Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Veterný park pri Senici rozdeľuje obce, referendum nepomohlo

Miestne referendum o výstavbe veterného parku v obci Kuklov v okrese Senica je neplatné pre nízku účasť. Zo 604 oprávnených voličov sa ho zúčastnilo len 121, čo nestačí na jeho platnosť.

Referendum iniciovalo obecné zastupiteľstvo, ktoré sa týmto spôsobom chcelo obyvateľov opýtať na ich názor k plánovanej výstavbe veternej elektrárne.

Výstavbu kritizujú okolité obce aj občianske združenie Nová ZEM, ktoré varuje pred zdravotnými rizikami, infrazvukom, vplyvom na životné prostredie či poklesom cien nehnuteľností.

Park by sa mal nachádzať menej než kilometer od najbližšieho domu. Investorom je spoločnosť Green Energy Holding, ktorá prevádzkuje aj iné veterné parky v regióne.

Tá svoj zámer predstavila verejnosti na prezentácii 6. mája. Konateľ firmy Tomáš Lacko zdôraznil, že dôležitým faktorom pri rozhodovaní o projekte bude práve postoj miestnej samosprávy.

(tasr, max)

Minúta  |  

Izrael chce dohodu s Hamasom, žiada prepustenie rujomeníkov i odzbrojenie

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že Izrael je otvorený dohode s Hamasom, ktorá by mohla viesť k ukončeniu bojov v Pásme Gazy. Podmienkou je prepustenie všetkých rukojemníkov, vyhostenie teroristov Hamasu a odzbrojenie enklávy.

Izraelská armáda medzitým pokračuje vo vojenskej operácii s cieľom poraziť Hamas. V Katare zároveň prebiehajú rokovania sprostredkované USA, Egyptom a Katarom.

Hamas označuje rozhovory za krok k ukončeniu vojny a podľa BBC navrhol prepustenie deviatich rukojemníkov výmenou za 60-dňové prímerie, prepustenie palestínskych väzňov, vstup humanitárnej pomoci a evakuáciu pacientov.

Izrael požaduje informácie o všetkých zostávajúcich rukojemníkoch. Napriek predošlému prímeriu z januára sa boje obnovili v marci a odvtedy žiadna nová dohoda nevznikla.

Netanjahu odmieta ukončenie vojny bez úplnej porážky Hamasu, zatiaľ čo palestínske hnutie odmieta možnosť odovzdania svojich zbraní.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Karas z KDH varuje pred zásahmi do slobody prejavu

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) a podpredseda KDH Viliam Karas diskutovali v STVR v relácii O päť minút dvanásť o dianí v politike a v spoločnosti rok po atentáte na premiéra, o vojne na Ukrajine a budúcnosti slobody prejavu v krajine.

Obaja politici sa zhodli na tom, že Slovensko potrebuje upokojiť napätie a obnoviť dôveru v štátne inštitúcie. Viliam Karas zdôraznil potrebu spravodlivého procesu s Jurajom Cintulom, obvineným z útoku na premiéra. Kritizoval Kaliňáka za tlačovku, na ktorej politici Smeru prezentovali zakrvavené oblečenie premiéra po streľbe atentátnika. Kaliňák reagoval, že zverejnenie fotografií bolo legitímne, pretože boli súčasťou dokumentácie jeho osobných vecí a neporušili sa žiadne pravidlá.

Karas má obavy z možných legislatívnych zásahov do slobody prejavu, ktoré vláda zvažuje. Podľa neho je nebezpečné riešiť každú krízu sprísňovaním zákonov, namiesto efektívneho uplatňovania existujúcich právnych noriem. Kaliňák obhajoval tzv. "lex atentát" a nevylúčil ďalšie sprísnenie postihov za verbálne útoky na verejných činiteľov.

Diskusia sa dotkla aj aktuálnej situácie na Ukrajine. Kaliňák uviedol, že každá strana v konflikte sa snaží nájsť svoju vyjednávaciu pozíciu. Vyjadril nádej, že rokovania medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom môžu priniesť výsledky. Kritizoval sankčnú politiku voči Rusku ako neúčinnú a tvrdil, že Rusko si aj napriek sankciám udržalo silné obchodné väzby s krajinami ako India a Čína.

Karas ocenil výmenu zajatcov medzi Ukrajinou a Ruskom ako znak pokroku. Zdôraznil však, že osobné stretnutie prezidentov oboch krajín bez vopred dohodnutých podmienok je málo pravdepodobné a neprinieslo by žiadny efekt.

