Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump premenoval záliv, Google reagoval, Mexiko podalo žalobu

Žalobu na spoločnosť Google podalo Mexiko za to, že v službe Google Maps pre používateľov v USA zmenila názov Mexického zálivu na Americký záliv.

Prezidentka Claudia Sheinbaumová v piatok oznámila, že právne konanie už bolo iniciované, hoci nešpecifikovala, kde a kedy.

Zmena názvu je výsledkom iniciatívy amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorú vo štvrtok schválila Snemovňa reprezentantov a čaká na súhlas Senátu.

Mexiko považuje túto zmenu za nelegitímnu a tvrdí, že názov Mexický záliv je medzinárodne uznávaný a nemôže byť jednostranne zmenený jednou krajinou.

Google zaviedol nový názov na svojej platforme vo februári, čím vyvolal kritiku mexických úradov. Prezidentka Sheinbaumová už vtedy avizovala možné právne kroky a teraz tvrdí, že zmena názvu ohrozuje suverenitu a medzinárodnú integritu geografických pomenovaní.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Poslanec SPD čelí kritike: Stretol sa s expremiérom Ruska aj šéfom dozornej rady Gazpromu

Nemecký zákonodarca Ralf Stegner (SPD), člen parlamentného výboru dohliadajúceho na činnosť spravodajských služieb, čelí výzvam na vysvetlenie svojej účasti na súkromnom stretnutí s blízkymi spolupracovníkmi Vladimira Putina v Baku.

Štyria nemeckí účastníci – okrem Stegnera aj Ronald Pofalla, ktorý kedysi viedol úrad bývalej kancelárky Angely Merkelovej, ako aj dvaja bývalí regionálni ministri potvrdili, že boli na „súkromnom“ podujatí v Baku.

Na stretnutí im oponovali bývalý ruský premiér Viktor Zubkov, predseda dozornej rady Gazpromu, a Valerij Fadejev, predseda ruskej rady pre ľudské práva, na ktorého uvalila sankcie EÚ.

Stretnutie sa uskutočnilo 13. apríla a vyvolalo obavy najmä pre Stegnerovu pozíciu s prístupom k dôverným informáciám nemeckých bezpečnostných služieb.

Kritici z rôznych politických strán žiadajú jeho odvolanie z výboru, pričom poukazujú na riziká kompromitácie. Stegner obhajuje stretnutie ako súčasť diplomatického dialógu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zelenskyj a Trump rokovali o prímerí, stretnutie prezidentov USA a Ruska nebude

Americký prezident Donald Trump mal podľa Bieleho domu „veľmi dobrý a produktívny“ telefonát s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Diskutovali o možnosti 30-dňového prímeria medzi Ukrajinou a Ruskom.

Trump vyjadril nádej, že dohoda by mohla byť dosiahnutá už budúci týždeň. Biely dom zároveň potvrdil, že stretnutie amerického prezidenta s tým ruským sa neuskutoční v najbližšom čase.

Z Kyjeva šéf Zelenského kancelárie Andrij Jermak podotkol, že o prímerí a mierovej perspektíve rokoval prezident telefonicky aj s americkým ministrom zahraničia Marcom Rubiom a ďalšími predstaviteľmi - vrátane vyslancov Steva Witkoffa a Keitha Kellogga. Prítomný bol aj ukrajinský minister obrany Rustem Umerov.

Spojené štáty pripravujú návrh mesačného prímeria na Ukrajine so spojencami v Európe. Neprijatie návrhu zo strany Ruska by viedlo k okamžitému zavedeniu nových sankcií.

Podľa francúzskeho diplomatického zdroja finálna verzia návrhu sa bude vyjednávať počas víkendového samitu priamo na Ukrajine.

(reuters, max)

Minúta  |  

Deportácia migrantov sa zvrtla: Čakali na asfalte a neodleteli, tvrdí právnik

Plán deportácie migrantov z USA do Líbye spôsobil právny a ľudskoprávny rozruch. Skupina migrantov vrátane vietnamského robotníka bola bez vysvetlenia prevezená na vojenské letisko v Texase a niekoľko hodín tam na asfalte čakala na let, ktorý sa napokon neuskutočnil.

Podľa právnika Vietnama jeho klient, ktorý žije v USA od 90. rokov, dostal príkaz na deportáciu, hoci nevedel po anglicky, dokument nepodpísal a nebol informovaný o právach.

Sudca v Bostone rozhodol, že akákoľvek deportácia nelíbyjských osôb do Líbye bez posúdenia rizika prenasledovania by porušila existujúci súdny zákaz.

Spojené štáty čelia ťažkostiam s deportáciami do Vietnamu, ktorý odmieta prijať niektorých svojich občanov späť.

Prípad zároveň zvýrazňuje kontroverziu okolo prísnych migračných opatrení administratívy Donalda Trumpa, ktoré čelili opakovanej kritike zo strany právnikov a aktivistov za ľudské práva.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zomrela Margot Friedländerová, jedna z posledných preživších holokaustu

V piatok zomrela v Nemecku vo veku 103 rokov Margot Friedländerová, jedna z posledných žijúcich preživších holokaustu.

Narodila sa v roku 1921 v Berlíne a počas nacistickej éry sa istý čas skrývala, no napokon bola deportovaná do koncentračného tábora v Terezíne.

Jej matka, otec a brat zahynuli v Auschwitzi. V Terezíne stretla svojho budúceho manžela, s ktorým po skončení vojny emigrovala do Spojených štátov.

Po smrti manžela sa Friedländerová začala pravidelne vracať do Berlína, kde sa v roku 2010 natrvalo usadila. Venovala sa vzdelávaniu mladých ľudí a prednáškam o holokauste, snažila sa tak šíriť vedomie o nacistických zverstvách a dôležitosti pamäti.

Jej život a dielo si pripomína nadácia, ktorá nesie jej meno a pokračuje v jej odkaze v oblasti historickej osvety.

(tasr, dpa, max)

Minúta  |  

V Ománe sa bude konať nové kolo jadrových rozhovorov medzi USA a Iránom

Štvrté kolo nepriamych rokovaní medzi Iránom a Spojenými štátmi o jadrovej dohode sa uskutoční v Ománe v nedeľu. Rokovania majú opätovne otvoriť diplomatickú cestu k obmedzeniu jadrového programu Teheránu.

Rozhovory vedie na americkej strane vyslanec prezidenta Donalda Trumpa pre Blízky východ Steve Witkoff, pričom diskusie sa zatiaľ nesú v priateľskej atmosfére, no základné sporné body zostávajú otvorené.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí konkretizoval, že dialóg napreduje a delegácie sa postupne posúvajú k detailom. Spojené štáty požadujú ukončenie obohacovania uránu aj na civilné účely, čo Irán odmieta.

Rokovania prichádzajú krátko pred plánovanou cestou prezidenta Trumpa do regiónu. Pôvodne plánované májové stretnutie odložili z logistických dôvodov.

Irán dlhodobo tvrdí, že jeho jadrový program má výlučne civilný charakter a nie je zameraný na vývoj jadrových zbraní.

(tasr, afp, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.