je ochrániť týchto pracujúcich pred ďalším ekonomickým zaťažením.

Šutaj Eštok zároveň pripustil, že bude potrebné posúdiť, aký by mal takýto krok dosah na verejné financie, pričom konkrétne čísla by mal predložiť minister financií.

Pripomenul tiež, že transakčná daň je súčasťou snahy o fiškálnu konsolidáciu a zodpovednosť za aktuálny stav štátneho rozpočtu pripísal vládam z predchádzajúceho volebného obdobia.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Zomrela najstaršia osoba sveta, brazílska mníška mala 116 rokov

Vo veku 116 rokov zomrela brazílska mníška Inah Canabarrová Lucasová, ktorá bola od januára 2025 oficiálne najstaršou žijúcou osobou na svete. Narodila sa 8. júna 1908, hoci sama tvrdila, že jej narodeniny pripadajú na 27. mája.

V mladosti bola krehkým dieťaťom, no nakoniec prežila mimoriadne dlhý život, ktorý pripisovala duchovnému zameraniu a viere v Boha. Mníškou sa stala v roku 1934, keď mala 26 rokov.

Jej smrť oznámila kongregácia v brazílskom meste Porto Alegre, kde sa jej poďakovali za celoživotnú oddanosť a službu.

Po smrti Japonky Tomiko Itookaovej v januári 2025 prevzala Canabarrová titul najstaršej osoby. Teraz pripadá tento titul 115-ročnej Britke Ethel Caterhamovej. Najstaršou žijúcou Brazílčankou sa stala 114-ročná Izabel Rosa Pereirová.

Canabarrová bola podľa údajov LongeviQuest a GRG pätnástou najstaršou zdokumentovanou osobou v dejinách a druhou najstaršou mníškou po Francúzke Lucile Randonovej, ktorá zomrela v roku 2023 vo veku 118 rokov. Historicky najdlhšie žijúcou osobou zostáva Jeanne Calmentová (122).

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.