Preskočiť na obsah
Minúta  |  

SHMÚ má nového riaditeľa, žezlo prebral odborník z Luxemburgu

Novým riaditeľom Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) sa stal Vladimír Císar. Pôsobil aj na Európskom dvore audítorov v Luxemburgu. Doterajšia poverená riaditeľka Ivana Herkel sa vracia na pozíciu ekonómky SHMÚ.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) zároveň schválil navýšenie rozpočtu ústavu o tri milióny eur na predĺženie zmluvy s prevádzkovateľom leteckých služieb. Zdôraznil i potrebu modernizácie, efektivity a čerpania európskych fondov pre rozvoj SHMÚ.

Císar, ktorý vyštudoval Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline, pôsobil osem rokov aj na Najvyššom kontrolnom úrade SR. Jeho ambíciou je čo najviac rozvíjať SHMÚ, najmä v oblasti IT projektov a kvality služieb.

Taraba považuje jeho vymenovanie za garanciu odbornosti a profesionalizácie inštitúcie s cieľom minimalizovať závislosť od externých dodávateľov.

Zamestnanci SHMÚ pred pár týždňami varovali pred krízou, ktorá podľa nich ohrozuje odbornú integritu, prevádzkyschopnosť a medzinárodné renomé ústavu. Kritizovali nútené prepúšťanie, zastrašovanie zo strany vedenia či obmedzenie účasti na medzinárodných projektoch.

(tasr, max)

Minúta  |  

Sikorski: Ruské špeciálne služby stoja za požiarom centra vo Varšave

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski rozhodol o uzavretí ruského konzulátu v Krakove. Ide o následok vyšetrovania požiaru v obchodnom centre Marywilska 44 vo Varšave z mája 2024, ktoré odhalilo zapojenie ruských špeciálnych služieb.

Podľa zistení poľských a litovských orgánov išlo o cielený sabotážny čin, ktorý mal narušiť bezpečnosť a stabilitu v Poľsku, organizovaný z Ruska. Vyšetrovanie trvalo 121 dní, zúčastnilo sa na ňom 55 prokurátorov, 100 policajtov a viacerí experti. Vypočuli viac ako 70 svedkov a 530 poškodených.

Viacerí podozriví sú vo väzbe, ďalších identifikovali a hľadajú ich. Poľské orgány deklarovali, že budú pokračovať v stíhaní všetkých zodpovedných.

(tasr, max)

Minúta  |  

Počet osobných bankrotov na Slovensku stúpol medziročne aj medzimesačne

Na Slovensku vyhlásili v apríli 2024 dovedna 879 osobných bankrotov. To predstavuje najvyšší počet v tomto roku a nárast o 17 percent oproti marcu.

Medziročné porovnanie ukázalo podľa spoločnosti CRIF - Slovak Credit Bureau zvýšenie o tri percentá.

Unikátnym prípadom sa stal bankrot päťčlennej rodiny z okresu Brezno. Okrem nej zbankrotovala aj trojčlenná rodina, spolu 16 manželských párov a 22 ľudí s blízkymi príbuzenskými väzbami.

Výraznú skupinu tvorilo aj 112 ľudí bez domova. Až 873 dlžníkov zvolilo formu konkurzu, len šesť si vybralo splátkový kalendár.

Najviac bankrotov evidujú v Prešovskom (154) a Banskobystrickom kraji (152). V apríli súdy zrušili 522 konkurzov z predchádzajúcich období.

Podľa analytičky CRIF Jany Markovej vyhlásili 90 percent bankrotov na majetok občanov a desať percent na podnikateľov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Proces s obžalovaným z atentátu na Fica by sa mal začať v júli

Súdny proces v prípade atentátu na predsedu vlády Roberta Fica (Smer) sa bude konať na banskobystrickom pracovisku Špecializovaného trestného súdu.

Hovorkyňa súdu Katarína Kudjáková spresnila, že termín začiatku pojednávania je vytýčený na 8. júla.

