Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lídri EÚ a USA žiadajú prímerie na Ukrajine, Trump má hovoriť s Putinom

Lídri Spojeného kráľovstva, Francúzska, Nemecka, Talianska a USA v nedeľu diskutovali o vojne na Ukrajine a potrebe bezpodmienečného prímeria.

Podľa kancelárie britského premiéra Starmera sú pripravení zaviesť sankcie proti Rusku, ak sa Moskva odmietne seriózne zapojiť do mierových rozhovorov. Rozhovoru sa zúčastnili aj Donald Trump, Emmanuel Macron, Giorgia Meloniová a Friedrich Merz.

Prezident Trump v sobotu oznámil, že v pondelok telefonuje s Vladimirom Putinom, pričom chce navrhnúť 30-dňové prímerie.

Macron a Merz vyzvali Putina, aby preukázal vôľu k mieru. Podľa Merza sa už začal dialóg medzi stranami konfliktu a vznikol priestor pre diplomatické kroky. Ukrajina aj Európa tento návrh podporili.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

EÚ chce s Austráliou uzavrieť bezpečnostný pakt, rokovali v Ríme

Európska únia prejavila záujem o posilnenie obranného partnerstva s Austráliou. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zdôraznila dôležitosť spolupráce v kontexte rastúceho geopolitického napätia.

Pri príležitosti inaugurácie pápeža Leva XIV. v Ríme sa Von der Leyenová počas stretnutia s austrálskym premiérom Anthonym Albanesem vyjadrila, že EÚ vníma Austráliu ako strategického partnera a chce spoluprácu rozšíriť o bezpečnostný pakt.

Albanese síce reagoval zdržanlivejšie, no tiež ocenil spoločné hodnoty a naznačil ochotu spolupracovať, vrátane vojenských cvičení a ďalších oblastí.

Okrem obrany obaja lídri deklarovali spoločnú podporu Ukrajine proti ruskej agresii. Austrália a EÚ podľa Albaneseho „stoja spolu s ukrajinským ľudom“.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Witkoff: USA nedovolia Iránu obohacovať urán ani na jedno percento

USA počas rokovaní o iránskom jadrovom programe opakovane odmietajú akékoľvek obohacovanie uránu Teheránom, oznámil vyslanec Steve Witkoff. Podľa neho ide o neprekročiteľnú hranicu.

Irán tento postoj odmieta, pričom minister zahraničných vecí Abbás Arákčí aj prezident Masúd Pezeškiján označili americkú požiadavku za neprijateľnú a ponižujúcu.

Witkoff tvrdí, že USA predložili Iránu návrh, no Teherán popiera, že by dostal akýkoľvek dokument. Rokovania majú pokračovať v Európe, kde Washington očakáva pozitívny vývoj.

Irán v súčasnosti obohacuje urán na 60 percent, čo ďaleko presahuje pôvodný limit dohody z roku 2015. Západní predstavitelia varujú, že Teherán sa môže pokúšať získať jadrové zbrane, čo Irán odmieta a tvrdí, že jeho program má len civilný charakter.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Trump a Harrisová reagovali na Bidenovu rakovinu, želajú mu skoré uzdravenie

Exprezidentovi USA Joeovi Bidenovi bola diagnostikovaná agresívna forma rakoviny prostaty, pričom metastázy sa už rozšírili do kostí. Informáciu zverejnila jeho kancelária v nedeľu. Na túto správu reagovali aj bývalý prezident Donald Trump a bývalá viceprezidentka Kamala Harrisová.

Trump na sociálnej sieti Truth Social uviedol, že správu prijal s ľútosťou a spolu s manželkou Melaniou vyjadrili Bidenovej rodine úprimnú podporu a želanie skorého uzdravenia.

Kamala Harrisová na platforme X ocenila Bidenovu silu a optimizmus, ktoré podľa nej preukáže aj v boji s touto chorobou. Zdôraznila, že Biden je bojovník a vyjadrila nádej na jeho úplné a rýchle zotavenie.

