Preskočiť na obsah
  |  

Dánsko preberie predsedníctvo EÚ, Metsolová podporila jeho priority

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová počas návštevy Kodane ocenila Dánsko za jeho schopnosť tvoriť konsenzus a prinášať výsledky v turbulentných časoch. Stretnutie s predstaviteľmi dánskej vlády a parlamentu bolo súčasťou príprav na nadchádzajúce predsedníctvo Dánska v Rade EÚ, ktoré sa začne 1. júla.

Diskusie sa sústredili najmä na bezpečnosť, konkurencieschopnosť Únie a podporu Ukrajiny. Metsolová zdôraznila, že obrana Ukrajiny je neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti Európy.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová vyjadrila súhlas a poukázala na potrebu spoločných európskych riešení aj v otázkach migrácie a energetiky.

Metsolová zároveň vyzdvihla pragmatický prístup Frederiksenovej. Prípravy predsedníctva sú tradične sprevádzané návštevou Konferencie predsedov EP, ktorej cieľom je zosúladiť agendy európskych inštitúcií. Dánsko predsedníctvo prevezme do konca decembra 2025, po ktorom ho odovzdá Cypru.

(tasr, mja)

  |  

Bulharsko spĺňa kritériá na prijatie eura, rozhodnutie padne čoskoro

Európska komisia má 4. júna zverejniť konvergenčnú správu, ktorá posúdi pripravenosť členských štátov EÚ bez eura na prijatie spoločnej meny.

Najväčšiu pozornosť priťahuje Bulharsko, ktoré sa usiluje vstúpiť do eurozóny od 1. januára 2026. Podľa dostupných informácií Bulharsko aktuálne spĺňa všetky požadované kritériá vrátane inflácie, rozpočtového deficitu a stability meny.

Očakáva sa, že Komisia vydá pozitívne odporúčanie, čo by umožnilo ministrov financií EÚ schváliť vstup a stanoviť konverzný kurz leva voči euru v júli 2025.

Tento krok by z Bulharska urobil 21. člena eurozóny. Okrem Bulharska spoločnú menu zatiaľ neprijali Poľsko, Rumunsko, Švédsko, Česká republika a Maďarsko.

(tasr, mja)

  |  

KDH ako záchranné koleso pre LGBT aktivistov. Žiadajú hnutie, aby nehlasovalo za novelu ústavy

Občianske združenie Saplinq vyzvalo poslancov hnutia KDH, aby odmietli podporiť vládnu novelu Ústavy SR, ktorá posilňuje ochranu národnej identity. V otvorenej výzve varujú pred údajnými hrozbami pre „základné práva LGBTI+ ľudí“ a obviňujú vládu zo snahy „rozkladať demokraciu“.

Združenie tvrdí, že návrh ústavnej zmeny by mohol legalizovať diskrimináciu. KDH zároveň obviňujú z rizika spoluúčasti na údajnom posune krajiny smerom k autoritárstvu.

Saplinq varuje, že podpora novely by mohla ohroziť dôveryhodnosť KDH ako proeurópskej a demokratickej sily, a naznačuje, že si to voliči „zapamätajú“ v najbližších voľbách.

Konzervatívne kruhy návrh novely vítajú ako potrebný krok na ochranu kultúrnej a hodnotovej integrity Slovenska. A to najmä v čase rastúceho ideologického tlaku a spochybňovania prirodzených základov štátu, ako sú jazyk, rodina či suverenita.

(mja)

  |  

Nové pravidlá mýta pre dopravcov: Kto zaplatí viac a ako ušetrí?

Jazdenie po Slovensku sa od júla môže nákladným dopravcom výrazne predražiť. Nový zákon, ktorý zavádza európsku smernicu Eurovignette, upravuje výpočet mýta podľa emisnej triedy CO2 vozidla.

Najviac sa to dotkne majiteľov starších nákladných áut, ktoré nespĺňajú najnovšie ekologické normy.

Podľa spoločnosti Eurowag sa mýto bude líšiť v závislosti od piatich emisných tried, pričom najekologickejšie budú elektrické a vodíkové vozidlá.

Majitelia najnovších nákladných áut s triedou Euro VI, ktorí nezaregistrujú svoje vozidlá v systéme, si priplatia až o tretinu viac, keďže budú zaradení do najnižšej emisnej kategórie.

Štát však plánuje kompenzovať zvýšené náklady znížením dane pre ťažké nákladné vozidlá, čo môže dopravcom ušetriť približne 330 eur ročne.

Zvýšené mýtne poplatky sa nebudú týkať len Slovenska, ale aj susedných krajín.

V Česku, Rakúsku a Maďarsku už ceny mýta pre nákladné vozidlá stúpli o niekoľko percent, čo zvyšuje tlak na dopravcov v celej strednej Európe. Nová regulácia má motivovať k prechodu na ekologickejšie vozidlá a znížiť emisie CO2 do roku 2030 o 30 percent.

(tasr, red)

  |  

Dôležitý krok k jadru: štát chce chrániť financie pri novom projekte

Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS) spustila verejné obstarávanie na poskytovanie ekonomicko-finančného poradenstva pre prípravu nového jadrového zdroja. Hodnota zákazky je stanovená na 15 miliónov eur bez DPH.

Cieľom je zabezpečiť odbornú podporu štátu pri rokovaniach s budúcim investorom a navrhnúť udržateľný model financovania projektu. Generálny riaditeľ Miroslav Obert zdôraznil dôležitosť transparentnosti a odbornosti, keďže ide o citlivý projekt s významom pre dôveryhodnosť Slovenska na medzinárodnej scéne.

Výber poradcu sa uskutoční formou užšej súťaže, pričom ponuky budú hodnotené na základe ceny (60 percent) a odbornosti tímu (40 percent).

Záujemcovia musia najprv predložiť kvalifikačné doklady do 45 dní, čo predstavuje predĺženú lehotu vzhľadom na zložitosť zadania. Oznámenie o zákazke bolo zverejnené aj na európskej úrovni.

(tasr, mja)

  |  

Časť okupovaného Záporožia má opäť prúd, tvrdia ruské úrady

V časti Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny, ktorú okupujú ruské sily, obnovili podľa tamojšieho gubernátora dodávky elektriny už pre približne pätinu obyvateľstva.

Obnova prebieha postupne, no konkrétne detaily či časový plán neboli zverejnené. Územie, ktoré Rusko čiastočne anektovalo po invázii v roku 2022, dlhodobo čelí problémom s infraštruktúrou, výpadkami elektriny a obmedzeným prístupom k základným službám.

Nachádza sa tu aj Záporožská jadrová elektráreň – najväčšia v Európe – ktorá vyvoláva opakované obavy o bezpečnosť. Ukrajinské úrady sa k informáciám z ruskej strany zatiaľ nevyjadrili.

Zároveň platí, že overiť situáciu v okupovaných oblastiach býva náročné, keďže tok nezávislých informácií z týchto regiónov je značne obmedzený.

(reuters, mja)