Preskočiť na obsah
  |  

Šojgu opäť v KĽDR: S Kimom rokuje o partnerstve aj Ukrajine

Sergej Šojgu, tajomník ruskej Bezpečnostnej rady, pricestoval do Pchjongjangu na druhú návštevu za posledné dva mesiace. To potvrdzuje prehlbovanie rusko-severokórejských vzťahov.

S Kim Čong-unom má rokovať o implementácii strategického partnerstva medzi Ruskom a KĽDR, ako aj o globálnych otázkach vrátane vojny na Ukrajine.

Šojgu pricestoval do KĽDR s mandátom od Vladimira Putina a v programe má aj symbolické podujatia ako uctenie kórejských bojovníkov, ktorí pomohli pri oslobodení Kurskej oblasti.

Tento rok sa pritom očakáva séria bilaterálnych návštev, vrátane príchodu predsedu ruskej Štátnej dumy Volodina a podpredsedu Bezpečnostnej rady Dmitrija Medvedeva pri príležitosti výročných osláv. Rokovania naznačujú pokračujúce strategické zbližovanie oboch režimov.

(tasr, jonhap, tass, max)

  |  

Úradu sa chopil okamžite: Novým prezidentom Kôrey je liberál I Če-mjong

Juhokórejský politik I Če-mjong z opozičnej Demokratickej strany sa oficiálne stal novým prezidentom Kórejskej republiky.

Funkcie sa ujal okamžite - bez prechodného obdobia -, po potvrdení víťazstva v predčasných prezidentských voľbách. V tých porazil kandidáta vládnej strany Sila ľudu Kim Mun-sua.

Vo svojom inauguračnom prejave podotkol, že jeho vláda bude čeliť možným agresiám Severnej Kórey silným odstrašením, ktoré bude založené na pevnom juhokórejsko-americkom vojenskom spojenectve.

Dodal však, že Kórejská republika nezatvára dvere dialógu so Severnou Kóreou a chce pracovať na upevnení mieru na Kórejskom polostrove.

Voľby sa konali po tom, ako bývalý prezident Jun Sok-jol vyhlásil stanné právo, čo vyvolalo politickú krízu a jeho následné odvolanie Ústavným súdom.

I Če-mjong tak preberá úrad v čase politického napätia, no s priamym mandátom voličov. Ako prezident bude viesť vládu aj ozbrojené sily, pričom môže vydávať nariadenia. Funkčné obdobie je päťročné a nezlučiteľné s opätovným zvolením.

(tasr, jonhap, max)

  |  

Teologičky poslali prihlášky do seminára, cirkev odmieta experimenty

Na Teologickej fakulte v nemeckom Freiburgu deväť študentiek verejne vyjadrilo túžbu prijať sviatostné kňazstvo a zaslalo prihlášky priamo do kňazského seminára. Okrem iných na fakulte prednášal aj kardinál Ratzinger, neskôr známy ako Benedikt XVI.

Ich iniciatíva vyvolala pozornosť po tom, čo sa ich požiadavkám venoval aj miestny pomocný biskup a riaditeľ seminára Christian Würtz, informuje Katholisch.de.

Ten síce poukázal na potrebu lepšieho zapojenia žien do života cirkvi, ale naznačil, že hľadanie „lokálnych riešení“ nesmie prekročiť hranice učenia cirkvi. Katolícka cirkev totiž s konečnou platnosťou vyhlásila, že svätenie žien nie je možné – ako to učil aj pápež Ján Pavol II. v apoštolskom liste Ordinatio Sacerdotalis.

Teologičky zdôrazňujú, že sa neuspokoja s pastoračnými úlohami, no podľa katolíckej náuky nemôže byť túžba po kňazstve nadradená Kristovej vôli a apoštolskej Tradícii. Kňazstvo nie je otázkou rovnosti, ale sviatostného znaku.

