Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rutte navrhuje na obranu päť percent HDP, NATO bude rokovať v Haagu

Generálny tajomník NATO Mark Rutte navrhol členským krajinám zvýšiť obranné výdavky na úroveň päť percent HDP do roku 2032. Informoval o tom holandský premiér Dick Schoof.

Návrh, ktorý zaslal v liste všetkým 32 členom Aliancie, počíta s tým, že 3,5 percenta by mali tvoriť priame vojenské výdavky a ďalších 1,5 percenta investície do kyberbezpečnosti, infraštruktúry a súvisiacich oblastí.

Návrh je reakciou na rastúce hrozby zo strany Ruska aj na tlak zo strany USA, osobitne prezidenta Donalda Trumpa.

Hoci niektoré krajiny, vrátane USA, Poľska a Estónska, už dnes prekračujú hranicu dvoch percent, viaceré – ako Taliansko či Belgicko – ju ešte len plánujú dosiahnuť v roku 2025.

V NATO zatiaľ nie je konsenzus na novom cieľovom čísle, rokovania majú pokračovať na stretnutí ministrov v Antalyi a na júnovom samite v Haagu.

Rutte tvrdí, že zvýšenie výdavkov je nevyhnutné na odradenie Ruska a zabezpečenie obranyschopnosti Európy v čase rastúceho geopolitického napätia.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Francúzsko a Poľsko uzavreli dohodu: Pri hrozbe útoku si prídu vzájomne na pomoc

Poľsko a Francúzsko uzavreli novú dohodu o strategickom partnerstve, ktorá zahŕňa aj vzájomné bezpečnostné záruky. Po podpise hlavného dokumentu nasledovala dohoda o spolupráci v oblasti jadrovej energie.

Poľský premiér Donald Tusk vyhlásil, že krajina chce byť aktívnym a silným spojencom v Európe, nie pasívnym príjemcom ochrany. Prezident Francúzska Emmanuel Macron deklaroval, že Francúzsko je pripravené vyslať vojenskú pomoc Poľsku do 30 dní v prípade ohrozenia.

Lídri označili dohodu za konkrétny krok k posilneniu stability v Európe a dôkaz skutočného partnerstva.

Spolupráca sa má rozšíriť aj do oblastí ako poľnohospodárstvo, vesmírny výskum a pokročilé obranné technológie.

Tusk zároveň informoval, že podobná dohoda bude podpísaná aj s Veľkou Britániou. Partnerstvo s Francúzskom má byť podľa oboch lídrov nielen symbolické, ale aj funkčné, a reflektuje ponaučenia z európskej histórie.

(tasr, max)

Minúta  |  

USA a európski lídri sa spojili: Návrh prímeria na Ukrajine podmienili sankciami

Spojené štáty a ich európski spojenci pripravujú návrh 30-dňového prímeria na Ukrajine, ktorého neprijatie zo strany Ruska by viedlo k okamžitému zavedeniu nových sankcií.

Podľa francúzskeho diplomatického zdroja návrh zatiaľ nebol schválený, pričom jeho finálna verzia sa bude vyjednávať počas víkendového samitu priamo na Ukrajine.

Na Ukrajine sa v sobotu uskutoční stretnutie takzvanej koalície ochotných - skupiny štátov, ktoré sa zaviazali intenzívne podporovať Kyjev vo vojne proti Rusku.

Podľa prezidenta Volodymyra Zelenského budú prebiehať kľúčové rokovania, aj keď konkrétne mená účastníkov zatiaľ neuviedol.

Nórsky premiér Jonas Gahr Støre potvrdil účasť Nórska, Británie a Francúzska, fínsky prezident Alexander Stubb sa zúčastní virtuálne. Stretnutie iniciovali britský premiér Keir Starmer a francúzsky prezident Emmanuel Macron.

(reuters, max)

Minúta  |  

Stubb po rokovaniach s Trumpom a Zelenským: Prímerie je možné

Fínsky prezident Alexander Stubb po rozhovoroch s Volodymyrom Zelenským a Donaldom Trumpom vyjadril opatrný optimizmus v súvislosti s mierovým procesom na Ukrajine. "V ideálnom svete by bolo prímerie na Ukrajine vyhlásené cez víkend," skonštatoval.

Spolu s nórskym premiérom Jonasom Gahr Störem inicioval telefonický rozhovor s Trumpom, ktorý vo štvrtok navrhol 30-dňové bezpodmienečné prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou. USA varovali, že porušenie dohody by viedlo k ďalším sankciám.

Ukrajina naznačila ochotu návrh prijať, zatiaľ čo Rusko už skôr vyhlásilo trojdňové prímerie na počesť 80. výročia konca druhej svetovej vojny.

Stubb poznamenal, že vývoj na fronte aj diplomatická dynamika sú priaznivejšie než pred niekoľkými týždňami. Napriek tomu však boje pokračujú.

Stretnutie severských lídrov v Osle zdôraznilo úlohu regionálnej diplomacie a pokračujúce angažovanie USA v úsilí o mier.

(reuters, max)

Minúta  |  

Účasť postupne klesala: Mier Ukrajine zorganizoval posledný protivládny protest

Po piatich mesiacoch je koniec. V piatok sa opäť konali naprieč slovenskými mestami protestné zhromaždenia "Slovensko je Európa". Nateraz však posledné.

Podvečer sa stretli nespokojní obyvatelia v Bratislave, Bardejove, Poprade či Michalovciach a Martine, ako aj v Krakove, Londýne a Amsterdame.

Pri príležitosti návštevy Moskvy premiérom skandovali za demokraciu, slobodu a európske hodnoty.

Organizátori pripomenuli, že počas predošlých piatich mesiacov, keď sa pravidelne na námestiach stretávali, "v tom najsilnejšom momente protestovalo v uliciach slovenských miest viac ako 100-tisíc ľudí".

"Ich odhodlanie postaviť sa na správnu stranu histórie nám všetkým prinieslo nádej," ozrejmili Mier Ukrajine a VIA IURIS, ktoré sa na organizácii protestov podieľali.

"Občianske protesty sme podporovali celých päť mesiacov a podporíme ich opäť," dodali.

Na prepojenie združenia Mier Ukrajine a strany Progresívne Slovensko upozornil v januári 2025 na Štandarde právnik Jozef Onačilla.

(tasr, max)

Minúta  |  

Matovič v Kyjeve odhalil transparent proti Ficovi a Putinovi. Poukázal na zabité deti

Opoziční poslanci z hnutia Slovensko – Igor Matovič, Roman Mikulec a Gábor Grendel – navštívili Kyjev ako prejav solidarity s Ukrajinou. Učinili tak v čase, keď slovenský premiér Robert Fico (Smer) absolvoval návštevu Moskvy.

Trojica sa týmto krokom dištancovala od Ficovej zahraničnej politiky a chcela vyslať signál, že časť slovenskej spoločnosti nepodporuje proruské postoje vlády.

Matovič označil Ficovu prítomnosť na oslavách v Rusku za hanbu a zradu a zdôraznil, že mnohí Slováci sa s takýmto krokom nestotožňujú. Hnutie tiež priblížilo, že návštevou chceli povzbudiť Ukrajincov a ukázať, kto je v konflikte agresor a kto obeť.

V Kyjeve zároveň odhalili 17-metrový transparent s otlačkami nôh 682 detí zabitých vo vojne, čím chceli účel cesty zamerať aj humanitárnym smerom.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.