Preskočiť na obsah
  |  

Danko: SNS podporuje Kažimíra, koalícia stále bez dohody

Predseda SNS Andrej Danko vyhlásil, že jeho strana nemá dôvod spochybňovať prácu guvernéra NBS Petra Kažimíra, ktorému začiatkom júna vypršalo funkčné obdobie.

Danko ocenil Kažimírovu profesionalitu a pripomenul, že v trestnom práve platí prezumpcia neviny – narážal tým na jeho neprávoplatné odsúdenie Špecializovaným trestným súdom. V koalícii však panuje v otázke jeho zotrvania nejednotnosť.

Hlas Kažimíra podporuje a považuje proces s ním za politicky motivovaný, zatiaľ čo Smer-SD pod vedením Roberta Fica jeho pokračovanie odmieta.

Fico ho viní zo spoluúčasti na vzniku Hlasu. Osud guvernéra tak ostáva neistý, hoci z dvoch z troch koaličných strán má podporu.

(tasr, mja)

  |  

Vzniká partnerstvo s Talianskom: od húfnic po jadrovú energetiku

Po rokovaní s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou informoval premiér Robert Fico o posilňovaní bilaterálnej spolupráce, najmä v obrannom priemysle.

Slovensko a Taliansko sa podľa jeho slov blížia k uzavretiu medzivládnej dohody o spoločnom verejnom obstarávaní zbrojárskej techniky, ktorá má priniesť úspory a efektívnejší nákup. Slovensko sa zameria na produkciu munície veľkého kalibru, Taliansko na malokalibrovú muníciu.

Ďalším pilierom spolupráce má byť výstavba malých modulárnych reaktorov v Jaslovských Bohuniciach v spolupráci s JAVYS a talianskou firmou NewCleo.

Fico zároveň otvoril tému dodávok plynu a kritizoval plán RePowerEU, ktorý by obmedzil dovoz ruských energií. Varoval, že zákaz by mohol Slovensko stáť miliardy a ohroziť jeho konkurencieschopnosť.

Slovenský predseda vlády sa s Meloniovou zhodli, že potrebujú spolu viac hovoriť. Žiadne spory podľa Fica pri ich spoločnom rokovaní na stole neboli. Tvrdí, že talianska premiérka sa na problémy týkajúce sa Ukrajiny pozerá z pozície veľkej západnej krajiny.

„Rešpektuje, že sme krajina, ktorá susedí s Ukrajinou, že máme vlastné originálne pohľady a že tieto originálne pohľady treba niekedy aj počúvať a sa nimi aj zaoberať,“ povedal predseda vlády SR.

Stretnutie považuje predseda vlády za úspešné. S Meloniovou má tiež rovnaký názor na mnohé otázky medzinárodnej politiky.

(tasr, mja)

  |  

Dánsko preberie predsedníctvo EÚ, Metsolová podporila jeho priority

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová počas návštevy Kodane ocenila Dánsko za jeho schopnosť tvoriť konsenzus a prinášať výsledky v turbulentných časoch. Stretnutie s predstaviteľmi dánskej vlády a parlamentu bolo súčasťou príprav na nadchádzajúce predsedníctvo Dánska v Rade EÚ, ktoré sa začne 1. júla.

Diskusie sa sústredili najmä na bezpečnosť, konkurencieschopnosť Únie a podporu Ukrajiny. Metsolová zdôraznila, že obrana Ukrajiny je neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti Európy.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová vyjadrila súhlas a poukázala na potrebu spoločných európskych riešení aj v otázkach migrácie a energetiky.

Metsolová zároveň vyzdvihla pragmatický prístup Frederiksenovej. Prípravy predsedníctva sú tradične sprevádzané návštevou Konferencie predsedov EP, ktorej cieľom je zosúladiť agendy európskych inštitúcií. Dánsko predsedníctvo prevezme do konca decembra 2025, po ktorom ho odovzdá Cypru.

(tasr, mja)

  |  

Bulharsko spĺňa kritériá na prijatie eura, rozhodnutie padne čoskoro

Európska komisia má 4. júna zverejniť konvergenčnú správu, ktorá posúdi pripravenosť členských štátov EÚ bez eura na prijatie spoločnej meny.

Najväčšiu pozornosť priťahuje Bulharsko, ktoré sa usiluje vstúpiť do eurozóny od 1. januára 2026. Podľa dostupných informácií Bulharsko aktuálne spĺňa všetky požadované kritériá vrátane inflácie, rozpočtového deficitu a stability meny.

Očakáva sa, že Komisia vydá pozitívne odporúčanie, čo by umožnilo ministrov financií EÚ schváliť vstup a stanoviť konverzný kurz leva voči euru v júli 2025.

Tento krok by z Bulharska urobil 21. člena eurozóny. Okrem Bulharska spoločnú menu zatiaľ neprijali Poľsko, Rumunsko, Švédsko, Česká republika a Maďarsko.

(tasr, mja)

  |  

KDH ako záchranné koleso pre LGBT aktivistov. Žiadajú hnutie, aby nehlasovalo za novelu ústavy

Občianske združenie Saplinq vyzvalo poslancov hnutia KDH, aby odmietli podporiť vládnu novelu Ústavy SR, ktorá posilňuje ochranu národnej identity. V otvorenej výzve varujú pred údajnými hrozbami pre „základné práva LGBTI+ ľudí“ a obviňujú vládu zo snahy „rozkladať demokraciu“.

Združenie tvrdí, že návrh ústavnej zmeny by mohol legalizovať diskrimináciu. KDH zároveň obviňujú z rizika spoluúčasti na údajnom posune krajiny smerom k autoritárstvu.

Saplinq varuje, že podpora novely by mohla ohroziť dôveryhodnosť KDH ako proeurópskej a demokratickej sily, a naznačuje, že si to voliči „zapamätajú“ v najbližších voľbách.

Konzervatívne kruhy návrh novely vítajú ako potrebný krok na ochranu kultúrnej a hodnotovej integrity Slovenska. A to najmä v čase rastúceho ideologického tlaku a spochybňovania prirodzených základov štátu, ako sú jazyk, rodina či suverenita.

(mja)

  |  

Nové pravidlá mýta pre dopravcov: Kto zaplatí viac a ako ušetrí?

Jazdenie po Slovensku sa od júla môže nákladným dopravcom výrazne predražiť. Nový zákon, ktorý zavádza európsku smernicu Eurovignette, upravuje výpočet mýta podľa emisnej triedy CO2 vozidla.

Najviac sa to dotkne majiteľov starších nákladných áut, ktoré nespĺňajú najnovšie ekologické normy.

Podľa spoločnosti Eurowag sa mýto bude líšiť v závislosti od piatich emisných tried, pričom najekologickejšie budú elektrické a vodíkové vozidlá.

Majitelia najnovších nákladných áut s triedou Euro VI, ktorí nezaregistrujú svoje vozidlá v systéme, si priplatia až o tretinu viac, keďže budú zaradení do najnižšej emisnej kategórie.

Štát však plánuje kompenzovať zvýšené náklady znížením dane pre ťažké nákladné vozidlá, čo môže dopravcom ušetriť približne 330 eur ročne.

Zvýšené mýtne poplatky sa nebudú týkať len Slovenska, ale aj susedných krajín.

V Česku, Rakúsku a Maďarsku už ceny mýta pre nákladné vozidlá stúpli o niekoľko percent, čo zvyšuje tlak na dopravcov v celej strednej Európe. Nová regulácia má motivovať k prechodu na ekologickejšie vozidlá a znížiť emisie CO2 do roku 2030 o 30 percent.

(tasr, red)