Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina varuje pred cvičným odpálením ruskej balistickej rakety

Ukrajinská vojenská rozviedka varovala, že Rusko plánuje v nedeľu večer odpáliť medzikontinentálnu balistickú raketu.

Udiať sa tak má v rámci cvičenia, ktoré má podľa ukrajinskej rozviedky zároveň demonštrovať silu a zastrašiť Ukrajinu a západné krajiny.

Podľa oznámenia zverejneného na platforme Telegram má ísť o kombinované „cvičné a bojové“ odpálenie z oblasti Sverdlovska, pričom raketa má mať dolet vyše 10-tisíc kilometrov.

Ukrajina tento krok vníma ako súčasť širšej stratégie Ruska eskalovať napätie a ukázať svoje strategické schopnosti v čase pokračujúceho konfliktu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Putin načrtol ciele: bezpečnosť Ruska a koniec konfliktu na Ukrajine

Cieľom Ruska je podľa nedeľňajších slov ruského prezidenta Vladimira Putina odstrániť príčiny konfliktu na Ukrajine a zabezpečiť bezpečnosť štátu.

V rozhovore pre ruskú štátnu televíziu dodal, že Moskva sa snaží vytvoriť podmienky pre trvalý mier a disponuje potrebnými silami na dosiahnutie tohto cieľa. Vyjadrenie prišlo po piatkových rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou v Istanbule.

Putin tiež vyjadril úctu k národným záujmom Spojených štátov a očakáva rovnaký prístup k Rusku.

V noci zo soboty Rusko podniklo najväčší dronový útok na Ukrajinu, pričom podľa ukrajinskej armády vypustilo 273 dronov – ukrajinská obrana zneškodnila 88 z nich. Útok si vyžiadal jednu obeť a troch zranených.

Zároveň Moskva hlásila zostrelenie 25 ukrajinských dronov nad Brianskou a Belgorodskou oblasťou. V Kurskej oblasti zahynula jedna civilistka.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Irán ponúka Európe obnovenie dôvery, varuje však pred sankciami

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vyhlásil, že Irán je pripravený obnoviť dôveru európskych krajín, pokiaľ prejavia skutočný záujem o spoluprácu a budú voči Teheránu pristupovať nezávisle.

Vyjadrenie zaznelo na diplomatickom fóre v Teheráne, v čase, keď Británia, Francúzsko a Nemecko zvažujú obnovenie sankcií OSN pre porušenia jadrovej dohody z roku 2015.

Tá bola narušená po tom, čo USA pod vedením Donalda Trumpa v roku 2018 od dohody odstúpili. Teherán následne prestal dohodu dodržiavať a pokročil vo vývoji svojho jadrového programu.

Západné krajiny Irán obviňujú, že sa snaží získať jadrové zbrane, čo Teherán dôrazne odmieta a tvrdí, že jeho program má výlučne civilné ciele.

Arákčí varoval pred „nezvratnými“ dôsledkami v prípade obnovenia sankcií a vyzval na spoločné rokovania nielen o jadrovej otázke, ale aj o ďalších témach spoločného záujmu. Zdôraznil, že Irán nevidí prekážky v rozšírení vzťahov, ak bude mať Európa vôľu na nápravu.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Politika Trumpa motivuje tretinu Nemcov k bojkotu amerických značiek

Viac ako tretina nemeckých spotrebiteľov obmedzuje používanie amerických produktov a služieb pre nesúhlas s politikou bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa.

Podľa prieskumu inštitútu Innofact pre portál Verivox 34,3 percenta respondentov uviedlo, že menej často využíva americké tovary, pričom ďalších 17 percent zvažuje podobný krok.

Spotrebitelia sa najčastejšie vyhýbajú smartfónom, americkému hardvéru a sociálnym sieťam ako Instagram a X. Napriek tomu ostáva silná závislosť od služieb ako WhatsApp a Amazon – až 36,3 percenta respondentov ich považuje za nevyhnutné.

Len 17 percent si vie predstaviť alternatívu k WhatsAppu. Prieskum zároveň ukázal, že približne 30 percent opýtaných pochybuje o účinnosti bojkotu.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Izrael zasiahol Gazu počas mierových rokovaní,. Obete sú ženy, deti aj novinári

Izraelské nálety v noci zabili v pásme Gazy najmenej 100 Palestínčanov vrátane žien, detí, novinárov a celých rodín. Jeden z útokov zasiahol stanový tábor vysídlených osôb v Chán Júnise, kde zahynuli aj tri deti brata bývalého lídra Hamasu.

Zdravotnícky systém v Gaze je na pokraji kolapsu, nemocnice čelia preťaženiu, nedostatku materiálu a častým útokom. Humanitárna pomoc je blokovaná od marca, čo zhoršuje situáciu a prehlbuje hlad.

Izrael tvrdí, že cieľom ofenzívy je eliminácia vojenských kapacít Hamasu, ktorý vlani v októbri zaútočil na izraelské obce a uniesol rukojemníkov. V Gaze už podľa úradov zomrelo vyše 53-tisíc ľudí.

Rokovania o prímerí v katarskej Dauhe zatiaľ nepriniesli prelom. Hamas navrhol výmenu polovice izraelských rukojemníkov za dvojmesačné prímerie a prepustenie palestínskych väzňov.

Izrael však podľa Hamasu trvá na pokračovaní vojny bez záväzku k prímeriu. Situácia sa naďalej vyostruje a civilné obete pribúdajú.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Poľsko volí prezidenta. Výsledok rozhodne o budúcnosti vzťahu s EÚ, Ukrajinou a NATO

V Poľsku prebiehajú prezidentské voľby, ktoré predstavujú zásadný test pre proeurópsku víziu premiéra Donalda Tuska.

Favoritom je varšavský starosta Rafal Trzaskowski z Tuskovej Občianskej koalície, ktorý pravdepodobne postúpi do druhého kola proti konzervatívnemu kandidátovi Karolovi Nawrockému, podporovanému nacionalistickou stranou PiS.

Trzaskowski presadzuje silné väzby s EÚ a NATO, zmenu justičných reforiem PiS a stabilizáciu politickej situácie. Nawrocki sa profiluje ako obranca tradičných hodnôt, čelí však kontroverzii súvisiacej s podvodom. Hoci podporuje pomoc Ukrajine, využíva aj protiukrajinské nálady.

Prezident v Poľsku má síce obmedzené právomoci, ale môže vetovať zákony, čo v prípade víťazstva Nawrockého môže ohroziť Tuskove reformy.

Voľby sa konajú v čase rastúceho euroskepticizmu a návratu Trumpa na scénu. V rovnaký deň sa koná aj druhé kolo rumunských prezidentských volieb, kde nacionalisti čelia centristom. Výsledky môžu ovplyvniť budúce smerovanie EÚ.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.