Preskočiť na obsah
  |  

Europoslanci-kontrolóri odchádzajú zo Slovenska s obavami, sankcie zatiaľ nehrozia

Delegácia Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu, ktorá strávila tri dni na Slovensku, odchádza s nezmiznutými obavami ohľadom zneužívania eurofondov.

"Rozhodneme sa, ako budeme postupovať. Dovoľte mi však uistiť vás, že Európsky parlament využije všetky svoje prostriedky na ochranu peňazí daňových poplatníkov Európskej únie, aby sa mohli minúť v prospech Slovenska a jeho občanov," spresnil vedúci misie Tomáš Zdechovský po vyšetrovacej návšteve.

Aj keď aktuálne Slovensku nehrozí odobratie finančných prostriedkov, pretrvávajú podľa neho vážne pochybnosti o správnosti ich využívania.

Poslanci upozornili na prípady možného porušenia pravidiel osobami spájanými s vládou a poukázali na systémové zlyhania, najmä v oblastiach ako financovanie rómskych komunít či činnosť Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

Člen delegácie Michal Wiezik otvorene priznal, že situácia je vážna a odhalila rozsiahle problémy v čerpaní fondov. Súčasťou tímu boli aj europoslanci Ondřej Knotek z Českej republiky a Daniel Freund zastupujúci Nemecko.

(tasr, max)

  |  

Brusel čelí výzve na audit mimovládok, kritika mieri na podporu potratov

Európska federácia One of Us kritizuje Európsku komisiu za podporu Medzinárodnej federácie plánovaného rodičovstva (IPPF), ktorá podľa nej presadzuje radikálne ideologické ciele.

V roku 2025 IPPF získala od Komisie vyše 919-tisíc eur ako prevádzkový grant, pričom spolu s Európskou ženskou lobby získali od roku 2019 takmer sedem miliónov eur. Podkladom týchto grantov podľa One of Us nie sú budúce projekty.

Ide o prevádzkové fondy, a teda ich príjemcovia môžu peniaze voľne využiť na vyplácanie miezd zamestnancov, "ba dokonca na podporu politických iniciatív a kampaní vrátane takých, ktoré aktívne porušujú právo na život".

"Nejde tu o podporu občianskej spoločnosti, ale o vytvorenie a udržiavanie ideologického zázemia, ktorá vylučuje nesúhlas," skonštatoval Tonio Borg, prezident federácie One of Us a niekdajší Európsky komisár pre zdravie.

Komisia tak podľa federácie nepodporuje neutralitu ani rôznorodosť v občianskom priestore, čím vytvára "deformovanú občiansku spoločnosť, ktorá presadzuje špecifické programy – najmä v oblasti potratov".

Volajú preto po audite, prehodnotení financovania a obnovení skutočnej plurality a neutrality v občianskom priestore Európskej únie.

(max)

  |  

Musk kritizuje Trumpov „krásny zákon“: Zvyšuje deficit, podkopáva reformy

Elon Musk vyjadril sklamanie z rozsiahleho domáceho legislatívneho balíka, ktorý minulý týždeň schválila Snemovňa reprezentantov pod vedením republikánov a s plnou podporou prezidenta Donalda Trumpa.

V exkluzívnom rozhovore pre CBS Sunday Morning uviedol, že zákon podkopáva úsilie Úradu pre efektívnosť vlády, z ktorého vedenia sa nedávno stiahol.

„Bol som sklamaný z masívneho výdavkového zákona, ktorý zvyšuje deficit a nie ho znižuje,“ povedal Musk. „Zákon môže byť veľký alebo krásny, ale nie som si istý, či môže byť oboje.“

Zákon, nazvaný One Big Beautiful Bill Act, obsahuje predĺženie daňových škrtov z roku 2017, zvýšenie výdavkov na ochranu hraníc, nové podmienky pre Medicaid a obmedzenie zelených daňových stimulov.

Podľa Kongresového rozpočtového úradu by mal zvýšiť deficit USA o 3,8 bilióna dolárov do roku 2034.

Musk bol výraznou postavou v prvých mesiacoch Trumpovej administratívy. Jeho tím v rámci Úradu pre efektívnosť vlády sa snažil o masívne škrty naprieč úradmi, čo vyvolalo právne spory aj kritiku z vlastných radov.

