Preskočiť na obsah
  |  

Čečenský líder Kadyrov chce skončiť, rozhodnúť však má Putin

Čečenský líder Ramzan Kadyrov požiadal o uvoľnenie z funkcie, pričom rozhodnutie ponechal na ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorého označil za jediného kompetentného na takéto kroky.

Kadyrov vládne Čečensku tvrdou rukou od roku 2007 a opakovane čelí špekuláciám o vážnych zdravotných problémoch. Podľa dostupných informácií, ktoré zverejnil ukrajinský server RBC Ukraine, už takmer neopúšťa hlavné mesto Groznyj a jeho nástupcom by mohol byť jeden z jeho synov.

Rodina Kadyrovovcov kontroluje región už niekoľko dekád, pričom Ramzan nastúpil po atentáte na svojho otca Achmata Kadyrova v roku 2004. V minulosti bojovali proti Rusku, no neskôr s podporou Federálnej bezpečnostnej služby Ruskej federácie prešli na stranu Moskvy.

Ramzan Kadyrov využíval polovojenské štruktúry na správu regiónu a v roku 2022 poslal jednotky aj na Ukrajinu.

Napriek sporadickým vyhláseniam o možnom odchode bol naposledy zvolený v roku 2021 s výsledkom 99,7 percenta hlasov. Odvtedy sa však jeho zdravotný stav stal terčom intenzívnych špekulácií.

(lipa)

  |  

Jemen: Izrael zničil letisko v Saná, húsíovia hrozia odvetou

Izraelský letecký útok na jemenské hlavné mesto Saná si vyžiadal najmenej troch mŕtvych a 38 zranených, pričom úplne zničil tamojšie medzinárodné letisko, informujú húsíjské médiá.

Izrael útokom reagoval na predchádzajúci raketový zásah húsíov na letisko v Tel Avive, kde bolo zranených šesť osôb. Pri útoku v Saná bolo zničených aj niekoľko lietadiel spoločnosti Yemenia Airlines.

Húsíovia obvinili z útoku nielen Izrael, ale aj Spojené štáty, a prisľúbili odvetu.

V pondelok izraelská armáda bombardovala viacero cieľov v Jemene vrátane prístavného mesta Hudajdá, pričom podľa povstalcov zomreli ďalší štyria ľudia. Situácia eskaluje v kontexte širšej podpory húsíov pre palestínsku vec v Gaze.

Izraelský minister obrany Jisrael Kac varoval Irán, že za každý útok jeho spojencov bude niesť zodpovednosť. Izrael dlhodobo tvrdí, že húsíovia sú priamo podporovaní Teheránom.

(tasr, lipa)

  |  

Slovensko a Maďarsko odmietajú plán eurokomisie na ukončenie väzieb s Ruskom

Slovensko a Maďarsko ostro nesúhlasia s novým plán Európskej komisie (EK) na ukončenie dovozu plynu, ropy a jadrového paliva z Ruska do roku 2027.

Slovenské ministerstvo hospodárstva (MH) označilo návrh za hrozbu pre národné záujmy, varuje pred rastom cien energií a znížením konkurencieschopnosti priemyslu. Ministerka Denisa Saková zároveň kritizovala absenciu analýzy vplyvu opatrení.

Podľa MH SR je dovoz z Ruska stále významný – v roku 2024 predstavoval 19 percent plynu, 13 miliónov ton ropy a viac než 2800 ton obohateného uránu.

Podobne reagoval aj maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, podľa ktorého plán Bruselu porušuje suverenitu členských štátov a je zameraný na urýchlenie vstupu Ukrajiny do EÚ, čo by malo negatívne dopady na ostatné krajiny vrátane Maďarska.

EK návrh obhajuje ako súčasť stratégie REPowerEU, ktorá má EÚ zbaviť energetickej závislosti od Ruska pre bezpečnostné riziká. Predsedníčka Ursula von der Leyenová tvrdí, že transformácia sa uskutoční bezpečne a koordinovane, pričom EÚ zabezpečí stabilitu cien a dodávok energie.