Obžalobe pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku čelí Juraj Cintula, ktorému hrozí doživotie.

V apríli Najvyšší súd rozhodol o ponechaní Cintulu vo väzbe. Z uznesenia súdu plynie, že dôchodca nemal úmysel usmrtiť Fica, iba mu natrvalo znemožniť výkon funkcie predsedu vlády.

Pri rozhodnutí zohral dôležitú úlohu znalecký posudok psychologičky. Citujúc z jeho znenia Aktuality píšu, že odborníčka identifikovala u dôchodcu výrazné sklony reagovať na konfliktné a stresové situácie agresivitou, čo podľa súdu predstavuje zvýšené riziko opakovania násilnej trestnej činnosti.

Manželka obvineného mala rovnako vo výpovedi uviesť, že keď mu povedala niečo, čo sa mu nepáčilo, „tak sa jeho reakcia prejavovala tak, že zvyšoval hlas a vyhrážal sa jej, že ju zabije“.

(tasr, max)

Minúta  |  

Rusko pokračuje v útokoch, výzvu európskych lídrov a Kyjeva na prímerie ignoruje

Ruské útoky na Ukrajinu pokračovali aj v pondelok, napriek výzve na 30-dňové prímerie zo strany Ukrajiny a európskych lídrov, ktorú Kremeľ odmietol.

Podľa ukrajinského letectva vypustilo Rusko v noci 108 dronov typu Šáhed, z ktorých 55 zničili a ďalších 30 nespôsobilo škody. Zasiahli viaceré regióny vrátane Odesy, kde utrpela zranenie žena, a tiež východnú železničnú infraštruktúru, kde zranili rušňovodiča.

Prezident Zelenskyj vyhlásil, že ponuka na prímerie zostáva v platnosti, no Ukrajina bude reagovať, ak ju Rusko poruší. Putin namiesto toho navrhol priame rokovania v Istanbule, ktoré by mohli viesť k prímeriu.

Zatiaľ nie je jasné, či sa na nich osobne zúčastní. Západní lídri vrátane Británie, Francúzska, Nemecka a Poľska pohrozili Rusku novými sankciami. Stretnutie európskych ministrov zahraničia je naplánované na pondelok v Londýne.

Diplomatické manévrovanie pokračuje aj na pozadí snahy oboch strán získať priazeň amerického prezidenta Trumpa, ktorý vyzýva na rýchly mier.

(tasr, red)

Minúta  |  

Leyenová čelí súdu pre utajené SMS s Pfizerom o miliardovej zmluve na vakcíny

Európsky súd tento týždeň rozhodne, či predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová porušila pravidlá transparentnosti, keď odmietla zverejniť SMS správy s generálnym riaditeľom Pfizeru Albertom Bourlom. Informáciu priniesol portál Politico.

Správy, ako pripomína Politico, sa týkajú rokovaní o zmluve na dodávku 1,8 miliardy dávok vakcíny proti Covid-19. Prípad, známy ako „Pfizergate“, môže vážne ovplyvniť jej povesť a ohroziť druhý mandát.

Kľúčová otázka je, či majú takéto správy považovať za oficiálne dokumenty. Kritici tvrdia, že utajovanie znižuje dôveru verejnosti.

Európska ombudsmanka to nazvala príkladom nesprávneho konania zo strany Komisie, pretože sa ani nepokúsila správy nájsť. Obvinila von der Leyenovú z toho, že v inštitúcii podporuje kultúru utajovania.

Právne konanie proti Komisii začal denník The New York Times, ktorý požiadal o prístup k správam. Komisia ich najprv popierala, neskôr priznala ich existenciu, no tvrdí, že nesúvisia s rokovaniami.

Vec vyšetruje aj Európska prokuratúra pre podozrenia zo závažných chýb pri nákupe vakcín.

Rozhodnutie súdu môže ovplyvniť pravidlá otvorenosti v Európskej únii a podľa portálu Politico aj budúcnosť samotnej predsedníčky.

(red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.