Preskočiť na obsah
  |  

SPP odmieta plán EÚ na zákaz ruského plynu, varuje pred dôsledkami

Slovenský plynárenský priemysel (SPP) nesúhlasí s návrhom Európskej komisie na ukončenie dovozu ruského zemného plynu.

Podľa generálneho riaditeľa Vojtecha Ferencza plán EÚ neobsahuje dostatočné analýzy ekonomických a technických dopadov a môže negatívne ovplyvniť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

Ferencz varuje, že namiesto odstránenia závislosti od Ruska by opatrenia vytvorili väčšiu závislosť od skvapalneného plynu (LNG), ktorý je drahší a podlieha globálnej konkurencii.

SPP zároveň upozorňuje, že ruský plyn zostáva jediným skutočne flexibilným zdrojom a že ostatní dodávatelia fungujú na maximách svojich kapacít.

Firma preto apeluje, aby každé obmedzenie ruských dodávok vychádzalo z podrobnej analýzy a rešpektovalo špecifiká krajín strednej a východnej Európy, pre ktoré môže byť ruský plyn výhodnejšou alternatívou z hľadiska dostupnosti aj ceny.

(tasr, red)

  |  

Vučić uviazol v Baku, jeho cesta na prehliadku do Moskvy je ohrozená

Let prezidenta Srbska Aleksandara Vučića do Moskvy bol v stredu prerušený v azerbajdžanskom Baku pre bezpečnostné opatrenia súvisiace s prebiehajúcim konfliktom medzi Ruskom a Ukrajinou.

Viaceré krajiny v regióne uzavreli svoj vzdušný priestor v dôsledku ukrajinských dronových útokov na Moskvu, čo viedlo k obmedzeniu prevádzky na tamojších letiskách.

Vučić má naplánované stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom 9. mája pri príležitosti vojenskej prehliadky k 80. výročiu víťazstva nad nacistickým Nemeckom. Jeho účasť však zostáva neistá.

Krátko pred 16:00 hod. agentúra Reuters správu aktualizovala. "Podľa agentúry Tanjug strávil Vučić na letisku v Baku približne dve hodiny, po čom opäť odštartoval smerom do Moskvy" uviedla agentúra Reuters.

Európska únia opakovane vyzýva lídrov kandidátskych krajín vrátane Srbska, aby zosúladili svoju zahraničnú politiku s EÚ a nezúčastňovali sa na podujatiach v Moskve v čase ruskej invázie na Ukrajinu.

Vučić sa len nedávno vrátil z USA, kde plánoval stretnutie s Donaldom Trumpom, ale cestu predčasne ukončil zo zdravotných dôvodov. Podľa lekárov sa jeho stav odvtedy zlepšil.

(reuters, red)

  |  

Prípad advokáta Mareka Paru končí, prokurátor zastavil trestné stíhanie

Krajská prokuratúra v Bratislave zastavila trestné stíhanie advokáta Mareka Paru, ktorý čelil obvineniu zo založenia a podpory zločineckej skupiny. O rozhodnutí informoval samotný Para prostredníctvom sociálnych sietí.

Vo vyhlásení uviedol, že verzia prípadu, podľa ktorej mal manipulovať situáciu tak, aby bolo možné trestne stíhať prokurátora Vasiľa Špirka, je podľa neho jednoznačne nepravdivá.

Paru zadržala Národná kriminálna agentúra v apríli 2022, pričom bol zhruba mesiac a pol vo väzbe.

Ústavný súd Slovenskej republiky následne rozhodol, že Najvyšší súd rozhodol o jeho vzatí do väzby protiprávne.

Prípad vyvolával pozornosť aj z dôvodu zapojenia známych osôb a okolností, ktoré boli predmetom verejnej i mediálnej debaty.

(tasr, red)

  |  

Nový kancelár Merz: Čakáme na prímerie, potom príde na záruky

Nový nemecký kancelár Friedrich Merz vyjadril nádej, že už čoskoro by sa mohlo dosiahnuť trvalé prímerie na Ukrajine.

Uviedol to v stredu počas návštevy Paríža, pričom zdôraznil, že kľúčom k ďalším krokom sú mierové rokovania, ktoré by mohli viesť k zodpovedajúcej dohode.

Merz sa však zdržal akýchkoľvek konkrétnych záväzkov týkajúcich sa bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.

Argumentoval tým, že kým nebude známa podoba dohody, Nemecko nemôže poskytnúť detailné garancie, pretože „zatiaľ nepoznáme podmienky“.

Merz zároveň oznámil, že v najbližších týždňoch plánuje navštíviť Ukrajinu. Jeho vyjadrenia prichádzajú v čase, keď európski lídri čoraz intenzívnejšie diskutujú o možnostiach ukončenia konfliktu a bezpečnostnej budúcnosti Ukrajiny.

(reuters, red)

  |  

Niektorí poslanci parlamentu budú v roku 2025 zarábať až 7 300 eur mesačne

V roku 2025 budú poslanci Národnej rady SR zarábať základný plat 4 115 eur, čo predstavuje trojnásobok priemernej mzdy za predchádzajúci rok.

Okrem toho majú nárok aj na paušálne náhrady, ktoré sa líšia podľa miesta bydliska – poslanci z Bratislavského kraja dostanú 2 744 eur, tí z ostatných krajov 3 201 eur. Celkový mesačný príjem poslanca tak môže dosiahnuť takmer 7 300 eur.

Ďalších 4 115 eur majú vyčlenených na asistenta a prevádzku kancelárie. K platu sa pridávajú aj funkčné príplatky: predseda parlamentu dostáva 497,91 eura, podpredseda 331,94 eura, predseda výboru 165,97 eura a podpredseda výboru 82,99 eura.

Hoci opozícia, najmä hnutie Slovensko, žiadala zmrazenie platov kvôli ekonomickej situácii, návrh v parlamente neprešiel.

Informácie vyplývajú z údajov zverejnených na webe parlamentu.

(tasr)

  |  

Remišová: Podávame podnet na OLAF za dotácie na stavbu súkromných haciend

Opozičné hnutie Slovensko, Za ľudí a KÚ podáva podnet na Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) pre podozrenia z neoprávneného čerpania eurofondov na výstavbu penziónov a vidieckej infraštruktúry.

Veronika Remišová na tlačovej konferencii uviedla, že niekoľko firiem, ktoré sídlia na rovnakom družstve, získalo dotácie vo výške približne 27 miliónov eur.

Medzi nimi firma EURO - SEB, ktorá dostala vyše štyri milióny a krátko nato bola prepísaná na neznámeho občana Bosny a Hercegoviny. Podobný osud mala aj firma AGRO - HN.

Remišová tvrdí, že ide o schému typickú pre „bielych koňov“ a kritizuje ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča, že sa namiesto riešenia zlyhaní Pôdohospodárskej platobnej agentúry sústreďuje na útoky voči opozícii.

Takáč reagoval, že dotácie boli schválené za predchádzajúcej vlády a kontrolné mechanizmy podľa neho fungujú dobre.

(tasr, red)