Preskočiť na obsah
  |  

Slovensko v prvom zápase na majstrovstvách podľahlo Švédsku

Slovenskí hokejisti prehrali vo svojom prvom zápase na 88. majstrovstvách sveta v Štokholme s domácim Švédskom 0:5.

Favorit rozhodol o svojom triumfe už v prvej tretine, strelil v nej tri góly. Skóre sa otvorilo v 12. minúte po chybe Mária Grmana, keď skóroval Mikael Backlund. Do prestávky pridali Švédi ešte dva góly vďaka Carlssonovi a Brodinovi.

V druhej tretine zvýšil Lindholm na 4:0, keď využil tlak domácich v útočnom pásme.

V tretej časti uzavrel skóre v 58. minúte Mika Zibanejad. Slováci nedokázali prekonať brankára Jacoba Markströma ani raz, aj keď mali niekoľko šancí.

Švédi si pripísali do tabuľky A-skupiny prvé tri body a sú na jej čele. V ďalšom zápase A-skupiny sa zverenci trénera Vladimíra Országha predstavia v nedeľu 11. mája o 12.20 h proti Slovinsku.

Švédov čaká duel proti Rakúsku o deň skôr v sobotu 10. mája o 16.20.

(tasr)

  |  

Putin sľúbil Kube pomoc, ruské firmy plánujú rozsiahle investície

Rusko oznámilo, že do roku 2030 investuje viac ako jednu miliardu dolárov do Kuby, čím poskytne komunistickému karibskému ostrovu záchranné lano v čase hlbokej hospodárskej krízy.

Ide o konkrétny záväzok v rámci takzvaného „Plánu 2030“, ktorý zahŕňa investície do energetiky, poľnohospodárstva či verejného osvetlenia.

Ruský vicepremiér Dmitrij Černyšenko deklaroval, že Moskva tentoraz dotuje úrokové sadzby pre podniky a označil Kubu za „spoľahlivého partnera“. Vyhlásenie prišlo po štvrtkovom stretnutí kubánskeho prezidenta Miguela Díaza-Canela s Vladimirom Putinom v Moskve.

Kubánska ekonomika čelí zničujúcim dôsledkom amerických sankcií, poklesu turizmu a neefektívneho plánovaného hospodárstva.

Rusko historicky podporuje Kubu materiálne aj finančne, hoci viaceré projekty boli v minulosti pozastavené pre kubánske dlhy. Harmonogram novej miliardovej investície zostáva nejasný, no podľa Černyšenka pôjde o dlhodobý proces.

(reuters, max)

  |  

Trump premenoval záliv, Google reagoval, Mexiko podalo žalobu

Žalobu na spoločnosť Google podalo Mexiko za to, že v službe Google Maps pre používateľov v USA zmenila názov Mexického zálivu na Americký záliv.

Prezidentka Claudia Sheinbaumová v piatok oznámila, že právne konanie už bolo iniciované, hoci nešpecifikovala, kde a kedy.

Zmena názvu je výsledkom iniciatívy amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorú vo štvrtok schválila Snemovňa reprezentantov a čaká na súhlas Senátu.

Mexiko považuje túto zmenu za nelegitímnu a tvrdí, že názov Mexický záliv je medzinárodne uznávaný a nemôže byť jednostranne zmenený jednou krajinou.

Google zaviedol nový názov na svojej platforme vo februári, čím vyvolal kritiku mexických úradov. Prezidentka Sheinbaumová už vtedy avizovala možné právne kroky a teraz tvrdí, že zmena názvu ohrozuje suverenitu a medzinárodnú integritu geografických pomenovaní.

(tasr, afp, max)

  |  

Poslanec SPD čelí kritike: Stretol sa s expremiérom Ruska aj šéfom dozornej rady Gazpromu

Nemecký zákonodarca Ralf Stegner (SPD), člen parlamentného výboru dohliadajúceho na činnosť spravodajských služieb, čelí výzvam na vysvetlenie svojej účasti na súkromnom stretnutí s blízkymi spolupracovníkmi Vladimira Putina v Baku.

Štyria nemeckí účastníci – okrem Stegnera aj Ronald Pofalla, ktorý kedysi viedol úrad bývalej kancelárky Angely Merkelovej, ako aj dvaja bývalí regionálni ministri potvrdili, že boli na „súkromnom“ podujatí v Baku.

Na stretnutí im oponovali bývalý ruský premiér Viktor Zubkov, predseda dozornej rady Gazpromu, a Valerij Fadejev, predseda ruskej rady pre ľudské práva, na ktorého uvalila sankcie EÚ.

Stretnutie sa uskutočnilo 13. apríla a vyvolalo obavy najmä pre Stegnerovu pozíciu s prístupom k dôverným informáciám nemeckých bezpečnostných služieb.

Kritici z rôznych politických strán žiadajú jeho odvolanie z výboru, pričom poukazujú na riziká kompromitácie. Stegner obhajuje stretnutie ako súčasť diplomatického dialógu.

(reuters, max)

  |  

Zelenskyj a Trump rokovali o prímerí, stretnutie prezidentov USA a Ruska nebude

Americký prezident Donald Trump mal podľa Bieleho domu „veľmi dobrý a produktívny“ telefonát s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Diskutovali o možnosti 30-dňového prímeria medzi Ukrajinou a Ruskom.

Trump vyjadril nádej, že dohoda by mohla byť dosiahnutá už budúci týždeň. Biely dom zároveň potvrdil, že stretnutie amerického prezidenta s tým ruským sa neuskutoční v najbližšom čase.

Z Kyjeva šéf Zelenského kancelárie Andrij Jermak podotkol, že o prímerí a mierovej perspektíve rokoval prezident telefonicky aj s americkým ministrom zahraničia Marcom Rubiom a ďalšími predstaviteľmi - vrátane vyslancov Steva Witkoffa a Keitha Kellogga. Prítomný bol aj ukrajinský minister obrany Rustem Umerov.

Spojené štáty pripravujú návrh mesačného prímeria na Ukrajine so spojencami v Európe. Neprijatie návrhu zo strany Ruska by viedlo k okamžitému zavedeniu nových sankcií.

Podľa francúzskeho diplomatického zdroja finálna verzia návrhu sa bude vyjednávať počas víkendového samitu priamo na Ukrajine.

(reuters, max)

  |  

Deportácia migrantov sa zvrtla: Čakali na asfalte a neodleteli, tvrdí právnik

Plán deportácie migrantov z USA do Líbye spôsobil právny a ľudskoprávny rozruch. Skupina migrantov vrátane vietnamského robotníka bola bez vysvetlenia prevezená na vojenské letisko v Texase a niekoľko hodín tam na asfalte čakala na let, ktorý sa napokon neuskutočnil.

Podľa právnika Vietnama jeho klient, ktorý žije v USA od 90. rokov, dostal príkaz na deportáciu, hoci nevedel po anglicky, dokument nepodpísal a nebol informovaný o právach.

Sudca v Bostone rozhodol, že akákoľvek deportácia nelíbyjských osôb do Líbye bez posúdenia rizika prenasledovania by porušila existujúci súdny zákaz.

Spojené štáty čelia ťažkostiam s deportáciami do Vietnamu, ktorý odmieta prijať niektorých svojich občanov späť.

Prípad zároveň zvýrazňuje kontroverziu okolo prísnych migračných opatrení administratívy Donalda Trumpa, ktoré čelili opakovanej kritike zo strany právnikov a aktivistov za ľudské práva.

(reuters, max)