V súčasnosti Biden spolu s rodinou zvažuje ďalšie možnosti liečby.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Rumunským prezidentom bude stúpenec podpory Ukrajiny Nicușor Dan

V druhom kole prezidentských volieb v Rumunsku zvíťazil v nedeľu centristický starosta Bukurešti Nicușor Dan, ukazujú predbežné takmer úplné výsledky sčítania, podľa ktorých získal zhruba 54 percent hlasov. Jeho súper, euroskeptický nacionalista George Simion, dostal 46 percent hlasov, informuje TASR na základe správ agentúr AFP a Reuters.

Voľby boli vnímané ako rozhodujúce pre ďalšie smerovanie krajiny, ktorá susední s Ukrajinou. Rumunský prezident má päťročný mandát a významné rozhodovacie právomoci v otázkach národnej bezpečnosti a zahraničnej politiky, pripomína AFP.

Po sčítaní 96 percent hlasov viedol Dan so ziskom 54,3 percenta, Simion mal 45,7 percenta. Dan v prieskumoch niekoľko týždňov zaostával za Simionom, stúpencom amerického prezidenta Donalda Trumpa, a predbehol ho až v poslednom prieskume z piatka.

Proeurópsky starosta Bukurešti, ktorý kandidoval ako nezávislý, po zverejnení exit pollov uviedol, že rumunská spoločnosť preukázala pôsobivú silu a že voľby boli o komunite ľudí, ktorí si želajú dialóg a nie nenávisť. Dan v kampani sľuboval podporu právneho štátu, Ukrajiny, transparentnosti a orientácie na EÚ a NATO.

Simion, líder pravicovej Aliancie za zjednotenie Rumunov (AUR), tvrdil, že jeho sčítanie ukazuje, že má pred svojím súperom náskok o 400 000 hlasov. Vyhlásil, že jeho víťazstvo je jasné a že bude prezidentom všetkých Rumunov.

V prvom kole volieb jasne zvíťazil Simion sa 40,96 percenta hlasov nasledovaný Danom, ktorý získal 20,99 percenta. Odborníci pred obomi kolami volieb varovali pred zvýšeným množstvom dezinformácií na internete. Prezidentské voľby sa v Rumunsku opakujú po tom, ako súd výsledky volieb hlavy štátu z roku 2024 anuloval pre podozrenia z ruského zasahovania a manipulácií na sociálnych sieťach, ktoré údajne zvýhodnili pravicového kandidáta Calina Georgesca.

(tasr, red.)

Minúta  |  

Exprezident Biden má rakovinu prostaty

Bývalému prezidentovi Spojených štátov Joeovi Bidenovi diagnostikovali lekári agresívnu formu rakoviny prostaty, informovala v nedeľu jeho kancelária. Metastázy sa rozšírili do jeho kostí a v súčasnosti s rodinou prehodnocujú možnosti liečby. TASR o tom píše podľa správy agentúry AP a Reuters.

Bidena (82) minulý týždeň vyšetrili lekári pre problémy s močovým ústrojenstvom. Rakovinu prostaty mu diagnostikovali v piatok.

„Hoci ide o agresívnejšiu formu ochorenia, zdá sa, že rakovina je citlivá na hormóny, čo umožňuje účinnú liečbu,“ uviedla jeho kancelária. „Prezident a jeho rodina spolu s lekármi prehodnocujú možnosti liečby,“ dodala.

Podľa agentúry AP sa rakovina prostaty často rozširuje do kostí a metastázy sa následne oveľa ťažšie liečia než lokalizovaná rakovina. Ak však na svoj rast potrebuje hormóny - ako v prípade amerického exprezidenta - môže byť citlivá na liečbu, ktorá nádory zbavuje hormónov, dodáva AP.

Zdravotný stav Bidena bol jednou z hlavných tém už počas jeho pôsobenia vo funkcii prezidenta USA v období od 2021 do 2025. Pre viaceré otázne vystúpenia v priebehu jeho snahy o znovuzvolenie sa v lete svojej kandidatúry vzdal a nahradila ho vtedajšia viceprezidentka Kamala Harrisová. Tú nakoniec porazil Donald Trump, ktorý sa do Bieleho domu vrátil v januári po štvorročnej prestávke.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.