Preskočiť na obsah
  |  

Trumpove clá vraj ovplyvnili austrálske voľby, Labouristi zvíťazili

Americký prezident Donald Trump sa v pondelok vyjadril, že o víkendových voľbách v Austrálii veľa nevie, no o premiérovi Anthonym Albanesem hovoril ako o „veľmi dobrom mužovi“, ktorý sa k nemu správal „veľmi pekne a s rešpektom“.

Austrálske voľby vyhrala vládnuca Labouristická strana, ktorá zaznamenala prekvapivé víťazstvo nad konzervatívnou koalíciou, napriek tomu, že ešte vo februári viedli v prieskumoch.

Významnými témami volieb boli životné náklady a obavy z Trumpovej politiky. Až 48 percent voličov uviedlo Trumpove clá ako jednu z top piatich obáv, pričom sa obávali dopadu na dôchodky a ekonomiku. Albanese Trumpove clá označil za „nepriateľské“.

Návrhy opozície, ktoré zahŕňali zníženie štátneho aparátu a zákaz práce z domu, boli prirovnávané k Trumpovým politikám, čo podľa analytikov oslabilo ich pozíciu.

Tieň Trumpa vraj dokonca prispel k porážke lídra opozície Petera Duttona, podobne ako v nedávnych voľbách v Kanade.

(reuters, lipa)

  |  

Izrael chystá väčšiu ofenzívu v Gaze, OSN pomocný plán kritizuje

Izrael plánuje zintenzívniť ofenzívu proti Hamasu v Pásme Gazy s cieľom zvýšiť tlak na prepustenie rukojemníkov zadržaných 7. októbra 2023. Rozhodnutie schválil bezpečnostný kabinet, pričom realizácia sa očakáva po návšteve prezidenta Donalda Trumpa.

Dovtedy sa budú viesť rokovania o prímerí a výmene rukojemníkov.

Zároveň bol prijatý plán na obnovenie humanitárnej pomoci, pričom jej distribúciu majú zabezpečiť medzinárodné organizácie a súkromné bezpečnostné firmy, aby sa zabránilo jej zneužívaniu Hamasom. Minister národnej bezpečnosti Itamar ben Gvir hlasoval proti plánu.

Armáda plánuje mobilizáciu záložníkov, ktorí nahradia jednotky na severnej hranici a Západnom brehu, aby sa mohli sústrediť na operácie v Gaze.

OSN kritizovala nový mechanizmus distribúcie pomoci ako porušenie humanitárnych princípov a obvinila Izrael z jej využívania ako vojenského nástroja nátlaku.

Izrael tiež súbežne rieši aj reakciu na útok húsíov na letisko v Tel Avive. Húsíovia tvrdia, že použili hypersonickú raketu na podporu Palestínčanov. Raketa však spôsobila poškodenie v blízkosti pristávacej dráhy, pričom zlyhali obranné systémy Arrow 3 a THAAD.

Trump aj Netanjahu označili Irán za pôvodcu útokov. Izrael sľubuje viacfázovú odvetu koordinovanú s USA.

(tasr, lipa)

  |  

Trump chce 100-percentné clá na filmy natočené mimo USA

Americký prezident Donald Trump oznámil na platforme Truth Social, že nariadil uvalenie 100-percentných ciel na všetky filmy natočené mimo územia USA. Tento krok zdôvodnil tým, že zahraničné krajiny údajne ponúkajú stimuly na prilákanie amerických filmárov a štúdií, čo podľa neho oslabuje domáci filmový priemysel a predstavuje hrozbu pre národnú bezpečnosť.

Trump poveril ministerstvo obchodu a Úrad obchodného zástupcu USA, aby okamžite spustili proces zavedenia týchto ciel. Neupresnil však, ako budú opatrenia implementované, a nezmienil sa ani o televíznych seriáloch.