Aj keď iniciatíva vzbudzuje mediálnu pozornosť, katolícka cirkev opakovane potvrdzuje, že kňazstvo je službou, nie nárokom – a že ženy zohrávajú nenahraditeľnú úlohu v cirkvi v súlade s ich vlastným povolaním.

(mja)

  |  

Irán presúva rakety k jadrovým zariadeniam, pripravuje sa na možný útok

Irán významne posilňuje svoju protivzdušnú obranu v očakávaní možného útoku zo strany USA alebo Izraela, ak by zlyhali rokovania o jadrovom programe, informuje Jerusalem Post.

Náčelník generálneho štábu ozbrojených síl Mohammad Bagerí uviedol, že investície do obrany sa znásobili a protivzdušný systém krajiny dosiahol novú úroveň efektivity.

Podľa západných spravodajských analýz a satelitných snímok Teherán premiestnil protiletecké raketové systémy k hlavným jadrovým lokalitám, ako sú Natanz a Fordow. Tento krok má podľa iránskych predstaviteľov slúžiť ako odstrašujúci signál.

Iránska obrana sa však stále spamätáva z predchádzajúcich izraelských útokov v októbri a apríli 2024, ktoré poškodili systémy protivzdušnej obrany vrátane ruských S-300.

(mja)

  |  

Rusko v Istanbule predložilo staré ultimáta, mier sa nepriblížil, vraví Sybiha

Ukrajina v utorok skritizovala Rusko za predloženie „starých ultimát“ počas pondelkových mierových rokovaní v Istanbule. Podľa ukrajinského ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu tieto návrhy nijako neprispievajú k ukončeniu vyše tri roky trvajúcej vojny.

„Ruská strana predložila súbor starých ultimát, ktoré situáciu nijako nepribližujú k skutočnému mieru,“ napísal ukrajinský minister na sociálnej sieti X.

Moskva podľa neho nereagovala ani na ukrajinské návrhy, ktoré zaslali vopred. „Počas zasadnutia sa naša delegácia opýtala Rusov, aké sú ich úvahy. Neuviedli žiadne. Ani počas zasadnutia, ani po ňom,“ skonštatoval Sybiha.

Zároveň upozornil, že takéto správanie je v rozpore s predchádzajúcimi prísľubmi Ruska, vrátane tých, ktoré dalo Spojeným štátom, že na rokovania v Istanbule predloží realistické a uskutočniteľné návrhy.

V dôsledku „nekonštruktívneho prístupu“ Moskvy sa rokovania podľa šéfa ukrajinskej diplomacie zúžili na otázky výmeny vojnových zajatcov. „Vítame pokrok v tejto oblasti, ale vo všetkých oblastiach by mohli byť výsledky oveľa hmatateľnejšie, keby Rusi opätovali konštruktívny prístup Ukrajiny,“ doplnil.

Moskva podľa jeho slov doteraz odmietla akékoľvek zmysluplné formy prímeria. Vyzval preto partnerov Kyjeva, aby uvalili na Rusko nové sankcie.

(tasr, afp)

  |  

Musk odchádza a útočí: Trumpov výdavkový zákon je morálne zlyhanie

Elon Musk ostro skritizoval nový výdavkový zákon americkej administratívy, ktorý podporuje prezident Donald Trump. Na sociálnej sieti X ho označil za „nechutnú ohavnosť“, ktorá výrazne zvýši federálny deficit na 2,5 bilióna dolárov a zaťaží krajinu neudržateľným dlhom.

Musk zároveň obvinil Kongres, že tento zákon schválil napriek vedomiu o jeho škodlivosti. Kritika prišla len niekoľko dní po jeho odchode z funkcie špeciálneho poradcu v Trumpovej vláde, kde mal s tímom znižovať výdavky a rušiť štátne agentúry.

Trumpov Úrad pre efektivitu štátnej správy, ktorý Musk viedol, podľa neho nemá priestor na efektívne fungovanie.

Biely dom zareagoval, že prezident si je vedomý Muskovho názoru, no svoj postoj nemení – zákon považuje za „jeden veľký krásny zákon“.

(tasr, mja)