(reuters, red)

  |  

Ústavný súd rozhodol o Čaputovej podnete: Časť zákona o náhrade škody bola protiústavná

Ústavný súd SR rozhodol, že časť zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci nie je v súlade s ústavou.

Ide o ustanovenie paragrafu 9, ktoré znemožňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ak už súdy, vrátane Ústavného alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodovali o primeranom alebo spravodlivom zadosťučinení.

Podnet na preskúmanie zákona podala bývalá prezidentka Zuzana Čaputová.

Tá tiež kritizovala, že k Správnemu súdnemu poriadku bolo prijatých dovedna 36 pozmeňujúcich a doplňujúcich bodov, čím došlo k prepísaniu takmer celého pôvodného návrhu novely.

Schválené znenie zároveň podľa Čaputovej okrem iného v zákone protiústavne stotožnilo inštitút primeraného finančného zadosťučinenia, respektíve spravodlivého zadosťučinenia ako formy postihu orgánu verejnej moci s inštitútom náhrady nemajetkovej ujmy ako formy náhrady škody.

Zatiaľ čo Ústavný súd uznal prezidentkino napadnutie nesprávneho úradného postupu, ktoré vylučuje nárok na náhradu škody v určených prípadoch, v ostatnej časti jej nevyhovel.

(tasr, max)

  |  

Kto je „šéf“? Bombicov odkaz spustil dohady, sudca ho však na slobodu nepustil

Daniel Bombic, známy svojimi extrémistickými vyjadreniami na Telegrame, zostáva aj naďalej vo väzbe. Zamietavý postoj k jeho žiadosti o prepustenie zaujal sudca Špecializovaného trestného súdu.

Prokurátor proti rozhodnutiu nepodal podľa Denníka N sťažnosť. Bombic na rozhodovanie osobne v stredu neprišiel a ani jeho obhajca neoznámil, či sa proti verdiktu odvolá.

V posledných dňoch sa na jednom z jeho telegramových kanálov pritom podľa citovaného portálu objavila záhadná veta: "Šéfe, ďakujem", čo niektorí interpretujú ako možný odkaz premiérovi Robertovi Ficovi (Smer). Tomu táto prezývka zostala po zverejnení komunikácie Mariana Kočnera z Threemy.

Súd rozhodoval na základe toho, že Bombic nedodržal podmienky prepustenia, najmä zákaz šírenia extrémistických príspevkov. Práve pre porušenie týchto pravidiel ho koncom apríla aj opätovne vzali do väzby.

Súd ho totiž vo februári - krátko po tom, ako ho transportovali na Slovensko z Veľkej Británie v januári vládnym špeciálom - ponechal na slobode s monitorovacím náramkom a vyššie spomínaným zákazom.

(max)

  |  

NATO chce od Nemecka ďalších 40-tisíc vojakov, obranu pred Ruskom má kryť 130 brigád

NATO plánuje požiadať Nemecko, aby poskytlo ďalších sedem brigád – približne 40-tisíc vojakov – na obranu Aliancie.

Podľa zdrojov agentúry Reuters ide o súčasť nových cieľov v oblasti výzbroje a počtu jednotiek, ktoré majú ministri obrany členských štátov schváliť budúci týždeň.

Celkový cieľ NATO sa má zvýšiť z približne 80 na 120 až 130 brigád, čo znamená nárast o vyše 50 percent. Nemecko už v roku 2021 prisľúbilo 10 brigád do roku 2030, v súčasnosti má osem a deviatu buduje v Litve.

Zabezpečiť ďalších 40-tisíc vojakov však bude pre Berlín náročné – Bundeswehr podľa údajov stále nedosiahol plánovaných 203-tisíc vojakov a chýba mu približne 20-tisíc.

Nové ciele NATO nezohľadňujú možné stiahnutie amerických síl z Európy, ktoré USA plánujú diskutovať neskôr tento rok.

Trumpova administratíva zároveň tlačí na zvýšenie obranných výdavkov. Generálny tajomník NATO Mark Rutte navrhne na júnovom samite v Haagu zvýšiť cieľ výdavkov z dvoch percent HDP na päť percent, z toho 3,5 percenta na obranu a 1,5 percenta na bezpečnosť.

(reuters, red)