Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Senát USA podporil návrh sankcií proti Rusku, čaká sa na krok Bieleho domu

Americký Senát vyjadril výraznú podporu návrhu zákona, ktorého cieľom je zvýšiť tlak na Rusko prostredníctvom nových sankcií. Zákon, ktorý podporilo viac ako 80 senátorov z oboch strán, zatiaľ nebol predložený na hlasovanie, keďže líder väčšiny John Thune čaká na pokyny z Bieleho domu.

Návrh predpokladá uvalenie tvrdých sankcií, ak Rusko odmietne rokovať o trvalom mieri s Ukrajinou, a zavádza aj 500-percentné clo na dovoz z krajín obchodujúcich s ruskými energetickými surovinami.

Senátori Richard Blumenthal (demokrat) a senátor Lindsey Graham (republikán) označili zákon za reakciu na agresiu Moskvy, pričom Graham zdôraznil, že je čas zvýšiť náklady vojny pre prezidenta Putina.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Arcidiecéza v New Orleans vyplatí obetiam zneužívania 180 miliónov dolárov

Arcidiecéza v New Orleans vyplatí obetiam sexuálneho zneužívania duchovnými takmer 180 miliónov dolárov ako súčasť vyrovnania v konkurznom konaní, ktoré začalo v roku 2020.

Vyrovnanie zahŕňa príspevky od arcidiecézy, farností a poisťovní do fondu pre viac než 600 obetí. Finančné prostriedky budú rozdelené po ukončení bankrotu.

Prípady zneužívania v tejto oblasti odhalili rozsiahle systémové zlyhania katolíckej cirkvi a vyvolali verejné pobúrenie. Reakciou bolo prijatie legislatívnych reforiem vrátane návrhu zákona kriminalizujúceho takzvaný grooming, za ktorý môže hroziť až 15 rokov väzenia.

Zákon už schválil senát štátu Louisiana. Napriek týmto krokom mnohé obete stále čakajú na plné uznanie a spravodlivosť.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Dronové útoky ochromili internet aj letiská v časti Ruska

Ukrajinské dronové útoky na ruské územie pokračovali aj vo štvrtok, pričom sa zamerali na Moskvu, Tulu a Novomoskovsk. Podľa ruských úradov bolo zostrelených až 232 dronov, z toho 32 pri Moskve.

Útoky viedli k opakovanému prerušeniu prevádzky na viacerých moskovských letiskách vrátane Domodedova a Šeremetieva, kde lietadlá krúžili vo vzduchu alebo boli presmerované.

Dronové nálety ovplyvnili aj mobilný internet v Tulskej, Lipeckej a Moskovskej oblasti. Pripojenie cez pevné linky a Wi-Fi ostalo nedotknuté. Útoky vyvolali obavy o bezpečnosť leteckej dopravy a pretrvávajúcu zraniteľnosť ruskej protivzdušnej obrany voči masovým útokom bezpilotných lietadiel.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Austráliu zasiahli záplavy, odrezaných je 50-tisíc ľudí, hlásia aj obete

Východná Austrália čelí vážnej poveternostnej kríze – silné dažde spôsobili rozsiahle záplavy, ktoré si vyžiadali najmenej jednu obeť a tri osoby sú stále nezvestné. V štáte Nový Južný Wales zostalo odrezaných od okolia takmer 50-tisíc ľudí.

Premiérom Chrisom Minnsom označená situácia za „prírodnú katastrofu“ zasiahla najmä mesto Taree, kde bol zaznamenaný historicky najvyšší úhrn zrážok.

Záchranári používajú vrtuľníky a člny na evakuáciu osôb zo striech domov a balkónov. V nasledujúcich hodinách sa očakávajú ďalšie intenzívne zrážky – miestami až 300 mm.

Obyvatelia sú vyzývaní, aby dodržiavali pokyny úradov a rešpektovali prácu záchranárov. Zaplavené cesty a poškodená infraštruktúra komplikujú zásahové práce a distribúciu pomoci.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Izraelská armáda zachytila raketu, sirény varovali obyvateľov v strede krajiny

Izraelská armáda vo štvrtok informovala, že zachytila raketu odpálenú z Jemenu, kde pôsobia povstalci-húsíovia podporovaní Iránom. Raketu sa podarilo zostreliť, pričom v centrálnych oblastiach Izraela sa spustili výstražné sirény.

Húsíovia útočia na Izrael od začiatku vojny v Pásme Gazy, ktorú vyvolal útok Hamasu v októbri 2023. Hnutie tvrdí, že ich aktivity sú formou solidarity s Palestínčanmi.

Okrem rakiet a dronov na Izrael podnikajú aj útoky na obchodné lode v Červenom mori a Adenskom zálive. Z dôvodu zvýšeného rizika museli mnohé plavidlá zmeniť trasu mimo Suezského prieplavu, čo viedlo k predĺženiu dodacích časov a zvýšeniu nákladov.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Nehoda pri spustení najväčšej lode KĽDR, Kim hovorí o kriminálnom čine

V Severnej Kórei došlo k vážnej nehode počas slávnostného spustenia nového torpédoborca triedy Čchö Hjon, ktorého sa zúčastnil aj vodca Kim Čong-un.

Incident sa odohral v prístavnom meste Čchongdžin, kde sa najväčšia vojenská loď KĽDR poškodila pri uvedení na vodu – časti jej dna sa rozdrvili a prova sa neoddelila od rampy. Kim označil nehodu za „kriminálny čin spôsobený absolútnou nedbanlivosťou“ a nariadil okamžitú opravu do júna.

Plavidlo s hmotnosťou 5-tisíc ton a kapacitou na viac než 70 rakiet má podľa oficiálnych správ výrazne posilniť námorné kapacity krajiny. Odborníci však upozorňujú, že loď nemá funkčný pohonný systém a musí byť presúvaná pomocou vlečných člnov.

Nehoda vyvolala ostrú reakciu najvyššieho vedenia, pričom bola spojená s obvineniami z nezodpovednosti a nevedeckého prístupu v armádnom priemysle.

(tasr, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.