Slovenská vláda avizuje, že bude svoje výhrady komunikovať priamo na európskej úrovni.

(tasr, lipa)

  |  

Slovensko otvorilo konzulát v Turíne, cieľom je posilniť obchodné vzťahy

Slovensko znovuotvorilo honorárny konzulárny úrad v talianskom Turíne, čím potvrdilo záujem o zintenzívnenie aktivít v regióne Piemont.

Novým honorárnym konzulom sa stal taliansky fyzik Stefano Buono, šéf spoločnosti newcleo pôsobiacej v oblasti jadrovej energetiky. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár vyzdvihol Buonovo prepojenie na miestne hospodárske štruktúry a jeho prínos k rozvoju slovensko-talianskej ekonomickej diplomacie.

Otvorenia konzulátu sa zúčastnil aj prezident SR Peter Pellegrini, ktorý spolu s Blanárom privítal krajanov i ďalších konzulov počas slávnostnej recepcie.

Slovenskú delegáciu tvorili aj podnikatelia, ktorí rokovali s talianskymi firmami počas konferencie zameranej na start-upy.

Blanár zdôraznil význam Talianska ako jedného z najdôležitejších obchodných partnerov Slovenska, pričom objem vzájomného obchodu presahuje osem miliárd eur ročne. Zároveň ocenil úlohu honorárnych konzulov pri pomoci občanom SR v zahraničí.

(tasr, lipa)

  |  

Británia obmedzí víza občanom krajín s vysokým rizikom azylu

Britská labouristická vláda pripravuje nové obmedzenia pre občanov krajín ako Pakistan, Nigéria a Srí Lanka, ktorým chce sťažiť získanie pracovných a študijných víz v krajine.

Cieľom je predísť ich zneužívaniu zo strany osôb, ktoré po príchode do krajiny žiadajú o azyl. Nové opatrenia majú byť súčasťou širšej stratégie na zníženie migrácie, ktorá bude predstavená v budúcom týždni. Vláda plánuje lepšie využívať spravodajské údaje na identifikáciu rizikových osôb.

V posledných komunálnych voľbách získala výraznú podporu protiimigračná strana Reform UK, čo ovplyvnilo postoj časti labouristickej aj konzervatívnej scény.

Migrácia je aktuálne jednou z najcitlivejších tém britskej politiky, pričom oficiálne štatistiky uvádzajú, že v roku 2024 do krajiny prišlo 728-tisíc migrantov. Počet víz udelených medzi marcom 2024 a marcom 2025 klesol však o viac než tretinu.

Predchádzajúce vlády už zaviedli sprísnenia vrátane zákazu príchodu rodín či zvýšenia minimálnej mzdy pre kvalifikovaných cudzincov.

(tasr, lipa)

  |  

Vo Varšave sa stretnú diplomati EÚ, Blanár bude pri tom

Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) sa 7. mája zúčastní na neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí EÚ vo Varšave, známom ako Gymnich.

Stretnutie organizuje Poľsko ako predsednícka krajina Rady EÚ spoločne s vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničné veci Kajou Kallasovou.

Kľúčovou témou rokovaní bude mierový proces na Ukrajine, úloha EÚ v týchto rokovaniach a podpora mierových iniciatív zo strany novej americkej administratívy.

Ďalšou oblasťou diskusie budú transatlantické vzťahy, vrátane hroziacej obchodnej vojny a potreby férového obchodu medzi EÚ a USA.

Ministri budú rokovať aj s britským šéfom diplomacie Davidom Lammym, pričom cieľom je posilniť vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom po brexite.

Neformálne rokovania Gymnich sú platformou na výmenu názorov bez prijímania oficiálnych rozhodnutí, pričom umožňujú diplomatické sondovanie postojov členských štátov.

(tasr, lipa)