Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Technologický gigant mení organizačnú štruktúru po žalobe od akcionárov

Google sa dohodol na urovnaní sporu s akcionármi, ktorí ho obvinili z porušovania antitrustových pravidiel. V priebehu 10 rokov investuje 500 miliónov dolárov do posilnenia interných štruktúr dodržiavania predpisov.

Zmeny zahŕňajú zriadenie nových výborov na úrovni predstavenstva aj manažmentu, ktoré budú dohliadať na regulačné riziká. Spoločnosť zároveň odmietla akékoľvek pochybenie, no tvrdí, že zmluvu prijala, aby sa vyhla zdĺhavému procesu.

Akcionári vedení dvoma michiganskými fondmi tvrdia, že vedenie firmy konalo v rozpore s fiduciárnymi povinnosťami. Urovnanie musí ešte schváliť federálna sudkyňa.

V ten istý deň iný sudca vo Washingtone ukončil vypočutie o možnom rozpade Googlu pre monopol vo vyhľadávaní. Právnici akcionárov plánujú požadovať ďalších 80 miliónov dolárov na súdne výdavky.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Nemecko chce aj naďalej odmietať migrantov, napriek rozhodnutiu súdu

Nemecká vláda avizovala, že napriek rozhodnutiu berlínskeho súdu bude pokračovať v odmietaní žiadateľov o azyl na svojich hraniciach. Súd označil túto prax za nezákonnú a rozhodol v prospech troch Somálčanov, ktorých úrady 9. mája poslali späť do Poľska.

Berlín konštatoval, že podľa dublinskej dohody musia štáty najprv určiť, ktorá krajina je za žiadosť zodpovedná, a až potom konať.

Minister vnútra Alexander Dobrindt však trvá na tom, že rozhodnutie sa týka len konkrétneho prípadu a tvrdí, že ich politika má právny základ. Výnimku z odmietania tvorili len zraniteľné osoby, ako tehotné ženy či vážne chorí.

Súd navyše spochybnil odôvodnenie vlády, že ide o národnú núdzovú situáciu – podľa neho na to chýbajú dôkazy.

Spor tak otvára ďalšie otázky o tom, ako bude Nemecko riešiť azylovú politiku v praxi.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Z múzea pred ruskú ambasádu. Sochu Macrona „vystavili“ ako varovanie

Aktivisti Greenpeace v Paríži šokovali verejnosť, keď z múzea Musée Grévin odcudzili voskovú figurínu Emmanuela Macrona a vystavili ju pred ruským veľvyslanectvom.

Tento netradičný protest mal upozorniť na podľa nich pokrytecký postoj Francúzska – oficiálne podporuje Ukrajinu, no zároveň pokračuje v obchodovaní s Ruskom, najmä v oblasti plynu a hnojív.

Podľa Greenpeace nesie prezident Macron osobitnú zodpovednosť a mal by ísť príkladom v ukončení týchto obchodných vzťahov. Vedúci francúzskej pobočky Greenpeace Jean-Francois Julliard tvrdí, že Macron stelesňuje „dvojaký diskurz“.

Incident poukazuje na rastúce napätie medzi proukrajinskými iniciatívami a skutočnými politickými rozhodnutiami.

Francúzsko pritom patrí medzi najhlasnejších podporovateľov Kyjeva od začiatku ruskej invázie a Macron sa snaží udávať tón európskej pomoci Ukrajine – najnovšie aj ako protiváhu plánovaným rokovaniam USA s Moskvou.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Erdogan chce rokovanie Putina, Zelenského a Trumpa na pôde Turecka

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan ocenil druhé kolo mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom v Istanbule a označil ich za významný úspech, najmä po víkendovom ukrajinskom útoku na ruské základne.

Podľa neho išlo o „vynikajúce“ rokovania, ktoré naznačujú ochotu oboch strán hľadať riešenie konfliktu. Erdogan zároveň predstavil ambiciózny návrh – samit lídrov Ukrajiny, Ruska a USA v Turecku.

Navrhol, aby sa prezidenti Volodymyr Zelenskyj, Vladimir Putin a Donald Trump stretli v Istanbule alebo Ankare s cieľom ukončiť vojnu. Zdôraznil, že Turecko je pripravené uľahčiť takéto stretnutie.

Výsledkom rozhovorov bolo aj dohodnuté prepustenie niektorých vojnových zajatcov a návrh krátkodobého prímeria. Obe delegácie si zároveň vymenili návrhy mierových riešení.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Irán chystá odmietnutie ponuky USA, jadrové rokovania opäť viaznu

Irán zrejme odmietne nový návrh USA na ukončenie jadrového sporu, ktorý sprostredkoval ománsky minister zahraničných vecí.

Teherán považuje americký návrh za jednostranný a tvrdí, že nezohľadňuje jeho kľúčové požiadavky, a to najmä právo na obohacovanie uránu a zrušenie sankcií. Podľa iránskych predstaviteľov návrh nezaručuje, že Washington v budúcnosti z dohody znovu neodstúpi.

Spojené štáty medzitým trvajú na postupnom rušení sankcií a požadujú, aby Irán ukončil obohacovanie uránu a vyviezol zásoby.

Napätie zvyšujú aj varovania Izraela, ktorý pohrozil útokom na iránske jadrové zariadenia, a znížený regionálny vplyv Teheránu po sérii vojenských neúspechov jeho spojencov.

Arakčí vyhlásil, že Irán pripravuje oficiálnu odpoveď. Trumpova administratíva pritom stupňuje tlak cez nové sankcie a hrozby.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Brusel tlačí na známu technologickú spoločnosť, tá sa bráni právne

Spoločnosť Apple sa postavila proti nariadeniu Európskej únie, ktoré ju núti otvoriť svoj technologický ekosystém konkurentom ako Meta či Google. Firma tvrdí, že nové pravidlá EÚ vyplývajúce zo zákona o digitálnych trhoch sú prehnané, ohrozujú súkromie používateľov a podkopávajú jej schopnosť inovovať.

Brusel od Apple žiada, aby sprístupnila svoje technológie a operačný systém aj iným výrobcom zariadení a vývojárom aplikácií.

Apple argumentuje, že týmto krokom by bola nútená zdieľať citlivé údaje s firmami, ktoré s dátami podľa nej nenakladajú dostatočne zodpovedne.

Spor skončí pravdepodobne pred súdom, no kým padne verdikt, Apple bude musieť požiadavky EÚ plniť. Na prístup k jej systémom už čakajú viaceré veľké firmy vrátane Spotify a Garminu.

Podľa Apple sú však pravidlá neférové – zameriavajú sa len na ňu, a nie na iné technologické giganty.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.