Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zomrela Margot Friedländerová, jedna z posledných preživších holokaustu

V piatok zomrela v Nemecku vo veku 103 rokov Margot Friedländerová, jedna z posledných žijúcich preživších holokaustu.

Narodila sa v roku 1921 v Berlíne a počas nacistickej éry sa istý čas skrývala, no napokon bola deportovaná do koncentračného tábora v Terezíne.

Jej matka, otec a brat zahynuli v Auschwitzi. V Terezíne stretla svojho budúceho manžela, s ktorým po skončení vojny emigrovala do Spojených štátov.

Po smrti manžela sa Friedländerová začala pravidelne vracať do Berlína, kde sa v roku 2010 natrvalo usadila. Venovala sa vzdelávaniu mladých ľudí a prednáškam o holokauste, snažila sa tak šíriť vedomie o nacistických zverstvách a dôležitosti pamäti.

Jej život a dielo si pripomína nadácia, ktorá nesie jej meno a pokračuje v jej odkaze v oblasti historickej osvety.

(tasr, dpa, max)

Minúta  |  

V Ománe sa bude konať nové kolo jadrových rozhovorov medzi USA a Iránom

Štvrté kolo nepriamych rokovaní medzi Iránom a Spojenými štátmi o jadrovej dohode sa uskutoční v Ománe v nedeľu. Rokovania majú opätovne otvoriť diplomatickú cestu k obmedzeniu jadrového programu Teheránu.

Rozhovory vedie na americkej strane vyslanec prezidenta Donalda Trumpa pre Blízky východ Steve Witkoff, pričom diskusie sa zatiaľ nesú v priateľskej atmosfére, no základné sporné body zostávajú otvorené.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí konkretizoval, že dialóg napreduje a delegácie sa postupne posúvajú k detailom. Spojené štáty požadujú ukončenie obohacovania uránu aj na civilné účely, čo Irán odmieta.

Rokovania prichádzajú krátko pred plánovanou cestou prezidenta Trumpa do regiónu. Pôvodne plánované májové stretnutie odložili z logistických dôvodov.

Irán dlhodobo tvrdí, že jeho jadrový program má výlučne civilný charakter a nie je zameraný na vývoj jadrových zbraní.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Rutte navrhuje na obranu päť percent HDP, NATO bude rokovať v Haagu

Generálny tajomník NATO Mark Rutte navrhol členským krajinám zvýšiť obranné výdavky na úroveň päť percent HDP do roku 2032. Informoval o tom holandský premiér Dick Schoof.

Návrh, ktorý zaslal v liste všetkým 32 členom Aliancie, počíta s tým, že 3,5 percenta by mali tvoriť priame vojenské výdavky a ďalších 1,5 percenta investície do kyberbezpečnosti, infraštruktúry a súvisiacich oblastí.

Návrh je reakciou na rastúce hrozby zo strany Ruska aj na tlak zo strany USA, osobitne prezidenta Donalda Trumpa.

Hoci niektoré krajiny, vrátane USA, Poľska a Estónska, už dnes prekračujú hranicu dvoch percent, viaceré – ako Taliansko či Belgicko – ju ešte len plánujú dosiahnuť v roku 2025.

V NATO zatiaľ nie je konsenzus na novom cieľovom čísle, rokovania majú pokračovať na stretnutí ministrov v Antalyi a na júnovom samite v Haagu.

Rutte tvrdí, že zvýšenie výdavkov je nevyhnutné na odradenie Ruska a zabezpečenie obranyschopnosti Európy v čase rastúceho geopolitického napätia.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Francúzsko a Poľsko uzavreli dohodu: Pri hrozbe útoku si prídu vzájomne na pomoc

Poľsko a Francúzsko uzavreli novú dohodu o strategickom partnerstve, ktorá zahŕňa aj vzájomné bezpečnostné záruky. Po podpise hlavného dokumentu nasledovala dohoda o spolupráci v oblasti jadrovej energie.

Poľský premiér Donald Tusk vyhlásil, že krajina chce byť aktívnym a silným spojencom v Európe, nie pasívnym príjemcom ochrany. Prezident Francúzska Emmanuel Macron deklaroval, že Francúzsko je pripravené vyslať vojenskú pomoc Poľsku do 30 dní v prípade ohrozenia.

Lídri označili dohodu za konkrétny krok k posilneniu stability v Európe a dôkaz skutočného partnerstva.

Spolupráca sa má rozšíriť aj do oblastí ako poľnohospodárstvo, vesmírny výskum a pokročilé obranné technológie.

Tusk zároveň informoval, že podobná dohoda bude podpísaná aj s Veľkou Britániou. Partnerstvo s Francúzskom má byť podľa oboch lídrov nielen symbolické, ale aj funkčné, a reflektuje ponaučenia z európskej histórie.

(tasr, max)

Minúta  |  

USA a európski lídri sa spojili: Návrh prímeria na Ukrajine podmienili sankciami

Spojené štáty a ich európski spojenci pripravujú návrh 30-dňového prímeria na Ukrajine, ktorého neprijatie zo strany Ruska by viedlo k okamžitému zavedeniu nových sankcií.

Podľa francúzskeho diplomatického zdroja návrh zatiaľ nebol schválený, pričom jeho finálna verzia sa bude vyjednávať počas víkendového samitu priamo na Ukrajine.

Na Ukrajine sa v sobotu uskutoční stretnutie takzvanej koalície ochotných - skupiny štátov, ktoré sa zaviazali intenzívne podporovať Kyjev vo vojne proti Rusku.

Podľa prezidenta Volodymyra Zelenského budú prebiehať kľúčové rokovania, aj keď konkrétne mená účastníkov zatiaľ neuviedol.

Nórsky premiér Jonas Gahr Støre potvrdil účasť Nórska, Británie a Francúzska, fínsky prezident Alexander Stubb sa zúčastní virtuálne. Stretnutie iniciovali britský premiér Keir Starmer a francúzsky prezident Emmanuel Macron.

(reuters, max)

Minúta  |  

Stubb po rokovaniach s Trumpom a Zelenským: Prímerie je možné

Fínsky prezident Alexander Stubb po rozhovoroch s Volodymyrom Zelenským a Donaldom Trumpom vyjadril opatrný optimizmus v súvislosti s mierovým procesom na Ukrajine. "V ideálnom svete by bolo prímerie na Ukrajine vyhlásené cez víkend," skonštatoval.

Spolu s nórskym premiérom Jonasom Gahr Störem inicioval telefonický rozhovor s Trumpom, ktorý vo štvrtok navrhol 30-dňové bezpodmienečné prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou. USA varovali, že porušenie dohody by viedlo k ďalším sankciám.

Ukrajina naznačila ochotu návrh prijať, zatiaľ čo Rusko už skôr vyhlásilo trojdňové prímerie na počesť 80. výročia konca druhej svetovej vojny.

Stubb poznamenal, že vývoj na fronte aj diplomatická dynamika sú priaznivejšie než pred niekoľkými týždňami. Napriek tomu však boje pokračujú.

Stretnutie severských lídrov v Osle zdôraznilo úlohu regionálnej diplomacie a pokračujúce angažovanie USA v úsilí o mier.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.