Podpredseda KDH opakovane varoval pred unáhleným zasahovaním do slobody prejavu, aj keď je zneužívaná. Poukázal na riziko, že prísnejšie zákony by mohli byť zneužité proti názorovo nepohodlným jednotlivcom, vrátane cirkevných predstaviteľov. Kaliňák tieto obavy odmietol. Poukázal na dôležitosť ochrany verejných činiteľov pred extrémnymi útokmi.

Obaja sa zhodli, že slovenská politika v posledných rokoch zhrubla. Kaliňák označil za zlomový moment nástup Igora Matoviča a strany SaS, po ktorých začali dominovať osobné útoky. Karas odmietol zodpovednosť preniesť len na opozíciu. Konštatoval, že zodpovednosť za napätie nesú všetky politické tábory.

Kaliňák sa zastal premiéra Fica v súvislosti s jeho kontroverznou návštevou Moskvy. Podľa neho je neprijateľné, aby nevolená európska úradníčka kritizovala rozhodnutia suverénneho premiéra. Narážal tým na šéfku európskej diplomacie Kaju Kallas, ktorá vytýkala premiérovi Ficovi cestu do Moskvy počas nedávnych osláv konca druhej svetovej vojny.

(stvr, lup)

Minúta  |  

Ukrajina varuje pred cvičným odpálením ruskej balistickej rakety

Ukrajinská vojenská rozviedka varovala, že Rusko plánuje v nedeľu večer odpáliť medzikontinentálnu balistickú raketu.

Udiať sa tak má v rámci cvičenia, ktoré má podľa ukrajinskej rozviedky zároveň demonštrovať silu a zastrašiť Ukrajinu a západné krajiny.

Podľa oznámenia zverejneného na platforme Telegram má ísť o kombinované „cvičné a bojové“ odpálenie z oblasti Sverdlovska, pričom raketa má mať dolet vyše 10-tisíc kilometrov.

Ukrajina tento krok vníma ako súčasť širšej stratégie Ruska eskalovať napätie a ukázať svoje strategické schopnosti v čase pokračujúceho konfliktu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Putin načrtol ciele: bezpečnosť Ruska a koniec konfliktu na Ukrajine

Cieľom Ruska je podľa nedeľňajších slov ruského prezidenta Vladimira Putina odstrániť príčiny konfliktu na Ukrajine a zabezpečiť bezpečnosť štátu.

V rozhovore pre ruskú štátnu televíziu dodal, že Moskva sa snaží vytvoriť podmienky pre trvalý mier a disponuje potrebnými silami na dosiahnutie tohto cieľa. Vyjadrenie prišlo po piatkových rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou v Istanbule.

Putin tiež vyjadril úctu k národným záujmom Spojených štátov a očakáva rovnaký prístup k Rusku.

V noci zo soboty Rusko podniklo najväčší dronový útok na Ukrajinu, pričom podľa ukrajinskej armády vypustilo 273 dronov – ukrajinská obrana zneškodnila 88 z nich. Útok si vyžiadal jednu obeť a troch zranených.

Zároveň Moskva hlásila zostrelenie 25 ukrajinských dronov nad Brianskou a Belgorodskou oblasťou. V Kurskej oblasti zahynula jedna civilistka.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Irán ponúka Európe obnovenie dôvery, varuje však pred sankciami

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vyhlásil, že Irán je pripravený obnoviť dôveru európskych krajín, pokiaľ prejavia skutočný záujem o spoluprácu a budú voči Teheránu pristupovať nezávisle.

Vyjadrenie zaznelo na diplomatickom fóre v Teheráne, v čase, keď Británia, Francúzsko a Nemecko zvažujú obnovenie sankcií OSN pre porušenia jadrovej dohody z roku 2015.

Tá bola narušená po tom, čo USA pod vedením Donalda Trumpa v roku 2018 od dohody odstúpili. Teherán následne prestal dohodu dodržiavať a pokročil vo vývoji svojho jadrového programu.

Západné krajiny Irán obviňujú, že sa snaží získať jadrové zbrane, čo Teherán dôrazne odmieta a tvrdí, že jeho program má výlučne civilné ciele.

Arákčí varoval pred „nezvratnými“ dôsledkami v prípade obnovenia sankcií a vyzval na spoločné rokovania nielen o jadrovej otázke, ale aj o ďalších témach spoločného záujmu. Zdôraznil, že Irán nevidí prekážky v rozšírení vzťahov, ak bude mať Európa vôľu na nápravu.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.