Preskočiť na obsah
  |  

NATO chce od Nemecka ďalších 40-tisíc vojakov, obranu pred Ruskom má kryť 130 brigád

NATO plánuje požiadať Nemecko, aby poskytlo ďalších sedem brigád – približne 40-tisíc vojakov – na obranu Aliancie.

Podľa zdrojov agentúry Reuters ide o súčasť nových cieľov v oblasti výzbroje a počtu jednotiek, ktoré majú ministri obrany členských štátov schváliť budúci týždeň.

Celkový cieľ NATO sa má zvýšiť z približne 80 na 120 až 130 brigád, čo znamená nárast o vyše 50 percent. Nemecko už v roku 2021 prisľúbilo 10 brigád do roku 2030, v súčasnosti má osem a deviatu buduje v Litve.

Zabezpečiť ďalších 40-tisíc vojakov však bude pre Berlín náročné – Bundeswehr podľa údajov stále nedosiahol plánovaných 203-tisíc vojakov a chýba mu približne 20-tisíc.

Nové ciele NATO nezohľadňujú možné stiahnutie amerických síl z Európy, ktoré USA plánujú diskutovať neskôr tento rok.

Trumpova administratíva zároveň tlačí na zvýšenie obranných výdavkov. Generálny tajomník NATO Mark Rutte navrhne na júnovom samite v Haagu zvýšiť cieľ výdavkov z dvoch percent HDP na päť percent, z toho 3,5 percenta na obranu a 1,5 percenta na bezpečnosť.

(reuters, red)

  |  

Rokovania s Ukrajinou budú pokračovať, tvrdí Peskov. Možný je návrat do Istanbulu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že minister obrany Rustem Umerov kontaktoval šéfa ruskej delegácie Vladimira Medinského ohľadom memoranda, ktoré má Moskva pripraviť ako základ pre mierové rokovania.

Dokument má obsahovať ruské podmienky na prímerie, no Ukrajina ho podľa Zelenského stále neobdržala.

Hovor sa uskutočnil po rokovaniach v Istanbule 16. mája – prvých od jari 2022. Ukrajina a jej spojenci naďalej trvajú na okamžitom a bezpodmienečnom prímerí, zatiaľ čo Rusko tvrdí, že má vlastné požiadavky, ktoré najskôr predloží v písomnej podobe.

Zelenskyj, ktorý hovoril v Berlíne, kritizoval, že Moskva len hľadá dôvody na oddialenie mieru: „Svet čaká už viac ako týždeň, kedy Rusi dokončia svoj takzvaný mierový návrh.“

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov potvrdil, že Rusko pripravuje ďalšie kolo rokovaní a plánuje pokračovať v kontaktoch aj so Spojenými štátmi. Za možné miesto ďalšieho kola, ktoré navrhujú usporiadať 2. júna, označil Istanbul.

(reuters, red)

  |  

Zelenskyj: Ak nás NATO nepozve, zvíťazí Putin nad Alianciou, nie Ukrajinou

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval, že nepozvanie Ukrajiny na júnový samit NATO by znamenalo víťazstvo Vladimira Putina nad samotnou Alianciou, nie nad Ukrajinou.

Povedal to počas spoločnej tlačovej konferencie s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom v Berlíne.

Zároveň upozornil, že Moskva stále hľadá zámienky, aby vojnu neukončila. Zelenskyj navrhol trojstranné stretnutie s Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom na podporu mierových rokovaní a vyzval USA na nové sankcie voči Rusku.

Mierové rokovania v Istanbule v máji priniesli len výmenu zajatcov, Putin osobné stretnutie so Zelenským odmietol.

Otáznik stále visí nad Zelenského účasťou na samite NATO v Haagu. Hoci generálny tajomník Mark Rutte podporuje jeho prítomnosť, Spojené štáty mali podľa talianskych médií výhrady – čo však minister Marco Rubio poprel.

Holandsko naznačilo ochotu hľadať formu účasti Zelenského, aj ak by nebol na všetkých plenárnych rokovaniach.

Samit sa uskutoční 24. a 25. júna a povedie ho prvýkrát nový šéf NATO Mark Rutte.

(tasr, red)

  |  

Netanjahu: Hamas stratil ďalšieho lídra, Izrael zabil Muhammada Sinwára

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v stredu oznámil, že izraelské sily zlikvidovali Muhammada Sinwára, šéfa Hamasu v Pásme Gazy a mladšieho brata zosnulého lídra hnutia Jachju Sinwára.

Muhammad Sinwár sa dostal do najvyššieho velenia palestínskej militantnej organizácie po tom, ako Izrael počas vojny v Gaze usmrtil jeho brata Jachju.

Toho považovali za hlavného architekta útoku na Izrael z októbra 2023, ktorý odštartoval súčasný konflikt.

Po smrti bývalého vodcu Hamasu Ismáíla Haníju, ktorého Izrael zasiahol pri útoku v Iráne, sa Jachja stal celkovým vodcom hnutia.

(reuters, red)

  |  

Pápež vyzýva na prepustenie rukojemníkov Hamasu a ukončenie vojny

Pápež Lev XIV. počas stredajšej audiencie vo Vatikáne dôrazne apeloval na okamžité prímerie v Pásme Gazy a mier na Ukrajine.

Vyjadril hlboké znepokojenie nad pokračujúcim utrpením civilistov, obzvlášť detí, a vyzval na prepustenie všetkých izraelských rukojemníkov zadržiavaných Hamasom.

Vo svojej emotívnej výzve upozornil na bezvýchodiskovú situáciu rodín nútených utekať pred bombardovaním a nedostatkom základných potrieb. Zároveň vyzval zodpovedné strany na rešpektovanie humanitárneho práva.

Okrem Gazy obrátil pozornosť aj na Ukrajinu, kde podľa jeho slov civilné obyvateľstvo čelí ničivým útokom.

Pápež zdôraznil potrebu hľadania ciest k dialógu a trvalému mieru, pričom vyzval veriacich, aby sa modlili za obete všetkých vojnových konfliktov.

(tasr, lup)

  |  

Výhražné SMS aj podozrenie na bombu: cieľom boli Žilinka a jeho manželka

Polícia začala trestné stíhanie pre trestný čin šírenia poplašnej správy po tom, čo generálny prokurátor Maroš Žilinka a jeho manželka čelili výhražným SMS správam.

Vyhrážkam dvojica čelila už od skorého stredajšieho rána a polícia v tejto súvislosti preverovala aj podozrenie na výbušninu v aute Žilinkovej manželky.

"Uvedenou vecou sa zaoberajú policajti Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, pričom v tejto súvislosti bolo začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu šírenia poplašnej správy. Prípadom sa naďalej zaoberáme," potvrdila policajná hovorkyňa Katarína Bartošová.

(tasr, max)