Zavedenie ciel je súčasťou jeho širšej obchodnej stratégie, v rámci ktorej už zaviedol vysoké clá na tovar z celého sveta, pričom najtvrdšie postihnutou krajinou je Čína.

Tvrdí, že tieto opatrenia majú podporiť domácu výrobu a vyvážiť obchodné vzťahy USA so zahraničím.

(tasr, lipa)

  |  

Ukrajina neverí v dodržiavanie trojdňového prímeria Ruskom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu po boku českého prezidenta Petra Pavla počas návštevy Prahy uviedol, že neverí v dodržiavanie prímeria od 8. do 11. mája.

„Toto nie je prvá výzva, ani prvé sľuby Ruska o zastavení bojov,“ povedal Zelenskyj. „Vieme s kým máme do činenia, neveríme im,“ dodal ukrajinský prezident. Moskva ešte v marci odmietla 30-dňové bezpodmienečné prímerie, ktoré Kyjev navrhol spoločne so Spojenými štátmi.

„V týchto dňoch sa hovorí o tom, že chcú dosiahnuť nejaké čiastočné prímerie, ale mali by ste vedieť, že napríklad počet útokov je dnes najvyšší za posledné mesiace,“ uvádza Zelenskyj, podľa ktorého Rusko v sobotu uskutočnilo viac ako 200 útokov.

Podľa Pavla treba rozlišovať medzi tými, ktorí sú ochotní skutočne dodržiavať prímerie a tými, ktorí len hovoria o ochote ho dodržiavať. „Putin môže ukončiť vojnu jediným rozhodnutím, ale zatiaľ neprejavil žiadnu ochotu,“ uviedol český prezident.

(tasr)

  |  

Si Ťin-pching sa zúčastní na oslavách 9. mája v Moskve

Prezident Číny Si Ťin-pching navštívi Rusko od 7. do 10. mája na pozvanie Vladimira Putina. Zúčastní sa aj na oslavách 80. výročia víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne, oznámilo čínske ministerstvo zahraničných vecí.

Očakáva sa, že Si bude hlavným hosťom na vojenskej prehliadke v Moskve 9. mája, čo ešte 1. apríla potvrdil aj ruský prezident. Ruské médiá o plánovanej návšteve informovali vo februári.

Čínska účasť naznačuje pokračujúce posilňovanie vzťahov medzi Pekingom a Moskvou, ktoré v uplynulých rokoch nadobudli strategický rozmer.

India medzitým znížila úroveň svojej oficiálnej delegácie. Na oslavy vyšle pravdepodobne namiesto ministra obrany iba jeho zástupcu.

Oslavy 9. mája patria k najdôležitejším štátnym podujatiam v Rusku a tento rok majú mimoriadny význam vzhľadom na okrúhle výročie konca druhej svetovej vojny v Európe.

(lud)

  |  

Jeden z papamobilov pápeža Františka prerobia na mobilnú kliniku pre deti v Pásme Gazy

Vatikán oznámil, že jeden z papamobilov zosnulého pápeža Františka prerobia na mobilnú zdravotnú kliniku pre deti v Pásme Gazy.

Vozidlo, ktoré pápež používal počas svojej návštevy Svätej zeme v roku 2014, bude vybavené diagnostickými prístrojmi a núdzovým zdravotníckym vybavením.

Podľa portálu Vatican News išlo o jedno z posledných želaní pápeža Františka pred smrťou. S realizáciou poveril katolícku humanitárnu organizáciu Caritas Jeruzalem.

„Ide o konkrétny a život zachraňujúci zásah v čase, keď sa zdravotnícky systém v Gaze prakticky zrútil,“ uviedol Peter Brune, generálny tajomník Caritas Švédsko, ktorá projekt podporuje.

Zdravotná situácia v Pásme Gazy sa výrazne zhoršila v dôsledku izraelskej vojenskej operácie. Mobilná klinika má pomôcť deťom, ktoré v regióne nemajú prístup k základnej zdravotnej starostlivosti.

(reuters, lud)